Švehla „svojim“ hráčom verí a rozkolu v mužstve sa neobáva

Hokejový osud rozhodol, že dvaja martinskí spoluhráči zo žiackych čias majú od augusta dve najvyššie športové funkcie v slovenskom hokeji. Od kouča Zdena Cígera o desať mesiacov starší Robert Švehla (46) je novým GM Slovenska.

Jeden z najlepších obrancov slovenskej  hokejovej histórie v rozhovore objasňuje tvorbu nominácie na Nemecký pohár a hráčom, ktorých má momentálne k dispozícii plne dôveruje.

O tvorbe nominácie na Nemecký pohár sa napísalo veľa. Michal Handzuš bol prekvapený, že ste volali hráčom, ktorí sa podpísali pod memorandum o nereprezentovaní Slovenska. Ako ste to celé videli Vy?

„V prvom rade si Mišo Handzuš musí uvedomiť, že som GM reprezentácie a mám právo nato, aby som kontaktoval hráčov, ktorých by som chcel do mužstva. Ako sa cítia, či nie sú zranení a či chcú vôbec reprezentovať, ak nechcú, tak z akého dôvodu. Ak Mišo volá hráčom, aby nešli na zraz, ja sa pýtam z akej pozície to robí? Že začal na mňa vypisovať, ma nahnevalo. Tým, že som hráčom zavolal, získal som dobrý prehľad o tom, kto chce a nechce reprezentovať. Z toho sme vybrali širší zoznam 46 hokejistov a následne vznikla 25-členná nominácia na Nemecký pohár.“

Kontaktovali ste všetkých 52 hokejistov, ktorí sú podpísaní v memorande?

„Volali sme tých, ktorých by sme reálne chceli vidieť. Hráčov, ktorých výkonnosť poznáme, nepotrebujeme testovať. Telefonátov bolo veľmi veľa, či už s hráčmi, ktorí sú, alebo nie sú v memorande.“

Nehrozí rozkol vo vnútri mužstva pred MS v Rusku medzi tými, čo boli od začiatku k dispozícii a tými, ktorí postupne prehodnocujú svoje stanovisko?

„Nemyslím si. Ten, kto chce reprezentovať, je tu a toho, kto príde do mužstva neskôr, musí každý rešpektovať. V reprezentácii budú len tí hokejisti, ktorí tu byť chcú. Nechcem hráčov presviedčať a nikomu druhýkrát volať nebudem. Musia sa rozhodnúť sami, tak ako to naposledy urobil Mišo Sersen.“

Takže nevyužijete svoj vplyv ako GM a priateľ mnohých „štrajkujúcich“ hráčov na zmenu postoja?

„To nechcem robiť. S každým sa porozprávam, vymeníme si názory a tam to končí. Chcem dodať,  že máme v portfóliu okolo 55 hráčov. Vo Švédsku Cehlárika s Jarošom, ten patrí ešte do reprezentačnej dvadsiatky. Myslím si, že na MS máme z čoho vyberať, a už v tejto situácii sme schopní postaviť dobrý výber. Nebojíme sa, sú to rovnakí hokejisti ako na „druhej strane“, len tí dostali viac príležitostí. Títo potrebujú získať sebavedomie a herné skúsenosti. Pamätám si z mojich hráčskych čias, keď Švajčiari pod trénerom Kruegerom neustále rotovali tých istých 35 mien, a tiež začínali bez skúsenosti s medzinárodným hokejom. Takto fungovali ako stabilné mužstvo päť-šesť rokov a boli vždy v prvej osmičke.“

Kouč národného mužstva, Zdeno Cíger, sa vyjadril, že veci ohľadom odmietania reprezentovať začína brať osobne. Vy ste takisto ako on s mnohými „nespokojnými“ hokejistami hrali a ste kamaráti. Nezačína to u Vás zachádzať do podobnej roviny ako u Cígera?

„Každý by sa mal starať o seba. Mne len stále prekáža, keď Handzuš povie, že nemám právo volať hráčom, a on môže z pozície koho? Toto začína byť osobné. Malo by to byť tak, aby sa hráči sami rozhodli. Vtedy by im nemal volať nikto, ale oni sami by mali zavolať mne alebo koučovi, akou cestou pôjdu. Celé sa to zvrtlo, ale to je klasické Slovensko, robí si tu každý čo chce.“

V zápase proti USA (rozhovor vznikal v sobotu poobede pred zápasom s Nemeckom) mladý tím prekvapil dobrým výkonom. Uľavilo sa Vám trochu v tom zmysle, že noví hráči ukázali konkurencieschopnosť na medzinárodnom ľade?

„Žeby sa nám uľavilo, to nie, my sme hráčov riadne vyberali. Sú to reprezentačne neskúsení hokejisti, ale v tímoch Slovenskej a Českej extraligy sa snažia byť lídrami. Niektorí mali prvý reprezentačný zápas, ale nebolo to na nich vidieť, zahrali dobre. Plnili taktické veci, ktoré od nich tréner Cíger požadoval. Jediná výčitka bola, že chalani všetko strieľali brankárovi do brucha. Inak sme boli spokojní. Dnes ideme znova a sme zvedaví, či sú schopní výkon zopakovať.“

Pôjdete na inšpekčnú cestu do Severnej Ameriky?

„Nie, hráčov je tam tak málo, že to nemá zmysel.“

Ste v poradí štvrtý GM v histórii Slovenska. Jasný vrchol vašej po hráčskej činnosti a zrejme obrovská pocta.

„Samozrejme. Tesne potom ako som ukončil kariéru, som bol som dvakrát asistent trénera pri seniorskom mužstve (MS 2005 a OH 2006), ale vtedy som sa ešte hľadal. Chcel som vyskúšať všetky hokejové pozície. V Trenčíne som pracoval a stále robím v najvyšších funkciách a nakoniec ma to zavialo k manežovaniu reprezentácie do 20 rokov a áčka. Je to pre mňa česť a som s touto prácou spokojný.“

Ako s odstupom času vnímate trénerskú skúsenosť na dvoch veľkých podujatiach?

„Ako hráč zmeníte dianie na ľade rýchlejšie ako tréner. Kým hráč pochopí, čo od neho chcete a vykoná to, uplynie určitý čas. Uvedomenie si tohto ma posunulo vpred, ale v trénovaní som nevidel svoju ďalšiu budúcnosť. Nebavilo ma to, nebolo to tak, ako som si predstavoval.“

Nikdy ste nevyhľadávali záujem médií. Dokonca pri otázke, ako ste s nimi vychádzali počas siedmich hráčskych rokov na Floride, ste povedali, že novinári dali pokoj Vám a Vy ste ho dali im. Je to pre vás najväčšia zmena ako GM, že ste oveľa viac v centre pozornosti?

„Áno, zmena to je určite, ale myslím, že najväčšia ťarcha je na Zdenovi Cígerovi ako trénerovi, on má zodpovednosť za hráčov. Ak sa ma však niekto spýta na môj názor, vďačne odpoviem.“

Po siedmich rokoch na juhu USA ste posledný rok v NHL odohrali v Toronte. Klubu sa ako tak darilo, pokiaľ nezaviedli v lige platový strop. Odvtedy, za posledných 10 rokov iba jedenkrát postúpili do play off.

„Je tam najväčšia fanúšikovská základňa, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú v play off. Majú stále vypredané, lístky stoja najviac v celej súťaži. Keď si diváci zaplatia, chcú vidieť víťazstvá. Teraz vymenili celý manažment, čo je správny krok, ale tým, že stanovili platový strop, bude trvať najbližšie dva-tri roky, pokiaľ nájdu správnych hráčov, aby sa dostali aspoň do vyraďovačky. Majú dobrého trénera (Mike Babcook), ale hráči mu zostali z predchádzajúceho obdobia. V NHL je dôležité, aby si klub vybral hráčov z draftu, tak funguje Chicago či Detroit, a potom si hráčov vychovávajú. Toronto by malo ísť rovnakou cestou.“

Po roku v Kanade ste pomerne mladý, v 34 rokoch, ukončili kariéru. Dôvod?

„Dohodli sme sa ako rodina, že stačilo. Obidvaja synovia začali navštevovať druhý stupeň základnej školy a tešili sa na starých rodičov. To bol hlavný dôvod. Nad možnosťou ostať žiť na Floride sme nikdy neuvažovali, nemáme tam už žiadne nehnuteľnosti.“

Pridaj komentár