Slovenský Bure miloval hokej v Severnej Amerike

Miroslav Šatan raz o Milanovi Bartovičovi povedal: “Rusi majú Bureho a Slováci Bartoviča.“ Milan Bartovič (36) ostáva jedným z najvýbušnejších hokejových korčuliarov slovenskej histórie. V Severnej Amerike strávil sedem sezón a po návrate do Európy odohral okrem iného štyri ročníky za Slovan v KHL. Strieborný z MS 2012 nastupuje v súčasnosti za český Liberec, kde s rodinou trvalo žije a kde aj pravdepodobne ukončí svoju kariéru.

V osemnástich rokoch ste po dorasteneckých časoch v Trenčíne prestúpili do Western Hockey League, čo je najťažšia juniorská súťaž na svete. Ako ste zvládli prechod?

Miloval som to. Odchod do kanadsko-americkej juniorky bol najlepším krokom v mojej kariére. Veľmi veľa mi to dalo a naučilo profesionalizmu. Nemenil by som.“

Váš prvý mančaft v zámorí Tri-City Americans vás ale pomerne rýchlo vymenil do iného tímu tej istej ligy – Brandonu Wheat Kings. Prečo?

V Tri-City sa mi vcelku darilo, mal som zhruba jeden bod na zápas a cítil som sa tam dobre. Nikdy som nepátral, prečo ma vymenili, ale pamätám sa, že sa vtedy zranil gólman Tri-City. Brandon mal dve brankárske jednotky a jednej sa potreboval zbaviť. Navyše Wheat Kings mal v zostave iba jedného Európana, a keďže v tíme mohli byť dvaja, vybrali si mňa.“

Po dvoch juniorských rokoch ste štyri roky strávili v Rochesteri Americans, čo bol rezervný tím Buffala Sabres. Klubu sa darilo v základnej časti, ale nie v play off.

Priznám sa, že si už presne nespomínam na výsledky mužstva. Viem, že sme mali výborného kouča Randy Cunneywortha, a dobre sme hrali v štrajkovej sezóne 2004/2005, keď mala AHL vysokú úroveň. Nemám vysvetlenie, prečo sa nám darilo v hlavnej časti, a vo vyraďovacej nie.“

Randy Cunneyworth bol bývalý dlhoročný útočník NHL. Akým typom trénera bol?

Vyžadoval agresívny hokej a museli sme tvrdo dohrávať osobné súboje. Ľudsky príjemný, férový chlap. Keď sme za ním prišli, vždy sa s nami rád porozprával, ale inak od každého vyžadoval maximum.“

V Rochesteri s vami začínala silná generácia budúcich opôr Buffala: Brian Campbell, Jason Pominville, Ryan Miller a Thomas Vanek. Ako si spomínate na týchto hráčov?

Už vtedy výborní hokejisti a nakoniec všetci urobili skvelú kariéru v elitnej lige.“

Buffalu Sabres sa nedarilo v ére, keď ste tam boli vy, a takisto je to aj dnes. Organizácia s výborným zázemím fanúšikov sa za posledných pätnásť rokov len štyrikrát prebojovala do bojov o Stanleyho pohár. Ako to vnímate?

Ja mám na klub len pekné spomienky. Bol som mladý, hral som najlepšiu ligu sveta, vo výbornej partii. V tíme bol krajan Miroslav Šatan a iní skvelí hokejisti, od ktorých som sa veľa naučil. Keďže som tam nikdy nebol celú sezónu, ťažko sa mi hodnotí, prečo sa im viac nedarí.“

Koučom Sabres bol dlhých pätnásť rokov autoritatívny Lindy Ruff. Ako ste vychádzali s ním?

Výborne. Ruff je čestný človek a mali sme korektný vzťah.“

V Buffale ste mohli nastupovať na pravom i ľavom krídle. Na týchto pozíciach boli hráči ako Miroslav Šatan, Maxim Afinogenov, Jochen Hecht, Aleš Kotalík, Václav Varaďa či Jean-Pierre Dumont. Silná konkurencia?

Tak som to nebral. Tešilo ma, že som v Buffale. Možno, keby sa spomínaná jedna sezóna nezrušila, mohla byť moja kariéra v zámorí iná. Žiaľ, vrátiť sa to nedá a človek je vďačný za každé stretnutie v NHL. Vážim si, že som v tejto lige mohol pôsobiť.“

V ročníku 2002/03 vám Sabres dali príležitosť v troch dueloch NHL a o rok neskôr už v dvadsiatich troch. Nasledujúcu sezónu sa nedohodli majitelia a hráčska asociácia. Uškodilo to vašej snahe presadiť sa v Národnej hokejovej lige?

Ročník 2003/2004 som mal rozohraný veľmi dobre. Nastupoval som v útoku s Maximom Afinogenovom a Derekom Royom. Boli sme mladí, nebezpeční a dobre sme korčuľovali. Žiaľ, nasledujúca sezóna sa nekonala. Po nej sa zmenili pravidlá, a ja som už v Ameriacan Hockey Leauge nechcel pôsobiť. Preto ma vymenili do Chicaga.“

Aký bol váš jeden rok v Blackhawks?

Pendloval som medzi prvým tímom a záložným Norfolkom Admirals. Trochu ma mrzí, že mi nikde (Buffalo, Chicago) nedali väčšiu šancu na to, aby som sa presadil. Avšak nie každému sa pošťastí byť v najlepšej lige sveta a odohrať v nej 50 súbojov. Tie som sa snažil užiť a zároveň v nich odovzdať maximum.“

Po návrate na starý kontinent vás chvíľu v Malmö Redhawks viedol kanadský trénerský svetobežník Dave King.

Tiež dobrý chlapík. Zažil som ho len mesiac, pretože zo Švédska som na Vianoce odišiel. Kanadskí kouči, hoci netvrdím, že len tí, sú osobnosti, ktoré hokeju rozumejú, a výborne s hráčmi komunikujú. To je ich veľká devíza. Počas mojej kariéry som s trénermi problém nikdy nemal.“

Pridaj komentár