Ölvecký spomína: „Gordie Howe mal ruky ako lopaty.“

Peter Ölvecký (31) začínal s hokejom v Nových Zámkoch. Neskôr prešiel do najznámejšej slovenskej fabriky na výrobu hráčov, do trenčianskej Dukly. V zámorí nakukol na 32 zápasov do NHL, ale väčšinu času strávil v nižšej American Hockey League. V Európe okúsil fínsku, švédsku, českú ligu aj KHL. Od minulej sezóny nastupuje za materský Trenčín v slovenskej Tipsport lige.

S hokejom ste začínali v Nových Zámkoch. Kedy ste prišli do Trenčína?

V prvom rade – Zámky mi dali veľmi veľa. Najprv som išiel do prvej triedy na gymnázium do Žiliny. Tam som bol jeden rok v doraste a juniorke, ale ani zďaleka to nebolo podľa mojich predstáv. V šestnástich som prestúpil do Trenčína, kde som začal navštevovať druhú triedu na strednej škole. V Dukle ma zobrali do dorastu a po dvoch týždňoch preradili do juniorky.“

V osemnástich ste debutovali v slovenskej extralige a potom vás draftovala Minnesota Wild do NHL i Sudbury Wolves do Ontario Hockey Legue. Nasledujúcu „štrajkovú sezónu“ ste ešte odohrali medzi seniormi v najvyššej súťaži na Slovensku. Zámorskú juniorku ste vynechali cieľovo?

Sudbury si ma vybralo, hoci som nedal povolenie na to, aby ma mohol ktorýkoľvek tím vytiahnuť. V Dukle mi dali možnosť hrať za áčko s chalanmi ako Marián Gáborík, Marián Hossa či Pavol Demitra. Neľutujem, bola to výborná sezóna. Do zámorskej juniorky som ísť nechcel.“

Považujete za správny krok prechod od mužov Trenčína do seniorskej severoamerickej American Hockey League?

Azda jedinou výhodou juniorky je, že sa v oveľa väčšom pokoji naučíte angličtinu. Prvý rok v Houstone som sa dosť trápil s jazykom. Je veľký rozdiel byť profesionálom, kde si všetko musíte vybaviť sám, a byť v juniorke, kde vám na začiatku s mnohými vecami pomôže rodina, u ktorej bývate.“

Tri roky ste pôsobili v záložnom tíme Minnesoty v Houston Aeros, ktorý hral svoje domáce zápasy vo veľkej takmer osemnásťtisícovej hale. Tú využívali aj basketbalisti NBA Houstonu Rockets. Aký bol v meste záujem o hokej?

Áno, hrali sme v Toyota Center, kde mali svoj domov aj Rockets. Chodilo na nás okolo šesť tisíc priaznivcov, čo nie je veľa na takú veľkú arénu, preto pri našich zápasoch zatvárali hornú tribúnu. Len dvakrát bol štadión takmer plný . Raz, keď prišiel Gordie Howe (jeden z najlepších hokejistov dejín odohral za klub štyri sezóny v 70. rokoch, pozn. red.) a druhýkrát pri akcii univerzitného futbalového mančaftu.“

Mali ste možnosť osobne stretnúť Howeho?

Mal neuveriteľne veľké ruky, také som možno nikdy v živote nevidel. Vtedy mal už vyše 75 rokov.“

V AHL ste mali počas prvých troch rokov solídne štatistiky. Nečakali ste, že sa skôr presadíte v prvom tíme?

Začiatok bol výborný. Vyšiel mi prípravný kemp, a až ako posledného ma poslali do Houstonu. Prvý rok mali Wild výbornú zostavu, len Matt Foy sa dostal hore, nikoho iného do NHL nezavolali. Druhá sezóna bola veľmi krízová, asi moja najhoršia. V tretej to dvakrát vyzeralo tak, že ma povolajú, žiaľ raz som bol zranený. Na základe toho ma tréner presvedčil, aby som ešte jeden rok v organizácii zostal, že určite dostanem šancu. To sa aj naplnilo. Inak, celý trénerský štáb v Houstone pracoval na jednotku.“

Dva roky bol vaším spoluhráčom v Houstone Barry Brust. Dnes už bývalý gólman Slovana.

Brankár výborný, no na tréningu sa s ním chalani občas pobili, pretože dokázal byť veľmi nepríjemný, keď mu niekto strelil gól do prázdnej brány. Vedel to odplatiť sekerou po rukách, ale stávalo sa to len na ľade, do kabíny konflikty neprenášal.“

Koučom Minnesoty bol Jacques Lemaire. Aký bol?

Veľa som toho pri ňom nezažil, pretože v prvom tíme som bol len štyri mesiace. Všetci tamojší tréneri boli na najvyššej úrovni. Lemaire mal rád defenzívny hokej, a ja som sa len snažil plniť úlohy, ktoré mi dal.“

Prišli ste do kontaktu s generálnym manažérom Dougom Risebroughom?

Samozrejme, veľakrát. Chodil sa pozerať na hráčov do Houstonu, navyše mal asistenta, ktorý mal na starosti rezervný tím. Ten tam bol ešte častejšie a prácu si rozdeľovali.“

V útoku Wild neboli veľké hviezdy, okrem Mariána Gáboríka, Mikka Koiva a Owena Nolana.

To sa nedá takto určiť. Sú tímy, kde majú super hráčov a zvyšok je slabší, ale tu boli štyri vyrovnané pätorky. Spomínaní hokejisti boli šikovní, no aj hráči, ktorí prišli z AHL a nastupovali v nižších formáciách mali svoju kvalitu.“

Minnesota od ročníku 2008/2009 štyrikrát po seba nebola v play off, avšak potom sa zase štyrikrát po sebe do vyraďovačky dostala. Nepomohlo vám, že organizácia vtedy nemala úspechy?

Napríklad v ročníku 2008/09, ktorého polovicu som strávil v NHL, nám chýbali len dva body, aby sme sa dostali do bojov o Stanleyho pohár. Po konci základnej časti som mal výborné mítingy s GM a vyzeralo to tak, že podpíšem jednocestný kontrakt. Avšak skončil kouč Lemaire a vymenili celé vedenie, preto mi ponúkli iba dvojcestnú zmluvu.“

Tú ste neprijali a podpísali ste jednoročný dvojcestný kontrakt s Nashvillom. Predators vám ale dopriali jediný duel v najlepšej lige sveta.

Keď sa na to pozriem spätne, asi to bola chyba. V tej chvíli som si však myslel, že to je najrozumnejšie riešenie. Minnesota mala trinásť útočníkov s jednocestnou zmluvou a Nashville len deväť. Lenže Predators kúpili nových hráčov do útoku tesne pred začiatkom ligy. Dôveroval som agentovi. Keby som dal na vlastný úsudok, zrejme by som zostal vo Wild. Predsa len, bol som ich hráč, poznal som to tam a aj mesto sa mi páčilo.“

Záložný tím Nashvillu bol Milwaukee Admirals, ktorý hral podobne ako Houston vo veľkom osemnásťtisícovom štadióne. Chodilo na hokej viac ľudí ako v Aeros?

Totožne sme sa delili o halu, tentokrát s tímom NBA Milwaukke Bucks. Rozdiel bol v tom, že v aréne sme aj trénovali a mali sme tam vlastnú kabínu. V Toyote Center sme hrali len zápasy. Priaznivci chodili vo väčšom počte, pretože na severe USA je väčší záujem o hokej ako dole v Texase.“

Po piatich rokoch v Severnej Amerike ste sa definitívne rozhodli pre návrat do Európy?

Ku koncu sezóny som bol presvedčený, že končím. Ležala mi na stole ponuka z KHL od tímu Dinamo Riga. Cez leto mi agent povedal, že ešte jeden rok by som mal zostať v zámorí, že tam je to vždy lepšie ako v Európe. Nakoniec Kontinentálna hokejová liga i zámorie padlo a začiatok ročníka 2010/2011 som strávil Trenčíne, čo neľutujem. Hral som s výbornými spoluhráčmi, Jánom Pardavým a Tiborom Melichárkom, a získal som novú chuť do hokeja.“

Po začiatku v Dukle ste na druhú časť ročníka prešli do fínskeho KalPa Kuopio.

Začiatok bol výborný, darilo sa mi aj bodovo. Žiaľ, tamojšieho trénera neznášalo vedenie, hráči a vari i rolbári. V polovici sezóny podpísal zmluvu s TPS Turku, čo je podľa mňa niečo nepredstaviteľné. Ťažká sezóna, ale dobrá skúsenosť. Mesto bolo krásne, stále zasnežené.“

Následne ste odohrali polovicu ročníka vo švédskom Växjö, ktoré rok pred vaším príchodom postúpilo do najvyššej súťaže, a postupne sa vypracovalo na špičkový tím. V roku 2014 hralo semifinále, o rok neskôr finále a v minulej sezóne opanovali základnú časť.

Začínal som v Leve Poprad, no zranili som si koleno a pauzoval tri mesiace. Na Vianoce ma vyhodili bez toho, aby sa to mohlo, pretože zraneného hráča nemôžu len tak prepustiť. Nakoniec sme sa dohodli na ukončení kontraktu a išiel som na skúšku do Växjö, kde mali veľa zranených hráčov. Mali krásnu arénu, rozľahlú telocvičňu či posilňovňu, výborných majiteľov aj generálneho manažéra. Všetko fungovalo na jednotku: výstroj, styk s médiami či fanúšikmi. Do posledného kola sme bojovali o play off. Pekné obdobie.“

Nechceli ste dlhšie zostať v SHL?

Už počas ročníka mi volali zo Slovana, že ak sa im podarí dostať do KHL, či by som mal záujem. Myšlienka sa mi veľmi páčila, pretože som sa už chcel vrátiť na Slovensko.A dobre som spravil.“

V Slovane Bratislava ste nakoniec strávili tri roky. Aké boli?

Nemôžem povedať nič zlé, až na niektoré veci, ktoré nepatria k hokeju, ale prácu manažmentu neovplyvníte. Čo sa týka kabíny, masérov a života hokejistu, to všetko bolo na vysokej úrovni. Dva roky boli výborné, v treťom som sa zranil a problém som dlho nevedel určiť. Pochodil som všetkých doktorov na Slovensku a v Čechách, a až po roku sa mi s pomocou manželky podarilo zranenie diagnostikovať. Išiel som do Nemecka na operáciu a o dva týždne som bol naspäť.“

Okrem tohto úrazu sa vám zranenia vyhýbali?

Do 25 rokov som nemal žiadne. Začalo to v Leve Poprad operovaným kolenom. Následne dlhšie nič, až prišli patálie v Slovane. Paradoxom bolo, že som pri bežných pohyboch nepociťoval žiadne problémy. Pri chodení, bicyklovaní, dvíhaní činiek ma nič nebolelo, len som nemohol poriadne korčuľovať. Každým tréningom to bolo horšie, na príčiny nevedeli dôjsť, dokonca mi injekcie pichali do chrbta. Sezóna mi preto nevyšla, navyše sa mi nepáčilo, že nám klub dlhoval financie. Z toho dôvodu sme sa na ďalšej spolupráci nedohodli.“

Dlhuje vám Slovan peniaze?

Všetko mám vyplatené. Ba ešte mi museli uhradiť sezónu, ktorú som vôbec nehral, ale mal som platný kontrakt.“

Boli ste dvakrát na MS (2009, 2013) a na ZOH v Soči. Najväčší zážitok z reprezentácie?

Určite olympijské hry. Boli tam najlepší športovci sveta a malo to veľké čaro. Mne osobne sa hralo dobre. Bohužiaľ, súboje s Čechmi a Slovincami nám nevyšli tak ako sme si predstavovali.“

Pridaj komentár