Slováci, ktorých draftovali na predné priečky do NHL. Niektorí očakávania naplnili, iní neuspeli

Draft Národnej hokejovej ligy vám miesto v najlepšej súťaži sveta nezaručí, ale minimálne na začiatku vám vysoká pozícia pootvorí dvere medzi najlepších. Do elitnej súťaže bolo dodnes vybraných v prvom alebo druhom kole tridsaťštyri slovenských hokejistov.

 

Pri hodnotení úspešnosti ich kariér v NHL som použil známky ako v škole. Jednotka znamená, že dotyčný prevýšil očakávania. Dvojka, že očakávania sa mu podarilo naplniť. Trojka, že kariéra hráča bola niečo medzi úspechom a neúspechom. Štvorka vyjadruje, že očakávania vkladané do osoby sa nenaplnili. Pätorka znamená, že účinkovanie v zámorí sa skončilo neúspechom.

 

Marián Gáborík (Minnesota Wild), 3. miesto v drafte roku 2000. Nebyť častých zranení atakoval by magickú 500 gólovú hranicu, pričom métu 1000 stretnutí v TOP lige zvládol. Jeho kariéra sa neodkladne blíži ku koncu.

Výsledná známka: 1.

Róbert Petrovický (Hartford Whalers), 9. miesto v drafte roku 1992. V priemernom Hartforde si pozíciu na začiatku nevybudoval a neskôr v zámorí už len paberkoval. Niečo cez 200 stretnutí v NHL nie je málo, ale v jeho prípade ani zďaleka nie na vyťahovanie.

Výsledná známka: 3.

Branislav Mezei (New York Islanders), 10. miesto v drafte roku 1999. Takmer dvojmetrový bek bojoval s častými (smolnými) zraneniami. Keby zostal zdravý, pokoril by hranicu 400 duelov a zanechal by výraznejšiu stopu.

Výsledná známka: 3.

Boris Valábik (Atlanta Trashers). 10. miesto v drafte roku 2004. Dvojmetrový zadák mal podobný hokejový príbeh ako jeho kamarát z Nitry Mezei. Nebyť častých zdravotných ťažkostí odohral by okolo 250 duelov a nie „len“ 80.

Výsledná známka: 4.

Marián Hossa (Ottawa Senators), 12.miesto v drafte roku 1997. Vyše 1500 zápasov, vyše 500 gólov a vyše 1000 bodov v NHL. K tomu tri Stanleyho poháre. Nič viac nie je potrebné dodávať.

Výsledná známka: 1.

Marek Zagrapan (Buffalo Sabres), 13.miesto v drafte roku 2005. „Keďže som mal vynikajúce mládežnícke sezóny, okolie odo mňa veľmi veľa očakávalo,“ vysvetľuje spätne. Nakoniec nenastúpil v najlepšej lige ani na jeden duel, a to je sklamanie.

Výsledná známka: 5.

Marcel Hossa (Montreal Canadiens), 16. miesto v drafte roku 2000. Kariére staršieho brata sa nepriblížil. V Montreale ho odborníci zaradili do desiatky najhorších draftov organizácie. Keby sa ku koncu kariéry v zámorí nedostal na tri sezóny do New Yorku Rangers, kde česko-slovenskej partii šéfoval Jaromír Jágr, jeho konečné zápasové konto by bolo o dosť nižšie ako 251 duelov.

Výsledná známka: 3.

Róbert Döme (Pittsburgh Penguins), 17. miesto v drafte roku 1997. Do klubu prišiel v čase, keď pravým krídlom čísla jeden bol Jaromír Jágr a číslo dva Alexei Kovaľov. „V tom období hrali prím prvé dve pätorky, tretie a štvrtá boli údržbárske,“ spomína. Ale predsa, 53 súbojov v elitnej súťaží je na hokejistu, ktorý hral v šestnástich profesionálnu International Hockey League, málo.

Výsledná známka: 4.

Andrej Meszároš (Ottawa Senators), 23. miesto v drafte roku 2004. V hlavnom meste Kanady začínal ako 20-ročný a o dekádu neskôr sa s vypredanými štadiónmi lúčil v Buffale. V hokejovom životopise má takmer 700 súbojov.

Výsledná známka: 1

Peter Ihnačák (Toronto Maple Leafs), 25. miesto v drafte roku 1982. Emigroval v čase hlbokého socializmu. Za osem sezón v Toronte sa vypracoval na oporu tímu. Vyše 400 súbojov v najhokejovejšom meste sveta je slušný výkon.

Výsledná známka: 2.

Žigmund Pálffy (New York Islanders), 26. miesto v drafte roku 1991. Spolu s Petrom Šťastným sú jediní dvaja Slováci, ktorí majú priemer kanadských bodov vyšší ako jeden. So zámorím sa rozlúčil pre zranenie ramena ako 33-ročný. Keby hral o štyri ročníky viac, mohol zaútočiť na 1000 zápasovú a 1000 bodovú hranicu.

Výsledná známka: 1.

Marko Daňo (Columbus Blue Jackets), 27. miesto v drafte roku 2013. Okamžite ako ho Columbus zobral pod svoje krídla, komentátor kanadskej stanice TSN Ray Ferraro povedal: „Táto voľba je podľa mňa prehnane vysoká.“ Rodený Trenčan vymenil štyri kluby za päť sezón (138 zápasov, 45 bodov) a pokiaľ sa nestane zázrak, po sezóne v Severnej Amerike skončí.

Výsledná známka: 4.

Kristián Kudroč (New York Islanders), 28. miesto v drafte roku 1999. Bývalý skaut Islanders Karel Pavlík hovorí: “Trochu prekvapujúco ho vybrali tak vysoko. Súviselo to s tým, že vtedy bola doba, kedy sa preferovali vysokí hráči, a on sa veľmi zapáčil nášmu šéfskautovi. Ja osobne by som ho bral asi tak v treťom, štvrtom kole. Len 26 stretnutí medzi najlepšími hovorí jasnou rečou.

Výsledná známka: 5.

Vladimír Mihálik (Tampa Bay Lightning), 30. miesto v drafte roku 2005. Podobne ako Mezei, Kudroč a Valábik bol vybraný v čase, keď boli v kurze vysokí zadáci. Mal smolu, že manažment, ktorý si ho vybral, bol odvolaný a o jeho osude rozhodovali úplne iní ľudia. Iba 15 duelov v NHL je však pre hráča vybraného v prvom kole málo.

Výsledná známka: 5.

Tomáš Jurčo (Detroit Red Wings), 35. miesto v drafte roku 2011. Začiatok v zámorí mal ohromujúci. Dvakrát po sebe vyhral juniorskú QMJHL a raz profesionálnu AHL. V poslednom čase ide jeho výkonnostná krivka výrazne nadol. V tomto ročníku zatiaľ neodohral pre zranenie ani jeden duel. Keď si v Národnej hokejovej lige viac nezahrá, jeho 211 stretnutí a „len“ 50 bodov zostane po sľubnom začiatku rozčarovaním.

Výsledná známka: 3.

Milan Bartovič (Buffalo Sabres), 35. miesto v drafte roku 1999. Útočník s dynamitom v nohách mal smolu, že po ročníku 2003/2004, ktorý mu vyšiel, sa ten nasledujúci pre štrajk nehral. „Po ňom sa zmenili pravidlá, a ja som už v AHL nechcel pôsobiť. Preto ma vymenili do Chicaga a mrzí ma, že mi nedali väčšiu šancu.“

Výsledná známka: 3.

Jozef Čierny (Buffalo Sabres), 35. miesto v drafte roku 1992. Do Severnej Ameriky odchádzal s puncom najlepšieho ľavého krídla v strednej Európe. „Po vážnom zranení kolena si vedenie Sabres myslelo, že budem dlho maródovať. Preto ma vymenili do Edmontonu.“ Za Oilers zvládol rodák zo Zvolena jediný duel. V Severnej Amerike pôsobil v čase, keď sa Európania do zostavy presadzovali oveľa ťažšie ako v neskoršom období.

Výsledná známka: 4.

Marián Cisár (Los Angeles Kings), 37. miesto v drafte roku 1996. Spočiatku sa kariéra strelca zo Slovana Bratislava vyvíjala podľa predpokladov. Posledný rok zmluvy s Nashvillom však utŕžil silný otras mozgu a to znamenalo jeho koniec v USA. 73 duelov za Nashville je primeraný tomu, ako bojoval s vlastným zdravím.

Výsledná známka: 3.

Ivan Droppa (Chicago Blackhawks), 37. miesto v drafte roku 1990. „Presadiť sa do Chicago bolo v tom období ťažké z dvoch dôvodov. Jednak organizácia výborne šliapala. A potom ma znevýhodňoval fakt, že som bol z východnej Európy. Vtedy to nebolo ako dnes, že tridsaťpäť percent hokejistov je z Európy.“ Jeho 19 odohraných duelov za Chicago možno označiť ako zoznamovacie s úrovňou ligy.

Výsledná známka: 4.

Tomáš Kopecký (Detroit Red Wings), 38. miesto v drafte roku 2000. Vyše 600 duelov v zámorí a dve trofeje Lorda Stanleyho sú výborná vizitka. Jedinou škvrnou na jeho kariére zostáva jej koniec. Ako v NHL tak v reprezentácii a rovnako tak v Trenčíne, Slovane.

Výsledná známka: 1.

Stanislav Gron (New Jersey Devils), 38. miesto v drafte roku 1997. Do organizácie Devils prišiel v nesprávnom čase. New Jersey ovládlo ligu od roku 1995 do 2003 trikrát. Počas troch sezón v nižšej AHL mu dopriali jediný štart v NHL. „Chcel som, aby ma vytrejdovali, ale s tým nesúhlasili. Preto som sa vrátil do Európy.“

Výsledná známka: 4.

Jozef Stümpel (Boston Bruins), 40. miesto v drafte roku 1991. Vyše 1000 stretnutí a vyše 700 bodov sú štatistiky, ktoré hovoria jasnou rečou, a vyjadrujú úspešnosť tvorivého centra v Severnej Amerike.

Výsledná známka: 1.

Tomáš Slovák (Nashville Predators), 42. miesto v drafte roku 2001. „Klub mal na začiatku tisícročia finančné problémy, preto ma vymenili do Colorada, kde bola v tom čase hviezdna zostava. Potom nasledoval štrajk a neskôr som už Avalanche prestal vnímať.“ Nakoniec nenastúpil na ani jeden duel v NHL.

Výsledná známka: 4.

Erik Černák (Los Angeles Kings), 43. miesto v drafte roku 2015. Bol kandidátom na prvé kolo draftu, no pre dlhodobé zranenie ho vytiahli v druhom. Pred dvoma rokmi ho Kings vymenili do Tampy Bay, kde nedávno začal pravidelne hrávať. A to je jedna z mála potešiteľných správ pre slovenský hokej.

Výsledná známka: zatiaľ bez hodnotenia.

Igor Pohanka (New Jersey Devils), 44. miesto v drafte roku 2001. Svoju tretiu sezónu medzi profesionálmi v zámorí mal ako 22-ročný solídnu. Za Portland Pirates zaznamenal v AHL v 67 zápasoch 11 gólov a 24 prihrávok. Lenže, o dva roky neskôr sa z hokeja úplne vytratil.

Výsledná známka: 5.

Martin Feherváry (Washington Capitals), 46. miesto v drafte roku 2018. Posledný slovenský hokejista, ktorého vybrali v prvom alebo druhom kole. Všetko má pred sebou. V tejto sezóne nastupuje za švédsky HV71 Jönköping.

Výsledná známka: zatiaľ bez hodnotenia

Martin Marinčin (Edmonton Oilers), 46. miesto v drafte roku 2010. Po výmene do Toronta bol ročník 2015/16 posledný, ktorý odohral prevažne v prvom mančafte. Odvtedy už len prešľapuje na mieste. Podobný prípad ako Daňo. Ak sa v blízkej dobe výrazne nezlepší, v lete si bude kupovať jednosmernú letenku do Európy.

Výsledná známka: 3.

Ivan Baranka (New York Rangers), 50. miesto v drafte roku 2003. Dvere do sveta mu otvorili úspešné MS 18 v Rusku, kde Slovensko získalo striebro. Nakoniec v silnej defenzívnej zostave Rangers nastúpil na jediný duel. „Uvažovali sme s agentom o trejde, manažment sme o to požiadali, no neboli tomu naklonení.“

Výsledná známka: 4.

Richard Pánik (Tampa Bay Lightning), 52.miesto v drafte roku 2009. Čoskoro 28-ročné krídlo má na konte už takmer 400 duelov. Po sezóne mu končí zmluva, a bude záležať na jeho súčasnej výkonnosti, aká bude výška nového kontraktu a na ako dlho bude uzavretý.

Výsledná známka: 2.

Rudolf Verčík (New York Rangers), 52. miesto v drafte roku 1994. V hokejovom prostredí sa dodnes traduje historka, ako prišiel s vtedajším spoluhráčom zo Slovana Radoslavom Kropáčom do kempu Rangers úplne nepripravený. Pri teste VO2 max im namerali hodnoty na úrovni bežnej populácie. V zámorí nikdy nehral.

Výsledná známka: 5.

Tomáš Tatar (Detroit Red Wings), 60. miesto v drafte roku 2009. Ak sa nezraní, v tomto ročníku odohrá svoj päťstý duel v NHL. Zápasy a body mu budú pribúdať, pretože jeho kontrakt platí až do roku 2021. Urobil dobre, že sa na začiatku zámerne vyhol juniorke v zámorí.

Výsledná známka: 1.

Peter Budaj (Colorado Avalanche), 63. miesto v drafte roku 2001. Po Jaroslavovi Halákovi je druhým slovenským brankárom, ktorý sa výrazne presadil. Ako 36-ročný je stále súčasťou veľkého biznisu, no jeho koniec sa blíži.

Výsledná známka: 1.

Branislav Fábry (Buffalo Sabres), 65. miesto v drafte roku 2003. Na draft mu pomohol úspech na MS 18 v Rusku 2003. Hral v Poľsku či Kazachstane. Na Slovensku je jeho kariérnym maximom 7 gólov za sezónu. Mimochodom, štyri „slovenské“ výbery Buffala v prvom alebo druhom kole (Zagrapan, Bartovič, Čierny, Fábry) odohrali v NHL dohromady 51 stretnutí a z toho sám Bartovič zvládol 50.

Výsledná známka: 5.

Ján Lašák (Nasvhille Predators), 65. miesto v drafte roku 1999. Priekopník medzi slovenskými gólmanmi v zámorí. „Nikdy pred mojím odchodom do zámoria som nezažil špecializovaný brankársky tréning,“ zveril sa a dodáva: „Manažment Nasvhville robil všetko preto, aby do budúcna vytvorili pozíciu pre Briana Finleyho. V hierarchii klubu som sa stal brankárom číslo päť a môj odchod do Petrohradu bol nevyhnutným krokom.“ Nasadili ho do šiestich stretnutí v NHL.

Výsledná známka: 4.

Pridaj komentár