Podľa Pokoviča KHL krach nehrozí

Momentálne jediný slovenský kouč v hokejovo vyspelej krajine Ľubomír Pokovič (55) začne v budúcej sezóne svoj tretí rok v mužstve KHL Dinamo Minsk. Bieloruský klub má po švajčiarskom Berne druhú najvyššiu divácku podporu v Európe. V skončenej sezóne získalo jeho mužstvo pre klub rekordných 100 bodov v základnej časti a v osemfinále vypadol so silným Jokeritom Helsinky. A o budúcnosti KHL má tréner jasno: „S finančnými problémami ligy to zďaleka nie je také zlé, ako sa píše v slovenských médiách.“

Čo môže byť viac pre hokejového trénera, ako keď pôsobí v uznávanej lige, a na domáce zápasy chodí v priemere 14 000 fanúšikov?
„Kapacita štadióna je čosi viacej ako 15 000. Od novembra bol každý domáci zápas vypredaný. Išlo o to že sme nielen vyhrávali, ale aj dávali veľa gólov, a to sa divákom páči. Bielorusko je hokejová krajina ale nie až taká, ako napríklad Slovensko. Ale hokej sa tam postupne vyvíja, postavili za posledných desať rokov dvadsať nových štadiónov. Sú to pekné, moderné haly. Ľudia hokej sledujú a berú Dinamo Minsk ako svojho reprezentanta v hokeji.“
Ste jediný slovenský tréner pôsobiaci v hokejovo vyspelej krajine. Znamená to, že slovenská trénerská škola je na ústupe?
„Tak to nechcem posudzovať. Ani Česi dnes žiadneho trénera v KHL nemajú. Problémom je často jazyk, ktorý jednoducho treba vedieť. V súťaži pôsobia Kanaďania, Fíni, domáci tréneri. Prakticky všade sa dnes hovorí anglicky a v KHL treba hovoriť po rusky. Komunikujem hlavne v ruštine, keď je treba, hráčov zo zámoria si necháme po mítingu a dovysvetľujeme v angličtine. A vzorcom na trénerskej tabule rozumejú všetci hráči na svete rovnako.“
Povráva sa, že ste jeden z mála slovenských trénerov, ktorý ide do hĺbky v oblasti tréningových poznatkov. Rusko nie je práve krajina, kde sú tieto veci zaužívané. Nenarazili ste v tomto smere v klube?
„Nikto mi v tomto nekladie prekážky. Športtestery na sledovanie pulzu hráčov máme. Trénujeme podľa poznatkov, ktoré sú všeobecne známe. O týchto veciach sa učia slovenskí, kanadskí či ruskí tréneri. Nastali iné časy. Menej sa chodí na bázy (hotel, kde hráči pred či po zápasoch prespávali – pozn.red.), hrá sa oveľa viac zápasov, veľa sa cestuje. Prišli noví ruskí tréneri, ako napríklad Bykov, ktorý teraz vyhral Gagarinov pohár. To je človek a tréner západoeurópskeho myslenia. Už to nie je tak, ako to bývalo.“
V Minsku ste pôvodne už nechceli pokračovať, prečo ste zmenili názor?
„Prešlo zopár týždňov a dohodli sme sa.“
V KHL je veľký rozdiel medzi bohatými a chudobnými klubmi. K tomu sa píše, že jedna tretina tímov má finančné ťažkosti.
„Je veľký rozdiel medzi finančnými možnosťami klubov, ako je Kazaň, Petrohrad, CSKA Moskva a skupinou klubov, kam patrí aj Dinamo Minsk, ktorý je financovaný slabšie. Slovan a Záhreb majú výhodu, že nemajú obmedzený počet cudzincov. Minsk má už dva roky obmedzený počet legionárov. Je to vnútorné pravidlo Bieloruskej federácie, aby hrali domáci hokejisti. Pred tromi rokmi to bolo tak, že hralo 14 – 15 zahraničných hráčov, a pre domácich nebolo miesto. Potom je pre Slovan a Záhreb jednoduchšie udržať si mužstvo vyššej úrovne. Ale to neznamená, že kluby, ktoré majú menej peňazí, že sú náchylnejšie ku krachu. S vyplácaním výplat majú veľakrát skôr problémy bohatšie tímy. Napríklad Atlant Mytišči bol relatívne bohatý klub, a odstúpili. V slovenskej tlači sa to preháňa a každú chvíľu píšu, že odstupuje ten či onen klub a že majú finančné problémy. Tak to vôbec nie je. Väčšina majiteľov všetko včas zaplatí. Niekedy sa stane, že majú podlžnosti, ale vždy to doplatia. A ak sa stane, ako v prípade Spartaka Moskva, že odstúpia zo súťaže, keď sa niečo stane v oblasti zákonodarstva, a ich hlavní sponzori ich nemôžu ďalej financovať, na ich miesto okamžite nastúpi Soči alebo Lada Togliati. Je to tak, že ak jeden tím odstúpi, iný už čaká na jeho miesto.“
Nevidíte čierne budúcnosť KHL? Píše sa o tom u nás, v Čechách i v Nemecku.
„Vôbec to tak nevidím a nezodpovedá to tomu, čo sa píše v Rusku.“
Keby ste si mohli vybrať. Bola by pre vás variant s neobmedzeným počtom legionárov zaujímavejší?
„Je rozumné riešenie, aby hrali ich vlastní bieloruskí hráči. Výkonnosti mužstva by zrejme pomohla možnosť získať za relatívne dobrú cenu kvalitných hráčov AHL úrovne. My sa ale pravidla musíme držať.“
Bielorusko malo v zostave na dvojzápas so Slovenskom z minulého týždňa dvanásť hráčov z Dinama Minsk. Keď Slovan vstupoval do KHL mal v úmysle niečo podobné – tvoriť kostru reprezentácie. Prečo sa to Minsku darí, a Slovanu nie?
„Nebudem komentovať, čo je v Slovane, to si musia oni sami riešiť s federáciou. V Diname je kvóta šesť cudzincov a pravidla sa držia. A my pritom v tíme vôbec nemáme tých najlepších Bielorusov. Tých si zaplatí Ufa či CSKA , kde nám odišiel po minulej sezóne center prvého útoku Stas. Prvé dve pätorky reprezentácie hrajú až na Kaljužneho v iných bohatých kluboch KHL. My obhospodarujeme pre reprezentáciu tretiu a štvrtú pätorku a s týmito hráčmi pracujeme. Už dnes rátame s tým, že traja-štyria hokejisti, ktorí sa v sezóne dobre ukázali, odídu do lepších ruských klubov. Prídu noví hráči z nášho záložného mužstva z bieloruskej ligy, čo je akoby slovenská extraliga, a budeme s nimi pracovať“.
Je vo vašom farmárskom a juniorskom tíme budúci hráčsky potenciál?
„Je, ale napríklad bieloruská reprezentácia do dvadsať rokov postúpila do A skupiny po ôsmich rokoch. To tiež o niečom hovorí. Ale tým, že postúpili, budú hráči draftovaní, a pomôže to aj Dinamu Minsk.“
Šance Bieloruska na MS?
„Otázny je štart Grabovského z New York Islanders (jeho tím hrá v sérii s Washingtonom 2:2 na zápasy). Ten by im veľmi pomohol. Pôjdu od zápasu ku zápasu. Ak sa dostanú do štvrťfinále, bude to veľký úspech.“
Boli ste päťkrát asistentom na majstrovstvách sveta (2004, 2005, 2009, 2010, 2011) raz na olympiáde (2010) a raz na svetovom pohári (2004). Po roku 2005 nastal ústup z pozícií. Príčiny?
„Možno niekoľkokrát neprialo šťastie, mohli sme sa dostať vyššie. Je ale všeobecne známe, že toľko hráčov už v NHL nemáme, a slovenský hokej ustúpil z pozícií. Vydržalo to práve do roku 2005, 2006, a potom začali klesať počty hráčov v NHL. Naši hráči nie sú draftovaní, napovedá to o úrovni slovenského hokeja. Veľký problém na Slovensku vidím v nastavení kalendára všetkých súťaží. Od Extraligy až po žiacke. V Rusku, Bielorusku a vlastne všade na svete trvá sezóna osem až deväť mesiacov, na Slovensku 5 – 6 mesiacov. U nás začne príprava v auguste a hráči, ktorých kluby nepostúpia do play off, už vo februári odovzdajú výstroj. Pritom ľad je ešte stále k dispozícii. Tímy KHL alebo MHL dnes ešte stále trénujú. Máme na Slovensku pri mládeži stále pomerne kvalitných koučov, ale reprezentačné výbery do 18 a 20 rokov stoja na našich hráčoch z Kanady, Švédska či Čiech. Keď som naposledy v roku 2004 trénoval v extralige, boli plné štadióny, a ľudí to zaujímalo. Bez ohľadu na to, že Slovan odišiel z ligy, ešte za jeho éry to už nikoho nezaujímalo, a oveľa menej sa o hokeji píše.“
Súčasný kouč národného tímu Vladimír Vůjtek po MS v Čechách končí pri reprezentácii.
Rozprávali ste sa neformálne s niekým o možnosti trénovať Slovensko?
„Nie, s nikým som o tom nehovoril.“

Pridaj komentár