„V Poprade je o štyri roky starší Kroták, preto sa cítim mladý“, smeje sa štyridsaťjedenročný bek Suchý.

Za rodný Poprad nastupoval v najvyššej slovenskej súťaži v troch časových periódach. Najprv zaknihoval po rozdelení federácie tri štarty v prvom ročníku extraligy. O dekádu neskôr odohral počas štrajku v NHL celú sezónu za „kamzíkov“. O ďalších päť sezón sa vrátil do materského klubu definitívne. S výnimkou krátkej zastávky v Omsku (2011) odkrútil Radoslav Suchý (41) za materský tím sedem rokov. Držiteľ striebornej i bronzovej medaily z MS sa skončiť nechystá. Spoľahlivý obranca ešte minimálne jednu sezónu pod Tatrami odkorčuľuje.

V sedemnástich rokoch ste nazbierali tri štarty v najvyššej súťaži. Napriek tomu ste odišli do kanadskej juniorky (Quebec Major Junior Hockey League). Prečo ste sa rozhodli opustiť Slovensko?

Nevidel som šancu na presadenie sa v „áčku“. Dvanásť starších, skúsenejších bekov malo profesionálnu zmluvu. Spomínané duely som odohral len preto, že hráči nemali vyplatené peniaze a štrajkovali. Inak by som sa do prvého mužstva nedostal.“

Dva a pol roka ste hrali za Sherbrooke Faucons bez výraznejšieho tímového úspechu. Na posledný polrok ste prestúpili od Chicoutimi Saguenéens a dostali sa až na Memorial Cup (krátkeho turnaja sa zúčastňuje víťaz WHL, OHL, QMJHL, plus mužstvo, ktoré akciu organizuje). Na konci ste dostali cenu Most Sportsmanlike Player. O čo išlo?

Zdá sa mi, že som odohral najviac minút zo všetkých hokejistov na turnaji. Asi cena za zásluhy.“

V Quebecku sa okrem angličtiny hovorí aj po francúzsky a podľa mien na súpiske je zrejmé, že ste mali veľa frankofónnych spoluhráčov. Bola aklimatizácia o to zložitejšia?

Pred príchodom som nevedel ani jednu reč. Manažment Sherbrooku mi vybavil školu, chodil som každý deň na tri hodiny angličtiny s dospelými frankofónnymi obyvateľmi. Učil som sa anglicky, no prišiel som do kabíny a všetci sa rozprávali po francúzsky. S pribúdajúcim časom som začal zachytávať francúzsku hokejovú terminológiu a v športovom prostredí som sa vedel dohovoriť. Chicoutimi je na severe Quebecku, tam vedel po anglicky málokto, takže francúzština sa mi veľmi zišla.“

Po juniorke ste dva roky nosili dres Springfieldu Falcons v American Hockey League. Tam ste prvýkrát stretli budúcu hviezdu Phoenixu Shane Doana. Dve sezóny už hral NHL, ale na pol roka ho poslali o súťaž nižšie.

Doan bol vynikajúci chlap i líder. Do popredia sa dostali zmluvné záležitosti. Ešte vo Winnipegu (rok 1995, o ročník neskôr sa organizácia presťahovala z Kanady do USA) začínal v osemnástich rokoch nastupovať v lige. V Jets resp. Coyotes musel dostať priestor niekto z mladých hráčov, preto ho poslali do AHL, aby mal zápasovú prax. Išlo o politiku.“

Phoenix Coyotes hral ku koncu tisícročia štyrikrát po sebe play off. Následne rok nehral, na ďalšiu sezónu sa mu to podarilo, potom šesť rokov bez účasti vo vyraďovačke. Tri ročníky nato v nej bol a teraz je piaty rok po sebe (v roku 2014 sa klub premenoval na Arizona) zase neúspešný v kvalifikovaní sa do bojov o najcennejšiu trofej. S čím to súvisí?

Hokej sa tam hrá pomerne krátko, nie je tradícia a je to v púšti. V čase môjho príchodu (rok 1999) boli v klube vynikajúci hráči: Keith Tkachuk, Jeremy Reonick, Jyrki Lumme či Teppo Numminen. Do play off sa dostávali. Na rozdiel od iných hokejových miest sa však nepodarilo zaplniť zimný štadión, organizácia začala šetriť, nemali veľa sponzorov. Hviezdy rozpredali a namiesto nich získali mladíkov. Z toho vyplynulo, že sa do bojov o najcennejšiu trofej postupovalo málo.“

Počas piatich rokov vo Phoenixe ste mali jediného kouča. Váš vzťah s Bobom Francisom?

Vynikajúci. Vedenie si ma všimlo pri Memorial Cupe a pozvali ma do kempu, pretože som nikdy nebol draftovaný. Presvedčil som, dali mi základnú nováčikovskú zmluvu a keďže nebolo na výber, prijal som ju. Poslali ma do AHL. Druhý rok v kempe ma dali do útoku, lebo mali priveľa obrancov. Nenamietal som, nehundral a páčilo sa im, ako som si poradil s novou pozíciou. V treťom roku prišiel Francis a padol som mu do oka. Mal správy, že sa mi darí v Springfielde a chcel začať budovať tím s mladými hokejistami. Najstarším bol len tridsaťročný Keith Tkachuk, ktorý bol odo mňa, Shane Doana a Trevora Letowského starší o štyri roky.“

Už dlhšie sa špekuluje, že Coyotes sa budú z Phoenixu sťahovať. Zimný štadión Gila River Arena je dlhodobo jeden z najslabšie navštevovaných.

Nemám najnovšie informácie, ale neviem o tom, že by sa mali sťahovať. Počas môjho pôsobenia sa začala stavať nová aréna, stihol som v nej odohrať pol sezóny. Postavila sa v strede púšte, okolo nej vybudovali domy, obchody. Bol to veľký projekt, do ktorého majiteľ išiel, pretože mu mesto dalo pozemky. Bolo by to škoda, pretože ľudia si na hokej pomaly zvykajú a zakladajú tradíciu.“

Za vašej éry bola polovica obrany zostavená z Európanov. Tvorili ju dvaja Fíni: Teppo Numminen a Jyrki Lumme, spolu s Čechom Stanislavom Neckářom. Cítili ste sa preto v defenzíve komfortnejšie?

V NHL nie je dôležité, odkiaľ ste, ale aké podávate výkony. Na začiatku mi veľmi pomohol Neckář. Bol som rád, keď prišiel Michal Hanzduš a Ladislav Nagy výmenou za Tkachuka. Je veselšie, keď je v tíme Slovák, Čech alebo aspoň Rus, pretože mentalitou sme si bližší ako so Severoameričanmi.“

V zámorskej juniorke sta mali ako obranca priemer jedného kanadského bodu na duel. V AHL tiež solídnu produktivitu, ale v NHL ste už bodov zbierali menej. Preorientovali ste sa z útočného beka na defenzívneho?

Nie, som typ hráča, ktorý spraví to, čo mu povedia. Medzi mladíkmi ma nasadzovali na presilovky a čísla pribúdajú hlavne v početných výhodách. Mohol som si viac dovoliť. Vo Phoenixe ma dali do páru s Teppom Numminenom a nastupovali sme proti hviezdam súpera. Mojou úlohou bolo blokovať strely, plniť defenzívne povinnosti od červenej čiary smerom k vlastnej bráne. Nad strelami na súperovú bránu som moc nepremýšľal.

Hrať v najlepšej lige sveta je úžasné v každom meste. Avšak po päťročnici vo Phoenixe ste na rok odišli do Columbusu. Ten je vraj spôsobom organizácie jeden z najslabších v súťaži.

Mali krásny nový zimák s kvalitným zázemím. Bol to jeden z novovzniknutých tímov a učili sa. Nie je to priamo hokejové mesto, ale hráčom takéto miesto často poskytne úľavu po psychickej stránke – nevyvíja sa prílišný tlak. Mužstvo pripravovali pre budúcnosť a veľa priestoru dávali mladým hráčom ako Rick Nash, Nikolai Žerdev alebo Rostislav Klesla. Vtedy sa neočakávalo, že budú postupovať do bojov o Stanleyho pohár. Pripravovali sa na úspech o štyri – päť rokov.“

Po zámorí ste strávili štyri roky vo švajčiarskom Zürichu. Na tamojšiu ligu chodí v priemere najviac fanúšikov v Európe. Zrejme tam panovala veľká pohoda v osobnom i hokejovom živote. Navyše, rok bol s vami Róbert Petrovický, dva Rastislav Pavlikovský a tri ročníky Peter Sejna.

Čakal som pokoj a začiatok ma dosť prekvapil. Je tam veľa kanadských trénerov, ktorí preferujú zámorský štýl na veľkom ihrisku, veľa sa korčuľuje. Výsledky musia robiť cudzinci, čo je zväčša prvý útok, a domáci sa potom prispôsobia. Ak sa darí zahraničným hráčom, je dobre, akonáhle nepodávajú kvalitné výkony, sú určení prví na odstrel. Nápor bol väčší, ale zvládli sme to. Jedenkrát sme vyhrali domácu súťaž, raz Ligu majstrov a porazili Chicago Black Hawks vo Victoria Cupe.“

Po NLA ste boli rok v Poprade a následne prestúpili do ruského Omsku, kde máte v štatistikách započítaných len päť duelov. Prečo tak málo?

Nahovoril ma tréner Rostislavom Čadom. Bolo to rozhodnutie narýchlo. Presadil si ma kouč, no manažér dal vyhlásenie do novín, že so mnou neráta. Spoluhráči na mňa pozerali, akoby som bol trénerov syn, pričom kouča Čadu som predtým osobne nepoznal. Ukončil som zmluvu a bolo to správne rozhodnutie. Mohol som zostať a zarábať oveľa väčšie peniaze, ale už som chcel byť doma s rodinou, ktorá mi začala chýbať.“

Budete hrať aj na budúci rok?

Určite áno.“

V uplynulej sezóne ste boli štvrtý najstarší bek medzi hráčmi pôsobiacimi v ôsmich najlepších európskych ligách. Viete, ktorí obrancovia boli pred vami?

Naozaj nie.“

Najstarší je Sergei Gusev – váš bývalý spoluhráč z Avangardu Omsk.

Ešte hrá (prekvapene)? A kde?

V Jugre Chanty-Mansijsk

Vtedy v Avangarde veľa nehrával.“

Druhý je bek Zlína, Jiří Marušák.

Toho nepoznám.“

Tretí Deron Quint, s ktorým ste nastupovali v Springfielde a Pheonixe. V uplynulom ročníku vyhral s Mníchovom nemeckú ligu.

Spomínam si, Quie je odo mňa o trochu starší. Vynikajúci korčuliar.“

Budúci rok možno budete najstarší obranca v Európe.

Tak sa na to nepozerám. V Poprade je Arne Kroták o štyri roky starší, takže sa cítim stále mladý (smiech).“

Pridaj komentár