Pálffy pred kongresom SZĽH: “V slovenskom hokeji musia dostať slovo aj iní ľudia. Nielen Šatan“

Majster sveta z Göteborgu 2002, bronzový z Helsínk 2003. Hráč, ktorý sa vo svojej každej druhej sezóne v Národnej hokejovej lige dostal nad cenenú tridsaťgólovú hranicu. Hokejový virtuóz, ktorý s pukom nalepeným na čepeli a klamlivými pohybmi ramien privádzal do zúfalstva obrancov na európskom i americkom kontinente. Žigmund Páffy (47 r.) ide kandidovať do výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja a prízvukuje, že ak sa chce tunajší hokej posunúť vpred, je nevyhnutné, aby sa odborníci všetkých vekových kategórii spojili a začali komunikovať.

 

Prečo slovenský hokej ustúpil z pozícií a kedy sa to stalo?

„To je zložitá a komplexná téma. Po zlatej medaile z roku 2002 nastalo problematické financovanie športu prostredníctvom štátu a veľa vecí zostalo na pleciach klubov. Štát nedával do športu ani toľko, koľko mal prispievať podľa zákona. V reprezentácii sa dlhodobo objavovali tí istí hráči, a zrejme preto nenastala dostatočná a priebežná obmena kádra. Tak vznikla istým spôsobom diera po zlatej generácii. Nedostatok peňazí v športe sa odzrkadlil na infraštruktúre a finančnej situácii klubov. Dôsledkom toho bolo, že nerástol počet detí, ktoré by chceli hrať hokej. Hokej aj šport sú len zrkadlom stavu spoločnosti a školstva.“

Kde by sa mali investovať peniaze, ktoré získal zväz z domácich majstrovstiev sveta? (čiastka sa môže pohybovať na úrovni piatich miliónov eur, pozn. red.)

„O rozdelení financií by mali rozhodnúť delegáti zväzu na kongrese, ktorý sa uskutoční v stredu 26. júna 2019. Vhodné by bolo výťažok rozdeliť na rezervu pre zväz na účely budúceho rozvoja hokeja, na vzdelávanie trénerov, rozhodcov a športových odborníkov. Ale aj na poskytovanie pôžičiek klubom preklenúť náročné obdobie. Aby sa nám neopakovali situácie, že organizácie nemôžu dohrať sezónu. Väčšia časť peňazí by mala ísť klubom na výchovu mládeže a na podporu výchovy reprezentantov.“

Aké zloženie na vrcholných postoch Slovenského zväzu ľadového hokeja je pre vás prijateľné na nasledujúci trojročný cyklus?

„Prijateľné by bolo, aby boli vhodne skombinovaní bývalí hráči, tréneri a manažéri a aby sa každý venoval tomu, čomu najlepšie rozumie. A aby vo výkonnom výbore nastala konštruktívna diskusia o odborných témach.“

Aké máte predstavy o fungovaní hokeja, pokiaľ by ste boli zvolený do výkonného výboru SZĽH?

„Je potrebné skutočne začať pracovať s mládežou. Chcel by som podporiť najmä mládežnícke reprezentácie s tým, že ich realizačné tímy by boli profesionálne. A teda platené pravidelne mesačne, aby sa tréneri mohli venovať len reprezentačným mužstvám a nemuseli sa rozptyľovať prácou vo svojich kluboch. Vhodné by bolo pripraviť profesionálne zázemie, vrátane diagnostiky a rozvoja individuálnych zručností hráčov, podporené mentálnou prípravou. Tréneri juniorských reprezentácií by mali aktívne spolupracovať s koučmi v kluboch vo svojich príslušných vekových kategóriách a prenášať svoje skúsenosti priamo do klubov. Zrušený systém mandátnych trénerov by bolo potrebné obnoviť, aby mládežnícki tréneri mali v kluboch zaručené príjmy od zväzu a zároveň aby boli viazaní dodržiavať metodické usmernenia od zväzu, zväzových metodikov a trénerov reprezentácií. Tiež si myslím, že je nevyhnutné zmeniť financovanie klubov a je potrebné prispievať klubom na rozvoj talentovanej mládeže, a nie za zásluhy, pretože v minulosti niekoho vychovali. Rovnako je však potrebné prispievať klubom aj za výchovu reprezentantov či už mládežníckych alebo aj seniorských. Za nevhodné považujem štartovné (je v rozpätí od 1500 do 5000 eur na jeden klub za jedno mužstvo, pozn.red.), ktoré je určené v neprimeranej výške. Veď jedna zo základných úloh zväzu je zorganizovať súťaže. Federácia dostáva na prevádzku nemalé prostriedky od štátu, preto nevidím dôvod, aby náklady na štartovné mali znášať rodičia a sponzori. Tí by tieto peniaze mohli radšej použiť na chod klubov a zlepšovanie vzdelávania koučov a funkcionárov.“

Keby sa Miroslav Šatan rozhodol nekandidovať na prezidenta hokejovej federácie, išli by ste do toho vy. Vyjadrili ste sa, že Šatan má momentálne takú silnú pozíciu v hokeji, že ani vy by ste ako protikandidát nemali šancu. A ak som správne pochopil, takisto ste povedali, že je chybou slovenského hokeja, že počúva len bývalého dlhoročného kapitána reprezentácie. Myslíte si, že keď sa Šatan stane prezidentom zväzu, tak sa niečo v tomto smere zmení? Je aj pre toto veľmi potrebné, aby ste boli zvolený do výkonného výboru vy, resp. niekto iný z „opozície“, aby mal Šatan silného argumentačného protivníka?

„Myslím, že bude veľmi dôležité, akými ľuďmi sa Miro Šatan obklopí. Aj od toho bude závisieť, či nastane nejaká zmena. Pre slovenský hokej by bolo dobré, aby sa začalo diskutovať a aby sa dalo slovo aj iným ľuďom. Ľuďom z klubov, ľuďom, ktorí majú reálne skúsenosti s prácou s mládežou. Rozhodne budem chcieť mať silný hlas vo výkonnom výbore a budem chcieť transparentnosť vo finančných tokoch na zväze a v jeho dcérskych spoločnostiach. Ale aj diskusiu vo výkonnom výbore, a takisto chcem, aby sa všetky relevantné názory zachytili v zápisniciach, ktoré sa zverejňujú. Hokej nerobíme pre seba, ale pre hokejové hnutie. Myslím si, že každý jeden človek aj v tom najmenšom klube, ako aj rodičia majú právo vidieť, ako sa riadi zväz.“

Miroslava Šatana ste pochválili za prácu s A mužstvom Slovenska, ale máte výhrady voči jeho práci s mládežou. Z diaľky sa zdá, že pozície pri mládežníckych výberoch dostávajú poväčšine jeho bývalí spoluhráči a Šatanovi chýba väčší prehľad, čas a odstup, aby sa k národným tímom dostali najlepší kouči. Ako by ste toto riešili? Mal by o tvorbe reprezentačných výberov do 20, 18, 17 a 16 rokov rozhodovať nezávislý človek, ktorý bude pracovať pre zväz na plný úväzok?

„Zväz by mal mať určite generálneho manažéra pre mládež, prípadne šéftrénera mládeže, ktorý by mal mať na starosti koordináciu všetkých mládežníckych výberov. Mali by to byť ľudia na plný úväzok. Je potrebné, aby sa mali tréneri a manažéri jednotlivých reprezentácií na koho obrátiť, aby bol postup jednotný a systematický. Tréneri mládežníckych reprezentácií by mali spolupracovať s koučmi v kluboch v príslušných vekových kategóriách, aby svoje skúsenosti z reprezentačného hokeja prenášali na klubovú úroveň. Zároveň zastávam názor, že všetky mládežnícke výbery by mali mať k dispozícii profesionálne zázemie, vrátane diagnostiky a mentálneho koučingu celoročne, nielen nárazovo počas majstrovstiev alebo medzinárodných turnajov. S mládežou je potrebné pracovať neustále. Hráči by mali byť pripravení nielen individuálne, zlepšovaním ich zručností, ale aj kolektívne, takticky a najmä mentálne. Vypadnutie reprezentácie do osemnásť rokov do nižšej kategórie je mementom, že už sa nič nesmie podceniť.“

Tvrdíte, že slovenskému hokeju najviac chýba odborná diskusia mladej, strednej a staršej generácie, po ktorej budeme vedieť, čo je správne. Ako formou by podľa vás mala prebiehať a kto by mal byť zodpovedný za organizáciu takýchto stretnutí?

„Výkonný výbor by mal zriadiť komisiu na rozvoj hokeja, ktorá by mala byť zložená zo zástupcov všetkých generácií. Táto komisia by mala mať svojho predsedu, ktorý by ju mal zvolávať a viesť stretnutia, pracovať, stretávať sa nielen medzi sebou, ale aj so zástupcami klubov a športových odborníkov a priniesť konkrétne výstupy a návrhy, ktoré by predniesla výkonnému výboru. Tomu sa musí aj zodpovedať. Závery diskusie by mali byť zverejnené a mala by nasledovať širšia diskusia v rámci hnutia. Výsledkom by boli úpravy súťažného poriadku, stanov, prípadne predpisov na vzdelávanie športových odborníkov, vydávanie trénerských a rozhodcovských licencií, metodického vedenia mládežníckych trénerov a pod. Vedenie hokeja by malo mať systém.“

Pridaj komentár