Profesionalita Severnej Ameriky

Keď v auguste začína na ľade príprava na novú sezónu, v mnohých európskych mužstvách trénujú hráči, ktorí ročník odohrajú v Severnej Amerike. V NHL, AHL alebo juniorskej CHL. Aj keby mali všetci hráči rovnakú farbu dresov, pomerne rýchlo by ste zistili, ktorý hráč strávi rok za oceánom. Teraz nehovorím o herných schopnostiach, ale o nasadení, s akým pristupuje ku tréningu. Jedným z princípov Severnej Ameriky je, aby každý dostal šancu, a ak tvrdo pracuješ zaslúžiš si prácu a dobré finančné ohodnotenie.

Hokejová pyramída je priehľadná. Zhruba 700 najlepších má právo požívať luxus NHL. Rovnaký počet hráčov denne čaká v záložných mužstvách AHL. S okolo desaťkrát menšími platmi ako majú hokejisti v prvých tímoch. Ďalšie tisícky sú v nižších zámorských profi súťažiach, do ktorých sa dostali najlepší z juniorských líg. Európa je samostatná kapitola. Kto raz prešiel sitom obrovskej konkurencie a dostal sa úplne najďalej má v sebe silno vybudovaný pocit tvrdej práce bez ohľadu na ostatných.

Množstvo Slovákov vracajúcich z kanadskej juniorky do extraligy spája identickú skutočnosť. Prvý rok v domácej súťaži výborný, ďalšie priamo úmerne klesajúce. Jeden bývalý extraligový hráč mi povedal: „Na Slovensku príde reprezentačná pauza a dostaneš štyri dni voľna. Keď som hral kanadskú juniorskú ligu, dostali sme deň voľna a druhý deň sme už tvrdo zarezávali. Vždy som mal okolo 100 kíl, v Kanade som sa držal na 93.“ Keď sa bývalého československého reprezentanta Jaroslava Holíka (v zámorí má dvoch vnukov) pýtajú, v čom Česi najviac zaostávajú za zámorím, dookola odpovedá rovnako: “My tu v Čechách iba fňukáme, že sa veľa trénuje, hráči sú stále unavení, pýtajú si voľno. To tam neexistuje.“ Žigo Pállfy videl zámorie podobne: „Nezahráš v jednom zápase a na farme je desať namakaných hokejistov čakajúcich na príležitosť.“ Keď bol bývalý reprezentačný kouč Česka Luděk Bukač na pracovnej ceste v USA, povedal: „Martina Straku som mal vždy rád, výborný chalan ľudsky i do partie, bol som za ním vtedy v New Yorku, moc sa mu v Islanders nedarilo, ale ani nepípol, potom prišiel do národného mužstva a mal plné ústa všetkého možného.“ Český obranca Ladislav Šmíd tvrdí: „Človek tu v Calgary nepozná rozdiel medzi tréningom a zápasom. Do všetkého sa ide na 100 percent, nikto nikoho nešetrí.“ Posledným príkladom zmeny myslenia a prístupu je dvadsaťročný Marko Daňo. V minulej sezóne odpísaný v Slovane. Teraz hneď po jarnom krátkom pôsobení v AHL si v predsezónnom kempe vybojoval miesto v tíme NHL Columbus Blue Jackets.

Bude to ešte dlho trvať kým severoamerický profesionalizmus dorazí do Strednej Európy. A či vôbec niekedy.

Pridaj komentár