„Viem, že Chicago ma chce.“

Odchovanec Košíc Tomáš Jurčo (24) zažil jedinečný vstup do veľkého hokeja. Počas prvých štyroch rokov v zámorí vyhral tri tituly a raz hral vo finále. Po sláve prišiel útlm. V priebehu minulej sezóny zažil výmenu v rámci dvoch slávnych klubov. Z Detroitu prešiel do Chicaga a po peripetiách verí: „Som na dobrej ceste a na nový ročník sa teším.“

V šestnástich ste prestúpili do kanadskej QMJHL. Neuvažovali ste nad možnosťou prebojovať sa do áčka Košíc a neskôr ísť priamo medzi seniorov v Severnej Amerike a tamojšiu juniorku vynechať?

Nie, odmalička som bol zameraný na zámorie a veľmi som tam chcel ísť. Keď sa naskytla možnosť ísť na juniorský draft, súhlasil som. Bola to správna voľba. Nemenil by som.“

Do Saint John Sea Dogs ste odišli po druhom ročníku na obchodnej akadémii. Podarilo sa vám dokončiť školu?

Zmaturoval som na strednej ekonomickej škole Watsonovej v Košiciach. Školu som robil na diaľku a bolo to náročné. Učitelia mi pomáhali, ako sa dalo, dokonca cez leto som chodil k triednej učiteľke na doučovanie. Teší ma, že skúšku dospelosti mám za sebou.“

Chodievali ste v Saint John aspoň na angličtinu?

Len prvých pár mesiacov s ruským spoluhráčom Stanislavom Galievom. Akonáhle som sa od spoluhráčov a rodiny, v ktorej som býval, naučil ich jazyk, do školy som prestal chodiť.“

Pred odchodom do Kanady ste v sezóne 2008/2009 odohrali 60 stretnutí, ale hneď potom za Sea Dogs až 85 zápasov v jednej ročníku. Rekord máte dokonca 98 súbojov. Veľký fyzický skok?

Keď sa na to pozriem spätne, tak je to šialené, no vtedy som to neriešil. V každom stretnutí som sa cítil dobre a nahustený program mi neprekážal. V šestnástich – sedemnástich rokoch ma netrápilo žiadne zranenie, duely som si užíval. Zápasy za oceánom boli oveľa náročnejšie, ale zvýšené zaťaženie mi nerobilo problémy.“

V prvej sezóne v Saint John bol vaším spoluhráčom Mike Hoffman, ktorý strelil v Ottawe za posledné tri ročníky národnej hokejovej ligy 89 gólov.

Po návrate na Slovensko som vravel kamarátom, že to bol najlepší hokejista, s akým som hral. V American Hockey League tri roky stagnoval, bol nevýrazný. V poslednom čase napĺňa potenciál, ktorý som v ňom videl.“

Ďalším spoluhráčom, ktorý sa presadzuje v NHL, je vychádzajúca hviezda Floridy Panthers Jonathan Huberdeau.

Výborný hráč aj chalan. My sme druhý rok získali Memorial Cup. O rok neskôr sme boli ešte lepší, vyhrali sme ligu a robili si v nej, čo sme chceli. Paradoxne vtedy sme turnaj štyroch najlepších mužstiev Kanady nevyhrali.“

Koučom Saint John bol Gerard Gallant. Predtým dva a pol roka trénoval Columbus Blue Jackets. Dnes je lodivodom nového klubu na mape NHL Las Vegas. Čo vám dal?

Veľmi veľa. Vedel mančaft stmeliť a mal zdravé názory. Skúsenosti, ktoré získal medzi mužmi nám poskytol a to všetkým veľmi pomohlo. Nechcel by som proti nemu nastúpiť v období, keď hral za Detroit, vtedy to bol blázon na ľade. (Ako krídlo v osemdesiatych rokoch zinkasoval v 673 zápasoch 1852 trestných minút. Pozn. red.) Niekoľkokrát vybuchol aj pri nás, ale celkovo bol pokojný.“

Dvakrát ste vyhrali QMJHL a hneď prvý rok medzi profíkmi Calder Cup s Grand Rapids Griffins pre najlepší tím AHL.

Okamžite som si zvykol na úspech a bral som to ako úplne bežnú vec, pretože už prvom ročníku sme sa dostali až do finále. Stalo sa pre mňa zvykom, že som štyri sezóny po sebe hral hokej až do júna. Samozrejme, z úspechov som sa tešil, ale nevnímal som to ako niečo mimoriadne. Niekoľko rokov odvtedy však ubehlo a rád by som si triumf zopakoval.“

V Griffins ste mali hneď prvý rok solídne štatistiky, no pre štrajk sa slávna liga rozbehla až v januári. Mohli ste dostať šancu už vtedy?

Nemyslím, si. Mal som lepšiu druhú polovicu ročníka, keď sa už kolotoč NHL rozbehol.“

Organizácia podriadená Detroitu, Grand Rapids, je známa tým, že hráčov do „áčka“ si pripravuje dlhšie ako inde. Tomáš Kopecký v nej hral štyri sezóny, Tomáš Tatar s krátkymi povolaniami hore rovnakú dobu. Vy ste sa za rok a pol prebojovali do prvého tímu, ale posledné tri roky to strelecky nebolo ono.

Vždy ide o spojenie viacerých faktorov. Veľmi veľa robí psychika. Rok a pol som nehral to, načo som bol navyknutý, a začal som mať defenzívnejšie úlohy. Stratil som ofenzívne sebavedomie. Snažil som si ho prinavrátiť, do toho prišla operácia. Teraz si myslím si, že som na dobrej ceste, a teším sa na nový ročník.“

Nedostali ste toľko času na ľade, koľko ste mali predtým?

To sa stalo predovšetkým v čase, keď som ako dvadsaťdvaročný zostal celú sezónu v NHL. Nastupoval som prevažne vo štvrtej pätorke a asi by bolo lepšie, keby som zostal v prvej formácii Grand Rapids. Dali mi úplne iné úlohy a to sa so mnou vlieklo. Čakal som, že ma naštartuje nový kouč Jeff Blashill, ktorý ma z Griffins dobre poznal. Stal sa presný opak, čomu som nerozumel ani ja a ani niekoľko ďalších chalanov. Po jeho príchode som strávil tri mesiace na tribúne a potom ma poslal do AHL. Neviem, čo sa stalo. Na nič sa nevyhováram, je to tak, ako je. Mojím cieľom je dostať sa tam, kde som bol predtým.“

Pred Blashillom bol vaším šéfom Mike Babcook, asi najlepší kouč sveta.

Na ľade prísny a všetko sa muselo dodržiavať. Mimo štadióna výborný chlap.“

Odišli ste z Detroitu, kde je 12 – 13 kvalitných útočníkov, ale nie hviezd. V Chicagu Black Hawks je šesť TOP útočníkov a potom hráči, ktorí sa snažia presadiť medzi najlepšími: Nick Schmaltz, Ryan Hartman či Marcus Krüger. Kde je silnejšia konkurencia v útoku?

V súčasnosti lepšie funguje Chicago. Ak v ňom ku mne postavia kvalitných útočníkov, je ľahšie presadiť sa tam. Na rozdiel od Detroitu, kde som sa k lepším spoluhráčom nedostal. V Red Wings majú zafixovaných svojich ľudí a v Black Hawks sa káder popri najlepších hráčoch viac mení. Celkové porovnanie nie je jednoduché.“

Rokujete o novej zmluve. Na ako dlho bude a v akej výške?

Určite bude na jeden rok a vo finančných predstavách nevznikajú veľké rozdiely. Nejde o veľa dolárov. Teraz je ticho pred rozširovacím draftom, po ňom je otázka času, kedy spečatím dohodu. Viem, že ma chcú.“

Ste jeden z posledných Slovákov, ktorý sa presadli v NHL. Na začiatku milénia v nej bolo takmer 40 slovenských hokejistov, dnes je ich o dve tretiny menej. Ako nás vníma zámorie?

Už dávno nie ako európsku veľmoc. Skôr hokejový trpaslík, ktorého predbehli aj Nemci.“

Na slovenské pomery celkom dobre pracujú s mládežou v Košiciach. Za posledných päť rokov ste sa z ich liahne dostali do Sevenej Ameriky vy, Martin Marinčin, Erik Černák je vysoko draftovaný v Los Angeles a Radovan Bondra bude bojovať o miesto v Chicagu. Aké sú podmienky pre hokejový rast v metropole východu?

Nemôžem povedať, že sú dobré, ale sú určite lepšie ako v iných kluboch na Slovensku. Majú peknú halu, k tomu tréningovú plochu, ako tak sme dostali výstroj, čo inde nie je. Nedovolím si tvrdiť, že sú na svetovej úrovni a také ako by mali byť. Ja však na Košice nemôžem povedať krivé slovo, v mojom čase všetko fungovalo. Dnes už je, žiaľ, ťažšia doba.“

Pridaj komentár