Slovenskej hokejovej infraštruktúre patrí vo svete jedenáste miesto. Hovoriť o siedmej priečke je utópia

Prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja, Martin Kohút, správne pochopil, že keď sa chce slovenský hokej posunúť dopredu, nevyhnutne potrebuje vylepšiť infraštruktúru. To znamená vynoviť súčasné arény alebo postaviť nové: „Mojím cieľom je, aby do roku 2019 zodpovedala infraštruktúra siedmemu miestu na svete. Čo sa týka kvality, aj množstva.“ Po troch rokoch v pozícii šéfa federácie vyznievajú jeho slová ako nevydarený vtip. Podľa objektívnych ukazovateľov je momentálne (a zároveň dlhodobo) na siedmej priečke vo svete Česko s piatimi modernými arénami. Slovensko je jedenáste, nebezpečne prenasledované Nórskom. Brankár Martin Šúrek, ktorý v predošlej sezóne pôsobil v nórskej najvyššej súťaži upozorňuje: „Momentálne sú naše pozície zhruba vyrovnané, ale Severania stavajú dva nové štadióny a po ich dokončení nás predbehnú.“

 

Kritéria hodnotenie infraštruktúry sú štyri. Prvé tri sa týkajú len najvyšších súťaží v jednotlivých krajinách. Posledné je kritérium celkového počtu arén s tribúnami (nie klziská so zakrytou strechou).

 

1. Kedy boli štadióny postavené, resp. rekonštruované?

2. Aké majú stánky kapacitu?

3. Aká bola návštevnosť v arénach (priemer v základnej časti 2018/19)?

4. Celkový počet zimných štadiónov v krajine?

 

Zoznam pätnástich krajín s najlepšou infraštruktúrou

 

1. Spojené štáty americké
Dvadsaťdva štadiónov postavili v roku 1993 a neskôr. Dva sú zrekonštruované.
Okrem jedného stánku majú všetky nad 15 000 sedadiel.

V NHL prišlo v prebiehajúcom ročníku do amerických hál 17 298 divákov.

Celkový počet arén je 234.

Hovorí útočník Jakub Lacka, ktorý nastupuje za Rensselaer Polytechnic Institute v NCAA I

„Infraštruktúra v USA je podľa mňa najlepšie na svete. Mal som možnosť vidieť zvnútra bývalý štadión Detroitu (Joe Louis Arena) a taktiež arénu Chicaga. A dovolím si povedať, že najlepšie arény v NCAA, ako North Dakota a Notre Dame, majú lepšie podmienky na prácu ako niektoré tímy v NHL. Je to tým, že univerzitné komplexy budujú mimo centra mesta, kde je všetko sústredné na školu a študentov. Snažia sa, aby bola všade najnovšia vývojová technológia. Keď to zhrniem – tímy najvyššej americkej juniorskej súťaže USHL majú zázemie ako priemerné mužské mančafty v európskych ligách. A zázemiu najlepších mužstiev NCAA sa vyrovnajú tak dva-tri štadióny v Európe.“

 

2. Kanada

Šesť štadiónov dokončili v roku 1995 a neskôr. Jeden má bohatšiu minulosť.
Všetky stánky majú kapacitu nad 15 000 miest.

V NHL prišlo v prebiehajúcom ročníku do kanadských hál 17 827 priaznivcov.

Celkový počet arén je 125.

Hovorí útočník Jakub Lacka.

„Myslím si, že Kanada nemá úplne špičkové zázemie, keď sa na to pozrieme so zameraním na celok. Veľmi sú sústredení na to, čo sa deje na ľade, resp. venujú sa hlavne tomu, čo súvisí s tréningom. Nebudujú tréningové centrá úplne do šírky. Vo všeobecnosti by som ich podmienky porovnal s európskymi seniorskými celkami. USA má určite viac peňazí vyhradených na šport a s tým súvisiace lepšie hokejové zázemie ako zvyšok sveta.“

 

3. Rusko
Pätnásť štadiónov postavili v roku 1999 a neskôr. Zrekonštruované sú dva. Dva majú dávnu minulosť.
Päť stánkov má kapacitu nad 10 000 miest. Štrnásť pod 9100 sedadiel.

V KHL bola návštevnosť 6397 priaznivcov.

Celkový počet arén je 89.

Hovorí útočník Tomáš Hrnka, ktorý nastupoval v sezóne 2018/19 za Slovan Bratislava.

„Deväťdesiatpäť percent arén v Rusku je na úrovni. Vynovené zvnútra i zvonka. Jedine zimáky v Novosibirsku a Nižnom Novgorode sú staršie. Čo ma prekvapilo, že aj kluby z úplného východu, na hraniciach s Čínou – teda Chabarovsk a Vladivostok majú komfortné štadióny. Iste, najlepšia atmosféra je v Petrohrade, pretože mesto je ľudnaté a organizácia funguje perfektne. Ale asi najviac ma zaujala atmosféra v Novosibirsku. Aj keď bola treskúca zima, priaznivci vyvolali poriadny ošiaľ. To bol zážitok!“

 

4. Švédsko
Sedem štadiónov dokončili v roku 2000 a neskôr. Zvyšných sedem je zrekonštruovaných.
Do piatich stánkov sa zmestí viac ako 8000 ľudí. Do deviatich menej ako 7900 osôb.

V SHL bola návštevnosť 5828 ľudí.

Celkový počet arén je 335.

Hovorí obranca Ladislav Romančík, ktorý nastupoval v ročníkoch 2014/15 a 2015/16 v najvyššej švédskej juniorskej súťaži za Luleåu a Södertälje.

„Bol som na všetkých najväčších štadiónoch s výnimkou Frölundy a Djurgårdenu. A ani jeden zimák nie je horší. Všetky arény sú nové alebo zrekonštruované, a na všetkých sa pohybovať v tričku s krátkymi rukávmi. Nebol som v Rusku, ale podľa mňa infraštruktúra vo Švédsku patrí k najlepším na svete. Vo Fínsku sú v tomto smere o krok pozadu. Švédi sú vo všeobecnosti veľmi disciplinovaní ľudia, ktorí prísne dodržiavajú pravidlá. Nezažil som jediný problém s fanúšikmi. Bezpečnostné služby vlastne ani nepotrebujú, a to majú niektoré mančafty početné fankluby. Všetci sa správajú v určených medziach. Hokej si idú užiť a spôsob fandenia sa približuje tomu zámorskému. To znamená, že priaznivci súperiacich tímov môžu pokojne sedieť vedľa seba a bez problémov spolu komunikovať.“

 

5. Nemecko
Deväť štadiónov postavili v roku 1998 a neskôr. Päť má bohatú históriu.
Päť stánkov má kapacitu viac ako 8000 miest. Deväť menej ako 7700 sedadiel.
V DEL bola návštevnosť 6215 divákov.
Celkový počet arén je 128.

Hovorí brankár Marcel Melicherčík, ktorý bol v ročníku 2018/19 mesiac a pol na súpiske Wolfsburgu.
„Nemecko patrí, čo sa týka infraštruktúry, na úplný vrchol. Vo Wolfsburgu je menší nový štadión s dobrým osvetlením a výbornou atmosférou. Keď hral na našom klzisku Mannheim, prišlo s ním okolo 1000 prívržencov! A tamojší fanúšikovia povzbudzujú neustále, bez ohľadu nato, či sa vyhráva alebo prehráva o päť gólov. Jednoducho sa prídu zabaviť. Žiaľ, nevidel som osobne TOP arény v Kolíne nad Rýnom, Berlíne, Mannheime. Keď to mám zhrnúť, v DEL je všetko o stupienok vyššie ako v rakúskej EBEL lige.

 

6. Švajčiarsko

Päť štadiónov postavili v roku 1995 a neskôr. Štyri sú zrenovované. Tri majú starší dátum.
Tri stánky majú kapacitu nad 10 000 miest. Zvyšných deväť nad 6000 sedačiek.

V NLA bola návštevnosť 6949 divákov.

Celkový počet arén je 107.

Hovorí obranca Ján Brejčák, ktorý v ročníku 2015/16 nastupoval za Davos.
„V menších mestách boli staršie štadióny s drevenou strechou. Iste, majú niekoľko nových arén, ale to súvisí s tým, že tamojšia ekonomika ide na jednotku. Nevidím dôvod, prečo by nestavali nové centrá, keď majú peniaze, a chcú, aby mládež športovala. Hrať v Berne je zážitok. Príde šestnásťtisíc ľudí, všetci povzbudzujú. Čo sa týka samotného Davosu, nikde som nezažil lepší fanklub, na každé stretnutie priniesli nové transparenty. Celé okolie žilo hokejom a ja som nevedel pochopiť, ako je možné, že do jedenásťtisícovej dediny príde na hokej štyri a pol tisíc priaznivcov. A to nevravím o vianočnom Spengler Cupe. Tam sú davy ľudí.“

 

7. Česko
Päť štadiónov dokončili v roku 2004 a neskôr. Štyri sú zmodernizované. Päť má bohatšiu minulosť.
Tri stánky majú kapacitu nad 10 000 miest. Jedenásť má nad 4200 sedadiel.
V českej extralige bola návštevnosť 5401 divákov.
Celkový počet arén je 115.
Hovorí útočník Tomáš Hrnka, ktorý pôsobil v sezóne 2016/17 v Plzni.

„Je pravda, že najhistorickejšie arény má Litvínov a Olomouc. Ale keď na ktoromkoľvek štadióne prebehla aspoň malá rekonštrukcia, je to vidno. O zázemie stánkov sa starajú a dokážu ich udržať v čistote. Hoci budova môže zvonka vyzerať staro, oni sa vedia postarať o to, aby prostredie bolo kultúrne. Vynikajúci fanúšikovia sú v Plzni, ale to sa vlastne dá povedať o všetkých mestách. Na svoje kluby sú hrdí, preto chodia povzbudzovať v hojnom počte.“

 

8. Fínsko

Moderná je Hartwall Arény (domov Jokeritu Helsinki v KHL) a štadión v Turku. Päť bolo zrekonštruovaných. Deväť je staršieho dáta.
Jedenásť stánkov má kapacitu nad 5000 miest. Štyri pod 5000 sedačiek.

V SM-liige bola návštevnosť 4232 divákov.

Celkový počet arén je 211.

Hovorí obranca Ján Brejčák, ktorý v súčasnosti nastupuje za HPK Hämeenlinna.

„Keď sa vo Fínsku rozhodnú pre rekonštrukciu, tak zimák opravia zvonka i zvnútra. Arény v Oulu a Vaase a ešte jedna sú momentálne v prestavbe a zázemie tam teraz nie je komfortné. Podľa mňa, Fíni radšej investujú do niekoľkých menších hál, ako by mali postaviť jednu veľkú a drahú. Len pre predstavu. Hämeenlinna je o niečo ľudnatejšia ako Poprad. Máme tu hlavný štadión, hneď vedľa neho je ďalší, kde nastupujú nižšie kategórie, a sto metrov od Ritari-areeny sú ďalšie dve zakryté plochy. Na fínsku ligu chodí veľa detí. Tunajší priaznivci sú slušní, disciplinovaní. Fyzické ani verbálne útoky som nezažil. To je pre mňa veľká zmena. V Nitre, Banskej Bystrici alebo Poprade som bol svedkom invektív a rasistických pokrikov. Jediným nedostatkom fanúšikov je, že sú trochu rezervovaní.“

 

9. Rakúsko

Dva štadióny postavili v roku 2003 a 2004. Štyri sú zrenovované. Dva majú starší dátum.
Šesť stánkov má kapacitu nad 4000 miest. Dva pod 3300 sedadiel.
V EBEL lige bola návštevnosť 2970 divákov.
Celkový počet arén je 37.

Hovorí brankár Marcel Melicherčík, ktorý v sezónach 2016/17 a 2017/18 chytal za Bolzano.
„Aréna Salzburgu patrí medzi absolútnu špičku. Je menšia, ale na hokej výborná, pretože ľudia sú blízko ľadu a dokážu vytvoriť poriadny rámus. Tam nie je čo kritizovať. A podobná je Viedeň, len vo väčšom vydaní. Zimný štadión nemusí byť nevyhnutne nový, ale je dôležité, aby bol čistý a primerane priestranný. A presne toto štadióny v Rakúsku spĺňajú. Nie sú luxusné, no spĺňajú účel. Napríklad v Linzi je starší, ale v šatni má každý svoje komfortné miesto. A mne sa páčil aj Villach, hoci je menší a historický. Pre nás hráčov sú dôležité tri faktory: kvalita ľadu, mantinelov a osvetlenia. Keď sú tieto kritériá v poriadku, aj starší zimák sa odrazu zmení, a všetko je lepšie. Vo všeobecnosti sú Rakušania dobrí fanúšikovi. V Linzi, Villachu a Viedni je počas play off skvelá atmosféra.“

 

10. Veľká Británia

Osem štadiónov dokončili v roku 1999 a neskôr. Jeden je zrekonštruovaný. Dva majú bohatšiu históriu.
Tri stánky majú kapacitu nad 8000 sedadiel. Zvyšných osem pod 4200 miest.

V EIHL bola návštevnosť 2850 divákov.

Celkový počet arén je 46.

Hovorí útočník Václav Stupka, ktorý v súčasnosti nastupuje za Glasgow Clan.

„Vo veľkých mestách, ako Belfast, Nottingham či Sheffield sú mohutné multifunkčné arény. Potom majú niekoľko nových, ale menších stánkov. Medzi ne patrí naša Braehead Arena, ktorá je súčasťou obchodného domu, alebo štadióny v Cardiffe a Manchesteri. A dva-tri zimáky, sú vyslovene nevľúdne. To, že postavili nové arény vyplýva z faktu, že v dávnejších dobách nebol hokej vo Veľkej Británii populárny. To sa postupne mení. Majú vynikajúco prepracovanú prácu s fanúšikmi. Vedia ich prilákať pomocou sprievodných akcií počas duelov a osobnými stretnutiami s hráčmi. Nedá sa jednoznačne posúdiť, kde je lepšia infraštruktúra. Moderným halám vo Veľkej Británii chýba tradícia. Naopak, na Slovensku majú staršie štadióny historický nádych. Áno, návštevnosť je o dosť vyššia ako na Slovensku, a pri stretnutiach je to cítiť.“

 

11. Slovensko

Jeden štadión postavili v roku 2006. Päť je zrekonštruovaných (aréna Slovana Bratislava je započítaná). Päť má dávnejšiu minulosť.
Štyri stánky majú nad 5000 miest. Sedem pod 4400 sedačiek.

Na slovenskú extraligu prišlo 1700 divákov (bez zápasov SR 20).

Celkový počet arén je 39.

Hovorí obranca Ladislav Romančík, ktorý nastupoval v sezóne 2017/18 za Trenčín.

„Vždy sa hrá lepšie, ak je zimák novší, a príde dostatočne veľa ľudí. Hlavne kluby, ktoré prišli do slovenskej najvyššej súťaže len nedávno, ešte nemajú potrebné zázemie (šatne, atď.) a zrejme nie sú finančne pripravené nato, aby si ich sami opravili. A takisto som čakal trochu viac od určitých štadiónov, čo sa týka atmosféry. Potom tu sú tradičné kluby, kde je atmosféra veľmi dobrá a porovnateľná s Českom. To platí jednoznačne o fanúšikoch Trenčína.“

 

12. Nórsko

Jeden štadión dokončili v roku 2012. Tri sú zrenovované. Päť je staršieho dáta.

Tri stánky majú kapacitu nad 4300 miest. Šesť pod 3900 sedačiek.

V Get-ligaen bola návštevnosť 1827 divákov.

Celkový počet arén je 41.

Hovorí brankár Martin Šúrek, ktorý chytal v sezóne 2017/2018 za Manglerud.
„Všetko záleží od toho, aký má klub rozpočet. Je radosť hrať v Sarpsborgu, Storhamare a Stavangeri. V Lillehammeri prerobili štadión na multifunkčné centrum s curlingovou halou a telocvičňou. Viem, že nový štadión stavajú v Askeri a takisto v Osle, kde má svoj domov Valerenga (dejisko MS 1999). Ja som chytal za klub, ktorý tiež sídli v Osle. Náš zimák Manglerudhallen bol spojený s veľkým krytým futbalovým ihriskom a posilňovňou. Tribúna a mantinely boli nové. Ale keby som ho porovnal s halami Stavangeru a Storhamaru, zdalo sa mi, že je to šopa. Súperi k nám nechodili radi. Keď to mám zhrnúť, infraštruktúra je teraz porovnateľná so Slovenskom. Ale keď dokončia dva spomínané výstavby, dostane sa Nórsko pred nás.“

 

13. Dánsko

Štyri štadióny postavili v roku 1995 a neskôr. Tri sú zrekonštruované. Dva majú bohatú históriu.

Päť stánkov má kapacitu nad 4000 miest. Štyri pod 3600 sedadiel.

V Metal Ligaen bola návštevnosť 1525 divákov.

Celkový počet arén je 25.

Hovorí obranca Matúš Rais, ktorý si v sezóne 2015/16 obliekal dres Gentofte Stars.

„Je to podobné ako na Slovensku. Prídete do Bratislavy, kde je špičkový štadión, a potom pricestujete do Detvy alebo Liptovského Mikuláša (pred rekonštrukciou), a je to bieda. Peknú arénu má SønderjyskE, tá pripomína Slovan, len v menšom. A takisto Rødovre a Frederikshavn. Novú viacúčelovú halu má tiež Aalborg, kde je viac športovísk pohromade. V Dánsku sú celkovo menšie štadióny a niektoré mi viac pripomínali tréningové centrá ako ozajstné arény. Napríklad Gentofte Skøjtehal, v ktorej sme hrali domáce zápasy, mal kapacitu len osemsto miest. Najviac fanúšikov chodí v Herningu, Esbjergu a Frederikshavne. Na ostatné zimáky veľa ľudí nepríde. Ale tým, že sú rozlohou menšie, aj týchto menej priaznivcov dokáže urobiť ohlušujúci rachot.“

 

14. Francúzsko

Štyri štadióny postavili v roku 1996 a neskôr. Dva sú zmodernizované. Osem má dávnejšiu minulosť.

Štyri stánky majú kapacitu nad 3000 miest. Osem má pod 2800 sedadiel.

V Ligue Magnus bola návštevnosť 1716 divákov.

Celkový počet arén je 55.

Hovorí brankár Martin Šúrek, ktorý v súčasnosti chytá za Mulhouse.

„Francúzsko je, čo sa týka infraštruktúry, špecifické. Je pre nich veľká škoda, že nemajú väčšie štadióny. Zaslúžili by si ich, pretože ľudia majú o hokej záujem. Dokonca väčší ako na na Slovensku. Napríklad v Mulhouse je zaplnená celá tribúna a zvyšok ľudí stojí okolo mantinelov. A to sa týka všetkých arén, kde sme hrali. Všetky boli zaplnené aspoň na deväťdesiat percent. Na Slovensku sú ľudia skeptickí a chodia na zimák podľa toho, či sa mančaftu darí alebo nie. Pravidelne chodia len skalní fanúšikovia. Vo všeobecnosti sú štadióny v dobrom stave. Napríklad v Nice majú ihrisko na piatom poschodí. Tri podlažia slúžia na parkovanie, potom je plaváreň a  ešte o podlažie vyššie hrajú najvyššiu súťaž. Mužstvá tam chodia radi, lebo je tam teplo počas celého roka. Avšak ľadová plocha trpí, lebo je položená veľmi vysoko a navyše je tam teplo. Ale inak je to príjemná zmena.“

 

15. Poľsko

Jeden štadión bol postavený v roku 2006. Jedenásť je staršieho dáta.
Dva stánky majú kapacitu nad 4000 miest. Desať pod 3500 sedadiel.
Polska Hokej Liga mala návštevnosť 751 divákov.
Celkový počet arén je 17.

Hovorí obranca Jan Homér, ktorý v ročníku 2018/19 nastupoval za Jastrabie.
„Dôstojný štadión má Tychy a Krakow. Potom je v Poľsku zopár priemerných zimákov. A nasleduje niekoľko vyslovene nedostačujúcich. Medzi také patrí hala v Bytome, ktorá je zanedbaná. Jediné pozitívum je, že má nové mantinely s plexisklami. V Jastrabom bol menší nový štadión, ktorý bol udržiavaný a postačoval na všetko, čo sme potrebovali, taký zlatý stred. Najviac ľudí chodí na Tychy, Nový Targ a Katovice a fanúšikovia sú porovnateľní so slovenskými. Ale keď to zoberiem globálne, čo sa týka infraštruktúry, Slovensko je určite pred Poľskom.“

Pridaj komentár