S Lašákom sme boli hodení do mora a sami sme sa učili plávať

Spolu s Jánom Lašákom boli priekopníkmi medzi slovenskými brankármi v NHL.Rastislav Staňa (37) debutoval v najlepšej lige sveta dva roky po najlepšom kamarátovi. Stihol v nej šesť štartov a ďalších desať rokov chytal v dvoch najlepších ligách v Európe. Vo Švédsku a Kontinentálnej hokejovej lige. Pred dva a pol rokom musel predčasne ukončiť kariéru a nedávno sa ku svojmu športu vrátil. Je spolukomentátorom pre RTVS a koučom brankárov. 

V zámorí vám trvalo päť rokov, než ste sa prebojovali do NHL. Bolo presadenie sa v najlepšej lige sveta hlavným cieľom pred odchodom do Severnej Ameriky?

Dostal som šancu a išiel skúsiť šťastie do sveta. Washington Capitals ma draftoval v roku 1998 a v rovnakom čase Moose Jaw Warriors do kanadsko-americkej juniorky. Prvé dve sezóny medzi mladíkmi boli výbornou skúsenosťou a aklimatizáciou v tamojšom hokeji. Darilo sa mi a dostal som ponuku od Capitals na trojročný nováčikovský kontrakt. Ihneď po jeho obdržaní som vycítil šancu dostať sa do NHL. Začínal som v najnižšej lige ECHL (East Coast Hockey League). Po dvoch sezónach sa mi podarilo dostať do American Hockey Leauge, kde sa mi tiež darilo, a cítil som, že šanca do najvyššej súťaže príde. Potom som sa už len snažil ukázať, čo viem.“

Druhý rok v AHL ste mali vynikajúce štatistiky. Dvadsaťštyri stretnutí, priemer inkasovaného gólu 1,68 na duel a úspešnosť zákrokov nad 94 percent. Najväčšou prekážkou dostať sa do zostavy Washingtonu bola vtedajšia jednotka klubu – Nemec Olaf Kölzig?

Jednoznačne. Výborný gólman a čo bolo pre mňa nevýhodné, nikdy nebol zranený, preto nepotrebovali brankára zo záložného tímu. Pre mňa bolo rozhodujúce presadiť sa v AHL, lebo v Portlande Pirates som mal veľkého konkurenta – Maxima Oulleta. On bol draftovaný v prvom kole, ja v siedmom. Pozícia vo výbere nádejí navráva, že kto je vyššie vytiahnutý, je aj viac presadzovaný. Samozrejme, musíte podávať aj výkony, a on ich mal. Bolo to ťažké, no makal som a bojoval o svoje miesto. Pomohlo mi to v zlepšovaní sa.“

S Jánom Lašákom ste boli priekopníkmi slovenských brankárov v Severnej Amerike. Mali ste to o to ťažšie?

Áno. Na Slovensku sme nemali trénerov brankárov, ako je to v dnešnej dobe. Až neskôr začínali brankárske kempy, resp. kouči pre gólmanov v kluboch – tých som zažil veľmi málo. Know-how som získal až v zámorí, tam ma všetko naučili a čerpal som z toho počas celej kariéry. Boli sme prví a informácií sme mali primálo. Hodili nás do mora a museli sme sa naučiť sami plávať.“

Ak hrá útočník alebo obranca seniorskú extraligu väčšinou sa mu odporúča, aby zostal a dostal do krvi tunajší štýl. U strážcov svätyne je to iné. V zámorí sa s nimi pracuje detailnejšie, intenzívnejšie.

Určite. Spočiatku im môj štýl pripomínal Dominika Hašeka, ktorý sa váľal po ľade. Spôsob chytania mi upravili a vznikol mix kanadsko-európskeho brankára. Svoje návyky z Európy som si ponechal a využil ako výhodu. Mal som v sebe aj niečo iné a nepôsobil som ako všetci zámorskí gólmani, ktorí vyzerali ako kópie.“

Zaujímavé je, že vaším detským vzorom bol útočník Peter Bondra.

Zhoda okolností. Na hokej som sa prihlásil v roku 1986. Práve vtedy vyhrali východniari federálnu ligu a o dva roky neskôr taktiež. Asi preto som chcel tento šport vyskúšať. Bondra prestúpil z Popradu do VSŽ práve v sezóne premiérového titulu, hral ešte s košíkom pre dorastencov. Bol rýchly, strieľal góly a to sa mi veľmi páčilo. Stal sa mi vzorom. I po rozhodnutí byť posledným hráčom v poli mi stále imponoval. V roku 1998 hral aj s Richardom Zedníkom finále Stanleyho pohára proti Detroitu. Držal som im palce a o pár týždňov si ma Capitals vybral v drafte. Tešil som sa na prvé stretnutie s Petrom.“

Pamätáte si podrobne všetkých šesť stretnutí v národnej hokejovej lige?

Áno. Prvý bol doma s Tampou Bay, po dvoch tretinách bolo nepriaznivé skóre. Pred posledným dejstvom prišiel za mnou kouč Bruce Cassidy a povedal: „Rad (moja prezývka v zámorí), ideš do brány!“ Nespomínam si, či som bol nervózny, ale išlo len o koniec zápasu a nemal som čo stratiť. Tešil som sa. Mal som niekoľko dobrých zákrokov, gól som nedostal. Z nadšenia som hneď volal domov. Na prvý celý štart som si musel počkať dlhšie. V hoteli v Detroite mi zazvonil telefón a kouč mi netradične cez slúchadlo oznámil, že na druhý deň pôjdem do brány. Rozpútala sa vo mne radosť i nervozita, ale tú som prekonal. Vyhrali sme 4 :1, góly dával Bondra aj Jaromír Jágr, veľkí hráči mi pomohli. Po zápase mi Peter priniesol víťazný puk. Následne sme hrali v Buffale. Súboj sa mi nevydaril, no chytal som do záverečného klaksónu. Gól mi dal aj Miro Šatan, prehrali sme, myslím 5:1. Potom som dlhšie nechytal, až prišiel zápas doma s Philadelphiou. Ešte ráno, na rozkorčuľovaní nový lodivod Glen Hanlon povedal, že chytať bude Kölzig. Avšak hokej v NHL je aj biznis a začalo sa špekulovať, že Olaf bude vymenený práve do mančaftu nášho najbližšieho súpera. Manažment ma nasadil do hry dve hodiny pred začiatkom. Proti mne nastúpil Mišo Handzuš a Rado Somík, prehrali sme 4:2. Potom som už mal len dva krátke štarty. Jeden v Los Angeles, kde sme po dvoch tretinách prehrávali vysoko, a išiel som do brány len na záver. Proti mne hrali Jožo Stümpel a Žigo Pálffy a jeden z nich mi aj dal gól. V nasledujúcom som naskočil len na pár minút, no nespomínam si, kde to bolo. Celkovo zo šiestich štartov trvali tri celých šesťdesiat minút.“

Spomínate v dobrom na Glena Hanlona? Neskôr sa stal na dva roky koučom slovenskej reprezentácie.

Ani nie. Trénoval ma už v Portlande, keď ma zavolali z ECHL. Zo začiatku mi aj dával šancu, no mám na neho ťažké srdce. Na konci jednej sezóny mančaft už nemal nádej postúpiť do play off a vravel mi: „Si mladý, dostaneš príležitosť.“ Nestalo sa tak. Bolo ešte zopár iných momentov, kedy ma nepostavil. Na domáce MS v roku 2011 ma ale zobral, a za to som mu vďačný.“

Druhým trénerom vo Washingtone bol Bruce Cassidy. V súčasnosti šéf striedačky Bostonu Bruins.

Prišiel z Grand Rapids (rezervný tím Ottawy), kde mal vynikajúce výsledky. Mal to zložité, pretože prvýkrát viedol mužstvo v NHL, a mal v tíme veľké hviezdy. Bol pod veľkým tlakom, tímu sa nedarilo, a to ho stálo miesto. Mám na neho dobré spomienky, dal mi šancu debutovať v súťaži.“

Uškodil vám štrajk v NHL? Rok pred ním (2003/2004) ste sa začínali presadzovať, a po ňom ste sa už do zámoria nevrátili.

Nepochybne. A takisto niekoľkým iným Slovákom, ktorí sa rozhodli odísť do Európy, a neskôr im neumožnili vrátiť sa. Ak by sa hralo, kontrakt na ďalší rok by som určite získal. Teoreticky som mohol chytať v lige v mnohých ďalších dueloch a kariéra by sa možno vyvíjala inak. Išiel som však do Švédska a bolo to správne rozhodnutie. V kvalitnej lige hralo veľa hokejistov z NHL a mne sa darilo. Následne som ponuku od Washingtonu dostal, no neprijal som ju. Necítim ľútosť, pretože aj neskôr v KHL som mal vynikajúcu kariéru.“

Profesionálny hokej ste museli predčasne ukončiť v tridsiatich štyroch rokoch pre problémy so srdcom. Spúšťacím faktorom mohli byť pľúcne chlamýdie, ktorými ste sa možno infikovali v Rusku, kde ste mali šesť rokov (tri Čerepovec, tri Moskva) apartmány v blízkosti fabrík.

Môže to tak byť. Prvý rok v Čerepovci som býval hneď vedľa fabriky, ďalšie dva len o dva kilometre ďalej, čo nebol veľký rozdiel. Taktiež v Moskve som mal byt v centre mesta, kde životné prostredie nebolo ideálne. Vzápätí prišli pľúcne problémy. Dnes je ťažko posúdiť, či to bolo z prostredia alebo z niečoho iného.“

Čím sa zaoberáte po ukončení kariéry?

Pri zdravotných problémoch mi doktori poradili, aby som si rok oddýchol. Počkal som, ako sa vyvinie môj zdravotný stav, či sa dokážem zrehabilitovať. Nezlepšil sa a vrátiť sa do bránky by bolo riziko. Začínal som sa nudiť, ale chcel som zostať pri hokeji. Čakal som na príležitosti. Prvá sa naskytla v RTVS na komentovanie. S ďalšou prišiel Slovenský zväz ľadového hokeja, kde som v uplynulom ročníku pracoval ako tréner brankárov pri reprezentácii do šestnásť rokov. Posledné pracovné vyťaženie je práca v maďarskom Miškolci, ktorý je len hodinu vzdialený od Košíc. Pracujem s gólmanmi seniorského tímu aj mládežníckych kategórií.“


Pridaj komentár