Prečo odchádzajú nádejní slovenskí hokejisti do Škandinávie?

Geograficky susedia v severozápadnej oblasti. Na posledných troch majstrovstvách sveta v hokeji putovalo zlato dvakrát do Švédska (2017, 2018) a raz do Fínska (2019). Do NHL bolo za ostatnú dekádu draftovaných 252 hráčov z krajiny troch koruniek a 136 nádejí z krajiny tisícich jazier. Preto sa nikto nečuduje, že od roku 2010 začali slovenskí tínedžeri odchádzať za šťastím do Škandinávie. Mládenci opúšťajú domáce pohodlie, pália mosty priateľstva, ktoré si vybudovali a prichádzajú do neznámeho severského prostredia, úplne odlišnej mentality. Všetci s jediným cieľom – hokejovo napredovať. Na severe Európy majú našinci o jeden adaptačný problém naviac a tým je polárna noc. Vo Fínsku ju zažívajú všetci, vo Švédsku tí, ktorí hrajú severne od Štokholmu. Štrnásť nádejných slovenských hokejistov ((foto: Jiří Zerzoň) porozprávalo o príčinách svojho odchodu do jednej z dvoch špičkových hokejových krajín.

 

Autor tohto článku položil mladým hokejistom tri rovnaké otázky.

1. Prečo si sa rozhodol prestúpiť do zahraničia z materskej organizácie, prípadne iného slovenského klubu?

2. V čom vidíš najväčší rozdiel medzi tým, ako funguje hokej vo cudzine v porovnaní s rodnou krajinou?

3. V prípade, že by v slovenskom hokeji všetko bežalo tak, ako by malo. Zostal by si radšej v tunajších podmienkach, kde by si mal domáce pohodlie, stravu, výchovu, chodil by si do školy v blízkosti domu, mal by si okruh kamarátov, ktorých poznáš od detstva, a to isté platí o kolektíve na hokeji? Alebo by si si aj tak zvolil odchod do cudziny po skúsenosti, ktorú si nadobudol doma? Splnila anabáza v zahraničí tvoje očakávania?

 

Hráči sú zoradení podľa dátumu narodenia. Od najstaršieho po najmladšieho

 

Hovorí útočník Sebastián Čederle (ročník narodenia 2000), ktorý je odchovancom Skalice. V roku 2018 prestúpil do švédskeho juniorského tímu Rögle BK, kde hral dve sezóny.

1. V roku 2018 mi v Skalici skončila dorastenecká zmluva. Keďže som sa chcel ďalej rozvíjať, začali sme s agentom debatovať, aký variant by bol pre mňa najlepší. Zhodli sme sa na Švédsku. Išiel som na skúšku do organizácie Rögle. V meste Ängelholm, ktoré je situované na západe krajiny som týždeň trénoval a následne mi kouči povedali, že by mali o mňa záujem. Tréningy boli veľmi intenzívne, dokonca som mal pri nich menej času na rozhodovanie ako v zápasoch. Zmluvu som podpísal na dva roky.
2. Najväčší rozdiel je v práci s mládežou. Majú viac špecialistov na rozvoj zručností, korčuľovania, viac komunikujú s hráčmi. Na ľade sme mali množstvo pomôcok, ako napríklad Power Edge Pro, ktorú cez leto využívajú hráči NHL. Ranné tréningy boli zamerané na zdokonaľovanie zručnosti a techniky korčuľovania. Poobedňajšie na herné situácie. Drilovali sme založenie útoku, napádanie súpera, návrat do obrany. A taktiež sme veľa hrávali v rovnovážnych situáciách päť na päť a tri na tri. Pred každým ligovým stretnutím sme mali video míting o súperovi, ako hrá presilovky, oslabenia. Na tréningoch i zápasoch sme využívali tablet, na ktorom sme si mohli počas prestávky pozrieť fragmenty z každej tretiny. Juniorská súťaž SuperElit je veľmi rýchla, herne vyspelá a korčuliarsky náročná. To mi vyhovovalo a rýchlo som si zvykol.

3. Keby prišla táto ponuka znova, okamžite by som ju prijal. Vo Švédsku som sa naučil určite viac ako na Slovensku. Nastupoval som v azda najlepšej juniorskej lige svete, bojoval som vo veľkej konkurencii a to mi dá veľa do budúcej kariéry. Som vďačný za túto príležitosť, ktorá splnila moje očakávanie, hoci začiatky boli ťažké. Prišiel som do nového prostredie, k novým spoluhráčom a trénerom, zvykal som si na nový systém, a hlavne som bol odlúčený od rodiny.

 

Hovorí obranca Alex Dubovecký (ročník 2000), ktorý je odchovancom Bardejova. V roku 2019 prestúpil zo Slovana Bratislava do fínskeho juniorského tímu TUTO Hockey.

1. Zo Slovenska som chcel odísť už dávnejšie. Prvýkrát mi to nevyšlo, druhýkrát som išiel na skúšku, v ktorej som uspel. Dopredu ma hnala túžba vidieť svet, spoznať inú mentalitu ľudí aj zima, ktorú obľubujem. Splnil sa mi môj detský hokejový sen.
2. Najväčší rozdiel vidím v tom, že na Slovensku je v tíme dvadsať hráčov, zatiaľ čo vo Fínsku je konkurencia mnohonásobne väčšia. V krajine tisícich jazier si tréneri môžu vyberať na každú pozíciu z množstva mladíkov. Často sa stáva, že keď aj najlepší hokejista odohrá zopár nevydarených duelov, kouč ho nenominuje do zostavy. Tréningových jednotiek je podstatne viac a sú vo vyššom tempe. Prístup trénerov je odlišný, štadióny modernejšie. Vlastne všetko je na inej úrovni.
3. Nastupovať v rodnej krajine alebo v meste, kde som vyrastal, by bolo fajn. Keď sa však chce človek niekam posunúť, podľa mňa je nevyhnutné, aby sa rozhodol pre zmenu. Prestup do krajiny úradujúcich majstrov sveta mi dal veľa po hokejovej i ľudskej stránke. Spoznal som nových spoluhráčov a musím zdôrazniť, že vôbec nie je pravda, že sú chladní. Na súpiske ich bolo takmer štyridsať a každý z nich bol príjemný. Keby sa Slovensko dostalo na takú úroveň, akú má Fínsko, bolo by to skvelé a určite by sa oplatilo zostať doma. Celkovo si odchod do zahraničia pochvaľujem, je to správna cesta.

 

Hovorí brankár Michal Vojvoda (ročník 2000), ktorý je odchovancom Slovana Bratislava. V roku 2019 prestúpil do fínskeho juniorského tímu TUTO Hockey.
1. Rozhodol som sa odísť, pretože v Slovane by som bol pravdepodobne znova tretím brankárom v áčku a chytal by som občas za juniorov. Dostal som ponuku z Fínska, ktorú som sa rozhodol prijať. Pre mňa je to veľká škola života. Som sám bez rodiny, v cudzom štáte, novom mužstve a chytám v najvyššej fínskej juniorskej súťaži.
2. V mančafte je väčšia konkurencia a liga je na vyššej úrovni. Fíni majú inú mentalitu, čo je pre mňa výhodné. Môžem si od nich niečo zobrať a naučiť sa nové veci.

3. Môj prestup do krajiny úradujúcich majstrov sveta zatiaľ považujem za správny a dúfam, že sa mi to potvrdí aj s väčším časovým odstupom. Len rozmýšľam, že tento krok som mohol urobiť o jeden či dva roky skôr. Začiatok mojej premiérovej sezóny v cudzine bol náročný. Najprv sa mi nedarilo, ale s pribúdajúcim časom som sa zlepšil ja i môj klub. Tajne som dúfal, že si vybojujem miesto v prvom tíme TUTO Hockey (druhá najvyššia súťaž), no zatiaľ sa mi to nepodarilo.

 

Hovorí útočník Simon Jellúš (ročník 2001), ktorý je odchovancom Púchova. V roku 2016 prestúpil do švédskej Luley, kde hrá dodnes.

1. Švédsko bolo v hokeji vždy v jednou z najlepších krajín sveta a taktiež sa vravelo, že má optimálne podmienky na rozvoj hráča. To dnes môžem potvrdiť. Keď som v roku 2016 dostal ponuku od môjho súčasného agenta, neváhal som. Najviac u mňa zavážil fakt, že v krajine jedenásťnásobných majstrov sveta je omnoho vyššie konkurenčné prostredie. Chcel som spoznať novú krajinu a zažiť hokej na vyššom stupni. To sa týka materiálneho zabezpečenia, tréningov a zdravotnej starostlivosti.
2. Najväčší rozdiel je vo financiách. V krajine troch koruniek investujú do hokeja oveľa viac a to pocítite ihneď. Tréningové a materiálne podmienky sú na veľmi vysokej úrovni. Každý deň od rána až do obedného tréningu máme toľko času na ľade, koľko len chceme, a kouči sú nám k dispozícii. V každom tíme je veľká konkurencia a kvalita súťaží sa so Slovenskom nedá porovnať.
3. Keby všetko fungovalo, ako by malo, a hráči by neodchádzali do zahraničia (čo by sa hneď prejavilo na kvalite súťaží), tak by som nemal dôvod odísť. Niektoré podmienky, ktorú sú na severe Európy, sa na Slovensku nedajú zrealizovať, lebo Švédsko je omnoho väčšia krajina. Odchod určite splnil moje očakávania, naučil som sa množstvo vecí a našiel skvelých kamarátov.

 

Hovorí obranca Dávid Mudrák (ročník 2001), ktorý je odchovancom Zvolena. V roku 2018 prestúpil do fínskeho juniorského tím TUTO Hockey. V uplynulej sezóne hral za juniorov TPS Turku.
1. Odmalička som túžil hrať svetový hokej. Chcel som sa posunúť ďalej, skúsiť niečo nové a osamostatniť sa. Vedel som, že Fíni majú úplne iný štýl tréningov a všetkých vecí okolo hokeja. Preto som sa rozhodol prestúpiť na sever Európy. Kým som nastupoval za Zvolen, starali sa o mňa rodičia. Akonáhle som sa ocitol sám v byte, musel som si variť, prať, upratovať, jednoducho byť samostatný. Odchod mi pomohol po hokejovej stránke, ale aj v osobnom živote.
2. Najväčší rozdiel je v tom, že v krajine úradujúcich majstrov sveta majú všetci zainteresovaní stopercentní prístup k hokeju. Tréneri sú takmer celý deň na štadióne, kde okrem iného študujú nedostatky svojich zverencov v zápasoch a tréningoch. Keď som niečo potreboval od trénera alebo manažéra, vždy sa mi snažili vyjsť v ústrety a mohol som sa na nich spoľahnúť. Páčilo sa mi, že kouč mi priamo povedal moje slabšie stránky a ukázal ich na videu. Keď hráč vie, čo má zlepšiť, ženie ho to vpred. V cudzine je nevyhnutné neustále pracovať na sto percent, inak si miesto v zostave nevybojujete. A v neposlednom rade musíte mať ako legionár veľkú pokora ku všetkým.
3. Doma je doma. Určite by som nad touto možnosťou uvažoval, ale dnes to neviem objektívne posúdiť. Fínsky pobyt splnil nad rámec moje očakávania. Bol som mimoriadne šťastný, keď som videl, že ľudia sú ochotní aj mimo hokeja. Potom je život úplne iný. Podmienky, aké som mal, by som chcel mať všade. Mal som všetko, čo potreboval, dokonca aj veci, ktoré som nikde inde nevidel. Takúto skúsenosť, by som doprial každému a bol by som veľmi rád, keby to takto fungovalo aj v slovenských kluboch.

 

Hovorí obranca Matej Ilenčík (ročník 2001), ktorý je odchovancom Púchova. V roku 2017 prestúpil z Trenčína do Södertälje SK, kde pôsobí dodnes.

1. Ľahká otázka. Chcel som skúsiť niečo nové, možno lepšie, a hlavne som si túžil splniť môj sen: Hrať vo Švédsku. Na Duklu Trenčín nemôžem povedať ani jedno škaredé slovo. Dva roky, ktoré som v nej odohral, mi dali veľa dobrých skúseností a som za ne veľmi vďačný.
2. Nerád odpovedám na otázky, kde mám porovnávať medzi niekým a niečím, pretože som v podstate ešte nič nedokázal. Jediné, čo môžem povedať, že je veľký rozdiel v individuálnom prístupe k povinnostiam. Švédski a slovenskí mládenci ho majú odlišný.
3. To je hypotetická otázka. Keby bola na Slovensku taká úroveň ako vo Švédsku, tak väčšia časť z môjho ja, by chcelo zostať doma. Milujem rodnú vlasť so všetkým, čo k nej patrí. Po každej sezóne sa teším na návrat domov, že si aspoň na niekoľkých tréningov zahrám s mojimi kamošmi a bývalými spoluhráčmi. Som vďačný za príležitosť, ktorú som v Škandinávii dostal, a myslím si, že som ju dobre využil. Sen sa mi plní, očakávania sú naplnené.

 

Hovorí útočník Michal Mrázik (ročník 2001), ktorý je odchovancom Liptovského Mikuláša. V roku 2018 prestúpil do juniorského tímu Rögle BK. Uplynulú sezónu hral za juniorov HC Linköping.

1. Približne od mojich dvanástich-trinástich rokov bol môj cieľ ísť do cudziny, pretože som videl, že je to lepšia cesta pre môj vývoj ako zostať doma. V mojom rodnom klube som bol spokojný, ale po dorasteneckom svetovom šampionáte v roku 2018 som dostal sedem-osem ponúk zo švédskej juniorskej SuperElite. Tak som neváhal a vycestoval.
2. Podľa mňa je treba hovoriť o systéme a prístupe trénerov i hráčov. Oni majú hokejové gymnáziá a tie fungujú bez problémov. Keď hráč nechodí do školy, alebo má zlé známky, v ten deň sa nemôže zúčastniť tréningu. Takéto niečo sa však v minulom ročníku stalo len raz. Vzťah medzi trénerom a hráčom je tiež iný ako u nás. Krik kouča na tréningu som za dva roky počul len zopárkrát. V tomto vidím najväčší rozdiel.

3. Keby to bolo tak ako ste napísali, nemal by nikto dôvod ísť von. Ja svoje rozhodnutie určite neľutujem. Naopak, som zaň rád. Angažmán plní to, čo som od neho očakával.

 

Hovorí obranca Adam Jombík (ročník 2002), ktorý je odchovancom Zvolena. V roku 2018 prestúpil do švédskeho dorasteneckého tímu HV 71 Jönköping. V uplynulej sezóne hral za dorast fínskeho KooKoo.

1. V lete 2018 sa mi naskytla možnosť ísť hrať do Švédska. Po rozhovore s rodičmi a mojím agentom sme sa rozhodli, že ju využijem. Nemôžem povedať, že vo Zvolene som nemal príležitosť rozvíjať svoj potenciál, ale myslím si, že severská hokejová škola má niečo iné v sebe ako hokej na Slovensku. Toto bol dôvod, pre ktorý som odišiel z materského klubu.

2. Najväčší rozdiel vidím v postoji hráčov k tréningovému procesu a zápasom. Ten je celkom odlišný. Fíni ho berú vážne, zodpovednejšie, na sto percent od rozcvičky až po posledné pretiahnutie v strečingu. Medzi hráčmi je zdravá konkurenčná rivalita, ale keď sa odíde zo štadióna, vo väčšine prípadov sú všetci kamarátski. Každý tréner hovorí plynulou angličtinou a ak na vás vidia, že nás niečo trápi alebo nemáme svoj najlepší deň, máme s ním ihneď individuálny pohovor. Sú autoritou pre hráčov, majú rešpekt a tak isto má kouč rešpekt k zverencovi. V HV71 boli k dispozícii štyri ľadové plochy, z čoho dve boli vždy voľne prístupné hráčom od kategórie U18 (dorast). Najdôležitejšie je, aký bohatý je klub, v ktorom sa nachádzate, a od toho sa odvíja aj celá infraštruktúra. Tréneri na tréningoch a zápasoch kričia na hráčov zriedkavo, ale v šatni sa vedia odviazať. Keď som sa vrátil z reprezentačných zrazov, začínal som vždy zo štvrtej pätorky, kým som si späť získal svoje miesto.

3. Toto je ťažká otázka, na ktorú neviem zodpovedne odpovedať. Myslím si, že každý človek by rád ostal doma, keby mal vytvorené optimálne podmienky na rozvoj svojho potenciálu. Toto by som však nezistil, pokiaľ by som nevycestoval za hranice. Určite by som bol rád v kolektíve svojich spoluhráčov a rodiny. V tomto momente si ale myslím, že bolo pre mňa vyslovene správne vycestovať. Či už z dôvodu jazyka, nových tréningových prístupov, získania zručností, starostlivosti o hráča, nadobudnutie nových priateľov. V neposlednom rade som musel skôr dospieť a dokázať postarať sa sám o seba. Moje očakávania sa naplnili, naučil som sa pristupovať k športu zodpovednejšie a celkové vnímanie hokeja sa mi zmenilo.

 

Hovorí útočník Mário Jamrich (ročník 2002), ktorý je odchovancom Banskej Bystrice. V roku 2019 prestúpil do fínskeho dorasteneckého tímu HPK Hämeenlinna.
1. Túžil som vidieť iný svet a vo viac hokejovo vyspelej krajine sa priblížiť svojmu snu. Chcel som si vyskúšať iný štýl hokeja, pretože mi vyhovuje rýchly fínsky hokej. Mal som záujem zdokonaliť sa v anglickom jazyku a naučiť sa nový cudzí jazyk, teda fínčinu.
2. V tréningových a materiálnych podmienkach na hokejový rast, v hráčskej konkurencii a kvalite súťaží. Všetci hráči sú na jednej korčuliarskej úrovni a situácie riešia rýchlejšie. Kvalitná je príprava tréningov, mítingov pred zápasmi a psychotréningy. Platí pravidlo, že keď netrénuješ, nehráš. Musím však povedať, že v Banskej Bystrici som mal taktiež výborné podmienky. Príkladne sa o mňa starali, zo školy mi vychádzali v ústrety a posledné sezóny som mal u „baranov“ kvalitných trénerov. Na klub zo stredu republiky nemôžem povedať ani jedno zlé slovo.
3. Po tejto skúsenosti by som opäť zvolil odchod do cudziny. Pobyt vo Fínsku naplnil všetky moje očakávania. Po dvoch mesiacoch som sa v klube zásluhou rodiny, priateľky, agenta a výborných spoluhráčov cítil ako doma.

 

Hovorí obranca Samuel Kňažko (ročník 2002), ktorý je odchovancom Dukly Trenčína. V roku 2018 prestúpil do fínskeho juniorského tímu TPS Turku, kde hral dve sezóny.
1. Chcel som okúsiť medzinárodný hokej. Keď som prišiel do Turku, v posilňovni som vôbec neovládal techniku práce s činkami. Dnes viem všetko dopodrobna. Na ľade som sa najviac zlepšil v herných činnostiach jednotlivca. V Trenčíne som nemal s ničím problém, hoci som bol sklamaný, že mi nedali šancu v áčku, lebo som si myslel, že by som to dokázal.
2. Hokej vo Fínsku funguje jednoducho. Každý deň sa robia tieto isté veci, ale zároveň sa drilujú aj nové prvky, pri ktorých sa zlepšujete. Fínski mladíci sa chcú každý deň zlepšovať a to sa o našich tínedžeroch povedať nedá.

3. Keby mal hokej na Slovensku úroveň a bolo by v ňom dostatočné konkurenčné prostredie, nikam by som neodišiel. Mal by som k dispozícii všetko, čo by mi pomohlo stať sa lepším hokejistom. Angažmán vo Fínsku splnilo svoj účel, hoci som chcel dosiahnuť trochu viac, čo sa mi nakoniec nepodarilo.

 

Hovorí útočník Dávid Hajnik (ročník 2002), ktorý je odchovancom Michaloviec. V roku 2019 prestúpil do fínskeho dorasteneckého tímu Sport.

1. Vždy som chcel pre svoj rozvoj urobiť čo najviac. So závisťou som na internete sledoval veci, ktoré robia s hráčmi v zahraničí. Snažil som sa ich kopírovať, učiť a tak sa vo mne prirodzene vybudoval záujem o takýto spôsob získavania hokejových zručností. Predsavzatím mojich rodičov bolo, že aj slovenské prostredie zo mňa dokáže vychovať hokejistu. Letnú prípravu 2019 som začal so seniorským mužstvom Michaloviec. Keďže mi nedali príležitosť zostať pri nich a nenašiel som iné vhodné konkurenčné prostredie, rozhodol som sa odísť do Fínska.
2. Rozdiely vidím v tom, že v krajine úradujúcich majstrov sveta sa dáva veľký dôraz na korčuľovanie a všetko sa robí v rýchlom tempe. V každodenných ranných akadémiách sú hráči rozdelení do skupín podľa toho, na ktorú zo zručností sa potrebujú najviac zamerať. Napr. technika a rýchlosť korčuľovania, práca s hokejkou, streľba a podobne. V popoludňajších tréningoch prebieha nácvik systému a tréningové hry, ale pred tým sa vždy korčuľuje. K dispozícií sú štyri ľadové plochy. Všetky zápasy majú vysokú kvalitu. Zo začiatku náš mančaft prehrával veľa zápasov, dokonca aj vysoko. Ku koncu ročníka sme hrali vyrovnanú partiu s každým tímom a vyhrať mohol ktokoľvek.
3. Tak ako som spomínal v prvej otázke, práve z týchto dôvodov – škola, rodina, priatelia, strava, domáce prostredie, podpora celej rodiny z tribún o to všetko človek v cudzine prichádza. Keďže na všetko ste sám, od stravovania až po zabezpečenie všetkých životných potrieb, je to bez ovládania angličtiny nemožné. Nikto sa tu s vami nemazná. Aj svoje miesto v tíme si cudzinec musí vybojovať.

 

Hovorí útočník Libor Nemec (ročník 2003), ktorý je odchovancom akadémie Zdena Cígera. V roku 2018 prestúpil zo Slovana Bratislava do švédskeho dorasteneckého tímu Tingsryds AIF.
1. Vyrastal som v akadémii Zdena Cígera a za Slovan Bratislava som odohral len zopár stretnutí na začiatku sezóny 2018. Chcel som ísť do zahraničia, aby som mohol rozvíjať svoje schopnosti v lepších podmienkach a samozrejme odohrať omnoho kvalitnejšie zápasy na vysokej úrovni. Ihneď ako som dostal túto možnosť, rozhodol som sa ju využiť.
2. Najväčší rozdiel vidím jednoznačne v prístupe. V Škandinávii je zdravá konkurencia a veľa súťaživosti. Je to iná mentalita a vzťah kouč-zverenec je úplne odlišný. Taktiež tréningy sú na vysokej úrovni a v plnom nasadení.
3. Určite by to bolo pohodlnejšie a jednoduchšie. Myslím si však, že už sa dostávame do dospelého veku, kedy by sme sa mali vedieť sami o seba postarať. Vo Švédsku mám množstvo kamarátov, s ktorými som trávil veľa času. Zažili sme spolu veľa pekných chvíľ, obzvlášť túto sezónu, ktorá bola nesporne vydarená. Teším sa na ďalšiu cestu a zážitky.

 

Hovorí útočník Martin Benko (ročník narodenia 2004), ktorý je odchovancom Topoľčian. V roku 2019 prestúpil z Trenčína do švédskeho tímu kadetov Västerås IK.
1. V roku 2016 som prestúpil z materských Topoľčian do Dukly Trenčín, ktorá patrí medzi najlepšie mládežnícke kluby na Slovensku. V Trenčíne som mal k dispozícii kvalitný tréningový proces a koučov, pri ktorých som sa neustále zlepšoval. V roku 2019 sa mi naskytla možnosť ísť na kemp do švédskeho tímu Västerås IK. Chcel som vidieť iný hokejový svet, porovnať svoje hokejové kvality vo vyspelej krajine a priblížiť sa k svojmu hokejovému snu.
2. Rozdiel je v podmienkach, tréningovom procese a kvalite súťaží. Vo Västerås máme tri kryté arény, dve rozľahlé posilňovne, veľkú strelnicu, kde sme mohli strieľať desiati naraz, máme miestnosť na rozbor videí. K dispozícii boli piati tréneri. Jeden hlavný a štyria pomocní, ktorí sa striedali podľa typu tréningu (kouči útočníkov, obrancov, brankárov). Klub má štyroch kondičných trénerov. Vo Švédsku som sa stretol s tréningovými jednotkami, ktoré som na Slovensku nezažil, boli veľmi náročné korčuliarsky a fyzicky. V krajine troch koruniek je mimoriadna hráčska konkurencii. Pri tvorbe mužstva U18 Elit na sezónu 2020/2021 sa hlásilo na skúšku 360 chlapcov ročníka narodenia 2004! Žiadne protekčné praktiky som nezažil a miesto som si vybojoval poctivou drinou a odhodlaním.
3. Viem porovnať iba momentálne podmienky, ktoré sú v Škandinávii na odlišnej úrovni ako u nás. Krajina jedenásťnásobných majstrov sveta je lepším odrazovým mostíkom, keďže ich tréneri vychovali množstvo špičkových hráčov pre európske ligy a NHL. Čítal som veľa článkov o Slovákoch, ktorí bojujú v zahraničných ligách. Aké to majú náročné, že musia byť na vyššej úrovni ako domáci. Vlastnou skúsenosťou som sa o tom presvedčil. Na každom tréningu bojujem o miesto v zostave, takmer vždy hrám s inými spoluhráčmi, nastupujem na rôznych útočných postoch. Pobyt splnil nadmieru moje očakávania. Aj keď odlúčenie od mojej rodiny bolo veľmi bolestivé.

 

Hovorí útočník Adam Žlnka (ročník 2004), ktorý je odchovancom Detvy. V roku 2019 prestúpil do fínskeho dorasteneckého tímu Ässät Pori.
1. Chcel som sa zlepšiť viac, ako by som sa mohol v rodnej krajine. Počul som o kladných skúsenostiach viacerých slovenských a českých mládežníckych hráčov so škandinávskym hokejom. Ľutujem len, že som neodišiel skôr, lebo možnosti boli. Aj keď bolo jasné, že v tomto prípade pôjde škola bokom.
2. Za najväčší rozdiel považujem konkurenciu. Vo Fínsku je možno až trojnásobná oproti Slovensku. Vpred váš ženie tamojšia úroveň hry. Ako som už spomenul, koncept prípravy je odlišný a podmienky na tréning mimo oficiálnych tréningov sú lepšie. Fíni majú aj v malých mestách štyri-päť ľadových plôch, na ktoré je voľný prístup, keď tam, samozrejme, nie je niečo dopredu plánované.
3. Keby všetko bežalo tak ako má, asi by som neodišiel. Nemal by som dôvod. V tejto chvíli odchod neľutujem, a keby sa mi darilo o trochu viac, angažmán by naplnil moje očakávania. Zlepšil som sa vo všetkých herných činnostiach, bohužiaľ, okrem školy, tá uviazla na mŕtvom bode.

 

Pridaj komentár