Vo Winnipegu ma ľudia na ulici spoznávali po týždni

Po Petrovi Valentovi (15 rokov a 363 dní), Mariánovi Gáboríkovi (16 rokov a 27 dní) a Andrejovi Meszárošovi (16 rokov a 34 dní) bol Marko Daňo (22) štvrtým najmladším hokejistom v slovenskej extralige. Pri debute mal 16 rokov a 52 dní. Medzičasom sa cez Trenčín a Slovan Bratislava dostal do NHL. Útočník Winnipegu nedávno podpísal nový ročný kontrakt a v blížiacom sa ročníku musí potvrdiť, že dvere v nižšej American Hockey Leauge za sebou definitívne zatvoril.

Ste posledný Slovák, ktorý sa cez domácu extraligu dostal do NHL. Po premiérovej sezóne v Trenčíne vás ale draftoval aj Prince George Cougars do juniorskej Western Hockey League.

Rozhodoval som sa medzi Prince George a áčkom Dukly. Cougars leží úplne na západe Kanady. Na zápasy sa cestuje autobusom minimálne šesť hodín. Hrať proti mužom u nás vám dá viac ako proti juniorom, hoci aj v Kanade.“

Ako šestnásťročný ste nastúpili na domácu scénu v drese Dukly a o dva roky neskôr prestúpili do Slovana Bratislava, hrajúceho KHL. Veľký rozdiel medzi ligami?

KHL je veľmi náročná súťaž a pre mňa ako mladého chalana to bola výzva. S protihráčmi som sa snažil držať krok a veľmi veľa mi to dalo do budúcna. Rozdiel bol citeľný.“

Kontinentálna hokejová liga je náročná na fyzickú prípravu, ale ešte viac na cestovanie. Váš mladý organizmus asi zvládal presuny ľahšie ako starší spoluhráči.

Je to tak. Mladší chalani nemali až taký problém vysporiadať sa s nedostatkom spánku. Pri dlhých premiesťovaniach je regenerácia u mladého hokejistu rýchlejšia. Najťažšie boli čakania na letisku po stretnutiach a cesty autobusom. Adaptoval som sa však rýchlo. V NHL je to podobné, ale vybavenie na termináloch ide oveľa rýchlejšie.“

Čo sa týka zmien časových pásiem je to v Rusku náročnejšie ako v Severnej Amerike.

V niektorých mestách som to cítil viac a inde menej. V závislosti od toho, aký ťažký bol odohraný duel a ako dlho sme následne cestovali. Dalo sa s tým vyrovnať.“

Prechod z KHL do American Hockey League?

Rusi na obranu príliš nemyslia a hrajú technický hokej. V AHL sme mali súperov dopodrobna rozobraných na videu, boli sme takticky výborne pripravení. Každý hráč sa snaží prebojovať do elitnej ligy a ide na sto percent.“

Vašou prvou zastávkou v NHL bol Columbus Blue Jackets. O organizácii sa vraví, že si do nej chodia hokejisti odpočinúť od enormného tlaku v iných mančaftoch.

Úplne hokejové mesto to nie je. Sídli tam najväčšia univerzita v USA Ohio State a ľudia tam viac žijú americkým futbalom. V poslednom čase sa to príchodom nového generálneho manažéra Jarmo Kekäläinena zmenilo, klub pozdvihol. Naposledy sa kvalifikovali do play off a v klube panovala povznesená nálada. Už v mojich časoch začali ľudia viac chodiť na zimný štadión. V Chicagu bol tlak väčší. Majú hviezdy, je to veľkoklub, ľudia a novinári očakávajú len výhry. Prišiel som tam v čase, keď vyhrali za šesť rokov trikrát Stanleyho pohár a s náporom sa bolo treba vyrovnať.“

Koľko novinárov chodí na tréningy v Columbuse a koľko v Chicagu?

Zhodne okolo 10 -15. Neviem, či je to tým, že majú počtové limity.“

V Blue Jackets je najväčšou hviezdou brankár Sergei Bobrovsky a po ňom asi útočník Scott Hartnell. Inak je to tím bez výrazných persón.

V mančafte sú hlavne mladí chalani a ťažia z dobrej partie. Tá bola základom úspešnej sezóny, ktorá sa umocnila postupom do vyraďovačky.“

Akú má povahu Bobrovsky, víťaz Vezinovej trofeje pre najlepšieho brankára za uplynulý ročník?

Uzavretú tak ako každý gólman. Odrobí si svoju prácu, pred i po tréningu si pridáva dávky naviac. Vôľou sa chce dostať vyššie.“

Päť rokov bol koučom Columbusu Todd Richards. Ako ste s ním vychádzali?

Dobre. Férový chlap. Dal mi príležitosť na konci mojej úvodnej sezóny. V prvej formácii som bol so Scottom Hartnellom a Alexandrom Wennbergom a výborne sme si rozumeli. Navždy zostane pre mňa prvým trénerom, ktorý mi dal šancu v NHL.“

Prvý neseveroamerický GM v lige, Fín Jarmo Kekäläinen?

Povedal mi, že si ma vyhliadol na Slovensku. Osobne sa zasadil, aby ma klub vybral ako ich tretí výber v prvom kole draftu. Keď ma posielal do Chicaga, mal hlavu v smútku. Nechcel sa ma vzdať, bol sklamaný, ale výmenu museli uskutočniť, aby prišiel Brandon Saad. Človek nikdy nevie, možno sa ešte v jednom tíme stretneme.“

Za Blues Jackests ste mali dobrú bilanciu – 35 zápasov a 21 kanadských bodov.

S mojou hrou boli spokojní a výkonmi som zaujal Chicago, ktoré si ma do výmeny vyžiadalo.“

Zakrátko ste z Blackhawks odišli. Prečo?

Žiaľ, nešlo to tým smerom, ako si predstavovali obe strany. Kemp mi vyšiel, no potom som nemal formu, neviem čo sa stalo. Trvalo to len jeden a pol mesiaca a následne ma poslali do Rockfordu v AHL, odkiaľ ma vymenili do Winnipegu.“

Winnipeg Jets má najmenšiu halu v národnej hokejovej lige (kapacita 15 000 miest). Aký je záujem fanúšikov, médií?

Je to jediný významný šport v meste a ľudia hokej milujú. Máme vynikajúcu fanúšikovskú základňu, stále je vypredané. Rok pred mojím príchodom sa dostali do play off, čo vyvolalo veľký ošiaľ. Tento rok to nevyšlo, ale verím, že v najbližšom ročníku sa do súbojov o Stanleyho pohár kvalifikujeme, pretože naši priaznivci si to zaslúžia.“

Poznávali vás ľudia na ulici?

Prišiel som z Chicaga, kde ma poznal málokto. Je to veľkomesto s viacerými, pre Američanov obľúbenými športami a známy sú len Marián Hossa, Jonathan Toews či Patrick Kane. Vo Winnipegu som odohral dva zápasy a ľudia na ulici ma vítali: Vitaj v Jets! To ma milo prekvapilo.“

Winnipeg hrá agresívny hokej s dôrazom na vysunutý forčeking.

Prišiel Patrik Laine, ktorý bol s Blakom Wheelerom a Markom Scheifelemom v popredí bodovania celej súťaže. Spolu s Nikolajom Ehlersom, ktorý sa s Lainem striedal v prvom útoku, ťahali ostatných. Pri hre vyvíjame tlak na súpera, veľa korčuľujeme. Pre súpera je to nepríjemné a od nás si to vyžaduje kondičnú pripravenosť. Čo sa tréningov týka, vyčerpávajúci je septembrový prípravný kemp. V sezóne je príprava zameraná na udržania kondície a nácvik taktiky .“

Laine budí dojem sebavedomého mladíka.

Patrí to k jeho povahe. Má predpoklady stať sa najlepším v lige. Ak je sebavedomie zdravé, je na mieste. Na osemnásťročného hráča má neuveriteľnú strelu. Teším sa, že som súčasťou toho istého tímu.“

Kouč Jets Paul Maurice má 50 rokov, no budúca sezóna bude už jeho dvadsiata v pozícii hlavného trénera v NHL. Aký je?

Vynikajúci. Úžasný, seriózny chlap. Porozumeli sme si. Vie pred zápasom verbálne výborne motivovať, niekedy i s humorom. Človeka sa uvoľní a zároveň povzbudí.“

Váš materský klub Dukla Trenčín sa naposledy zachraňoval v extralige v baráži.

V priebehu ročníka zomrel kouč a GM Ján Kobezda a to situáciu ešte viac sťažilo. V slovenskom hokeji pretrvávajú finančné problémy a zázemie klubov nie je také, ako napríklad v Česku. Môj otec pôsobí v Třinci a rozpráva mi, aké vynikajúce podmienky na prácu majú: nový štadión, tréningovú halu. Verím, že sa to raz zmení aj u nás.“


Pridaj komentár