Najlepšieho strelca Western Hockey League vedie budúci kouč NHL. „Okrem iných kvalít vie pritlačiť na rozhodcu ako nikto,“ smeje sa Okuliar

Strelecky explodoval v najťažšej juniorskej súťaži sveta. V 21 zápasoch strelil 16 gólov a je najlepším kanonierom WHL. A jeho Lethbridge Hurricanes je nečakane štvrtým najlepším tímom kanadsko-americkej ligy. Oliver Okuliar (19 r.) pripisuje svoju fazónu dvom skutočnostiam. V lete tvrdo trénoval a vyhovuje mu bojovný štýl hurikánov. Pred nedávnom mali v jeho materskom Trenčíne rozsiahlu maródku a dravý útočník by sa Dukle v ťažkých časoch náramne hodil. „V lete som sa stretol s vedením a ponúkli mi pôsobenie v juniorke, v prvej lige v Dubnici a občasné štarty za áčko vo štvrtej pätorke. To ma neoslovilo,“ hovorí devätnásťročné krídlo, ktoré je pripravené na prelome rokov potiahnuť reprezentačnú dvadsiatku v Třinci za postupom zo skupiny.

 

V hokejovom Trenčíne je dátum narodenia september 1999 až august 2000 asi najsilnejší v slovenských pomeroch. Niekoľko chlapcov z neho už dnes hrá profesionálny hokej.

„Boli sme šikovní. Od mladosti som hrával s Andrej Kukučom, ktorý tiež nastupuje vo WHL. Mojimi spoluhráčmi boli Kristián Kováčik, Richard Jakubec, Marek Minárik či Róbert Džugan, hoci ten prišiel do Dukly až ako osemnásťročný.“

Ročník 2017/18 bol pre vás búrlivý. Hrali ste v štyroch rôznych tímoch (juniorka a áčko Trenčína, prvá liga za Považskú Bystricu a takisto ste stihli niekoľko duelov v projekte reprezentačnej dvadsiatky). Na konci sezóny vás čakali MS 18 v Rusku.

„Na začiatku som bol dohodnutý s prvoligovou Dubnicou, že celú sezónu zostanem u nich, ale nakoniec to nevyšlo. Potom ma zavolali na niekoľko zápasov do dvadsiatky, kde mi tréner Bokroš veľa času na ľade nedoprial, ale aspoň som okúsil najvyššiu slovenskú súťaž. Od polovice sezóny sa situácia stabilizovala. V Trenčíne som mohol v pokoji trénovať a odohrať veľa stretnutí za juniorku.“

V lete 2019 ste sa streli s manažmentom Trenčína, aby vám predostreli, za akých podmienok by vás chceli udržať po sezóne v kanadskej juniorke pod hradom Matúš Čáka.

„V prvom rade musím povedať, že mojou prioritou bol návrat do Kanady. Vedenie Dukly mi ponúklo štarty v juniorke, prípadne prvú ligu v Dubnici a niekoľko stretnutí za mužov vo štvrtej pätorke. Viac priestoru mi nechceli dať. A to ma nezaujalo.“

Strednú škola už máte ukončenú?

„V lete som zmaturoval na športovom gymnázium v Trenčíne.“

Minulý ročník ste absolvovali v Sherbrooku Pheonix v Quebec Major Junior Hockey League. Ale neboli ste spokojný s tým, ako vás tréneri na ľade vyťažovali.

„Od polovice ročníka som nastupoval v tretej, štvrtej pätorke, a tam kanadské body nezískate. V súčasnosti všetci hráči sveta získavajú kanadské body z osemdesiatich percent pri početnej prevahe.“

Máte za sebou dvadsaťjeden duelov vo WHL. Aký je rozdiel medi touto ligou a QMJHL?

„V Quebeckej lige je o niečo menej fyzických stretov, ale systém hry je podobný. Sú to veľmi kvalitné ligy.“

Sezóna vo WHL začala koncom septembra a vy ste už absolvovali dve dlhé šnúry po ihriskách súperov. Jeden v provincii Saskatchewan, ktorý je od Lethbridgu vzdialený 800 km, druhý v provincii Manitoba, ktorá je vzdialená od vášho nového domova dokonca vyše 1000 kilometrov. Ako zvládate dlhé presuny autobusom?

„Aj v Quebeckej lige bolo cestovania dosť. Lenže výhodou Sherbrooku bolo, že mal priaznivú geografickú polohu a veľa mužstiev sídlilo v blízkom okolí. Kým Lethbridge má len jeden tím vzdialený hodinu autobusom. Do ďalších trvá cesta minimálne štyri až päť hodín a vtedy vyrazíme deň dopredu. Keď sme sa nedávno trmácali do dvanásť hodín vzdialenej Manitoby, vyrazili sme dva dni dopredu. V polovici cesty sme trénovali, prespali a pokračovali do cieľového mesta. Dlhú štreku rozdelia do dvoch dní po šiestich hodinách a dá sa to zvládnuť.“

Lethbridge je po prvej tretine základnej časti tretí vo východnej konferencii s jednobodovou stratou na najlepší tím ligy Edmonton Oil Kings. S výsledkami musí panovať spokojnosť, nie?

„Pred sezónou náš tím nevyzeral silný. Nikto si nemyslel, že sa nám bude takto dariť. Máme tu len dvoch výraznejších hráčov. Calena Addsiona a Dylana Cozensa, ktorí sú pripravovaní pre NHL. Inak to vyzeralo, že budeme priemerný tím. Našou hlavnou prednosťou je neúnavná bojovnosť, nie technická zručnosť.“

Vám vyšla mimoriadne trojzápasová séria duelov v provincii Manitoba. V nej ste strelili sedem gólov a pridali dve asistencie. Celkovo máte na konte už 16 gólov a 13 prihrávok v 21 dueloch a ste najlepší strelec a tretí najproduktívnejší hráč ligy. Čomu pripisujete takúto formu?

„Po minulej sezóne som vedel, že sa musím riadne pripraviť na nový ročník. V lete som trénoval veľmi veľa, niekedy sa mi zdalo, že až moc. A vyhovuje mi bojovný štýl hry, akým sa prezentujeme. Dva hetriky boli krásne, ale treba sa viac pozerať na úspechy tímu.“

Podľa oficiálnych údajov máte 87 kilogramov. Máte už ustálenú váhu, alebo by ste chceli svoju hmotnosť zvyšovať?

„Snažím sa pribrať, ale v lete je to dosť náročné, lebo tréningov bolo neúrekom. S mojou súčasnou hmotnosťou som spokojný. Momentálne mám 85 kilogramov, čiže o dve čísla som išiel dole.“

Spomenuli ste, že vašimi spoluhráčmi sú dvaja budúci hokejisti NHL. Nastupujete s nimi v útoku?

„Obranca Calen Addsion je na ľade tridsať minút za zápas, takže s ním sa na ľade stretávam často. S Dylanom Cozensom je to striedavé. Niekedy spolu hráme, inokedy nie, podľa toho ako nám duel vyjde. A ako tréner pripraví zostavu.“

Koučom Hurricanes je 36-ročný Brent Kisio, ktorý vedie mančaft piaty rok. Na minuloročných MS 20 bol asistentom trénera pri kanadskom národnom tíme. Aký je to kouč?

„Obratne komunikuje s hráčmi a jeho veľkou výhodu je, že má okolo seba veľmi schopných ľudí. Video kouč, tréneri na zručnosti, to všetko má perfektne poskladané. A generálny manažér Peter Anthol mu verí. Do piatich rokov musí trénovať v NHL alebo minimálne v AHL. Veľmi rozumný chlapík.“

Čo je jeho najsilnejšia stránka? Je motivátor, taktik alebo výborný na individuálne zlepšenie?

„Takticky a motivačne skvelý. Dobre číta hru a vie výborne rozpoznať, kedy ktorú pätorku poslať na ľad. Čo je špecifické, vie v správnom momente zatlačiť na rozhodcu, aby nám poskytli presilovku (smiech redaktor). Ešte nikdy som nevidel, aby niekto takto komunikoval s rozhodcami. Arbitri sa ho začínajú báť a už nechcú s ním diskutovať. Je to čudné, ale s mužmi v pruhovanom, to jednoducho vie.“

Kapacita štadióna ENMAX Center v Lethbridgi je 5500 miest a bol postavený v roku 1974. Je aréna rekonštruovaná a koľko do nej chodí ľudí?

„Je zrekonštruovaná a minimálne štyritisíc priaznivcov príde vždy. Je jedno či je streda alebo víkend. Napríklad v piatok alebo sobotu príde aj päťtisíc fanúšikov, ale vypredať halu do posledného miesta je náročné. To sa stalo len raz a na začiatku sezóny. V nedávnom súboji s rivalom Edmontonom Oil Kings sme prehrávali osem minút do konca 0:3, no nakoniec sa nám podarilo zápas otočiť v náš prospech. Bola to veľká zásluha divákov, ktorí sú fantastickí.“

Ako najlepší strelec WHL ste v meste populárnejší? Zastaví vás občas niekto a požiada o autogram?

„Tak to zase nie. Jednak do mesta príliš nechodím a doteraz mi nikto nepovedal, že som v Lethbridgi nejaká známa osobnosť .“

Čo robíte vo voľnom čase?

„Väčšinou odpočívam v posteli. Keď prídem z tréningu, som rád, že si môžem ľahnúť a pozerať sa na zápasy z NHL, z ktorých sa môžem veľa naučiť.“

Lethbridge je vzdialený dve hodiny autom od Calgary. Boli ste už na NHL alebo sa ešte len chystáte zájsť na domácich Flames?

„Nedá sa. Rozpis stretnutí vo WHL je taký náročný, že som rád, že si najlepšiu ligu sveta môžem pozrieť z postele.“

Spolu s vami je jediným Európanom v tíme Danila Palivko. Bielorus je o jeden a pol roka mladší ako vy. Rozumiete si a pomohli ste mu v začiatkoch?

„Skôr on pomáhal mne. Hoci je mladší, on už jednu sezónu v organizácii absolvoval a ukázal mi, ako to tu chodí. Snažíme sa hovoriť aj po rusky, ale to mne veľmi nejde. Ľudsky si rozumieme.“

Aká je rodina u ktorej bývate?

„Sú skvelí! Minutý týždeň som dostal chrípku a príkladne sa o mňa postarali. Napriek chorobe som sa dal dohromady a odohral všetky duely.“

Nedávno sa tréner reprezentačnej dvadsiatky Róbert Petrovický vyjadril, že celý mančaft bude mať k dispozícii skôr, ako predpokladal. Kedy sa chystáte na Slovensko?

„Teraz sa o tom rozprávame s manažérom a trénerom reprezentácie. Priletieť by som mal do rodnej krajiny 10. decembra. Môj tím je ochotný ma pustiť aj skôr, pretože aj pre nich veľká vec, že majú hráča v nominácii na šampionát. Chcú, aby som sa na vrcholový turnaj čo najlepšie pripravil, a sú ochotní ma pustiť v takom termíne, ktorý bude vyhovovať mne i národnému tímu.“

 

Pridaj komentár