„Odchod do Švédska bol najlepším rozhodnutím môjho života.“

Jediným slovenským hokejistom, ktorý sa presadil v uplynulom ročníku do NHL je Peter Cehlárik (22). Do šestnástich vyrastal v Žiline, potom päť sezón nosil dres švédskej Luley a pred rokom podpísal trojročnú dvojcestnú zmluvu s Bostonom Bruins. Vo svojom premiérovom ročníku v najlepšej lige sveta odohral jedenásť zápasov. V apríli musel predčasne ukončiť sezónu pre problémy s ramenom. O mesiac neskôr podstúpil úspešnú operáciu a hlavný kemp Bruins by mal stihnúť.

Ročník 2011/12 ste začali v doraste Žiliny, ale po šiestich dueloch ste odišli do švédskej Luley. Prečo ste si zvolili odchod do Škandinávie až po štarte ligy?

V lete som absolvoval kemp v tíme americkej juniorskej ligy USHL. Počas neho mi napísal švajčiarsky agent Louis Liesch, s ktorým spolupracujem dodnes, že je možnosť odísť do Švédska. Pokiaľ sa všetko administratívne vybavilo, bol november. Odišiel som najprv na skúšku, v ktorej som uspel a zostal som natrvalo.“

Prečo ste zamietli pôsobenie v kvalitnej United States Hockey League?

Rozhodol som sa intuitívne. Určite zavážil fakt, že Švédsko je bližšie ako USA, a mohol som v priebehu ročníka viackrát prísť domov. Agent Liesch mi dal referencie o tamojšom kvalitnom programe výchovy mladých hokejistov. Trochu som riskoval, no spätne to hodnotím ako najlepšie životné rozhodnutie.“

Odišli ste na sever Európy sám, alebo vám pri začiatkoch pomáhala mama?

Išiel som s kolegom z mládežníckej reprezentácie Adamom Kasanickým. Prvé dva roky tam bol so mnou on, neskôr pôsobili v klube viacerí Slováci, medzi inými Christián Jaroš.“

Bol začiatok bez rodiny vo vzdialenej krajine náročný?

Zjednodušil ho fakt, že nám s Kasanickým pridelili byt a mali sme zabezpečenú celodennú stravu. Hokeju som dával všetko a školu dorábal vždy v lete. Na život bez rodičov som si rýchlo zvykol a smutno mi bolo málokedy.“

V novembri roku 2011 ste začali nastupovať za dorast Luley, a už o pätnásť mesiacov neskôr ste debutovali v najvyššej švédskej súťaži SHL. Expresne rýchlo ste prešli ich výberom do 18 a 20 rokov.

Sám som si nepredstavoval, že to pôjde takto hladko. Prvý rok som začal v tíme Lulea J18 a končil o dva roky vyššej kategórii, kde som v mojom jedinom stretnutí play off strelil hneď hetrik. Na základe toho mi predostreli priaznivé vízie do budúcnosti. V ďalšom ročníku mi dali veľa priestoru v tíme Lulea J20 a začal som trénovať s „áčkom“. O Švédoch je známe, že keď si to nádejný hráč zaslúži, dajú mu poriadnu príležitosť.“

Hneď pri vašom debute v SHL sa Lulea dostala do finále, na ktorom ste sa nemohli zúčastniť, pretože ste išli na MS do 18 rokov. Nebolo vám ľúto, že ste vynechali vrchol sezóny?

Nastalo ťažké rozhodovanie. Agent Liesch komunikoval s manažérom Luley a hľadali najlepšiu možnosť. Bol to dôležitý rok, keďže som išiel na draft. Chcel som nastúpiť za národný tím, no nechcel som si pokaziť pozíciu vo Švédsku, lebo záver ročníka ma zodvihol v draftových rebríčkoch. Keby mi šampionát nevyšiel, možno by si ma žiadny mančaft národnej hokejovej ligy nevybral. Nakoniec to dobre dopadlo, pretože v semifinále proti Farjestadu som stratil miesto v zostave a mohol som v pokoji odcestovať na turnaj najlepších dorastencov sveta.“

Pred vami dlhodobo v úspešne pôsobili v Luley Ľuboš Bartečko a Jaroslav Obšut. Urobili dobré meno Slovákom?

Áno. Niektorí „moji“ tréneri si ich pamätali, taktiež maséri. Pol sezóny pôsobil v organizácii aj Vlado Országh, a samozrejme aj iní Slováci.“

Šancu vo veľkom hokeji vám dal švédsky kouč Jonas Rönnqvist. Aký bol?

Keď vo Švédsku dávajú mladému hráčovi šancu, kladú mu na srdce, aby sa ničím nerozptyľoval a mal radosť z hry. Nezaťažia ho herným systémom. V mojom premiérovom ročníku sa našej pätorke darilo. O rok neskôr som sa nedostal do prvých dvoch útokov a okamžite ma poslali do Allsvenskan (druhá najvyššia súťaž). To ma sklamalo a nahnevalo, pretože koniec predošlej sezóny mi vyšiel. Povedali mi, že som sa nedostal medzi šiestich najlepších útočníkov, a v defenzíve mi neverili natoľko, aby som hral tretiu, štvrtú pätorku. Podľa mňa sme nato doplatili v play off, pretože v nižších formáciách boli skôr pracanti, ktorí nestrelili potrebné góly naviac. Druhý rok bol pre mňa celkovo najťažší. “

Lulea nebola mužstvom veľkých hviezd. Za vašej éry tri roky klub ťahali menej známe kanadské dvojičky Chris a Cam Abbottovci.

Tvorili jadro tímu a navyše Chris bol kapitán. Boli to pracovití lídri a veľmi užitoční pre tím. Ďalšou osobnosťou bol Niklas Olausson. A najväčšmi mi imponoval Linus Klasen. Robil s pukom neuveriteľné veci a snažil som sa od neho niečomu priučiť.“

Mesto leží úplne na severe Švédska a klub precestuje spomedzi všetkých tímov SHL najviac kilometrov. Zvyšovalo to celkovú náročnosť?

Skôr to bola výhoda. Autobusom sme išli jedine do Skelleftei, čo trvá dve hodiny. Všade inde sme sa rýchlo prepravili lietadlom a nemuseli sme sa dlho trmácať po cestách.“

V uplynulej sezóne ste však prevažne nastupovali za Providence Bruins v American Hockey League, kde sa cestuje zväčša autobusom. V tomto smere zrejme krok späť.

Povedal by som, že nie jeden, ale dva kroky späť. Napríklad s bývaním mi v USA vôbec nepomohli, o všetko som sa musel postarať sám. Keď som na jedenásť duelov nakukol do NHL, uvidel som markantný rozdiel. O to väčšiu motiváciu mám, aby som sa nižšej súťaži vyhol.“

Hlavným koučom Providance bol Kevin Dean a jeho asistentom Jay Leach.

Veľmi dobre pracovali s mladými talentami. Typologicky poskladali formácie tak, aby vynikli prednosti jednotlivých hráčov. Kouč Dean bude v novej sezóne asistentom Brucea Cassidyho v prvom mančafte. Toto všetko mi nahráva do karát. Nemôžem sa sťažovať.“

Nedávno rozvírili debatu o American Hockey League dvaja českí hokejisti Petr Straka a Dominik Simon. Podľa nich nie je vo vnútri mančaftov zdravá atmosféra, pretože každý myslí len na seba s cieľom dostať sa do NHL. Hráči údajne často volia streľbu z uhla ihriska namiesto prihrávky do prázdnej brány.

To je odlišné v každom mančafte. Áno, určite to nie je ako vo Švédsku, kde sa tím zomkne, a ide hrať o titul. V AHL ide primárne o to, aby čo najviac hráčov pripravili do elitnej ligy. To sa premieta do väčšej súťaživosti na tréningoch. Niekedy som zaznamenal zvýšenú sebeckosť a začal som sa na ľade správať rovnako.“

Pestujú hráči hlbšie priateľstvá vo Švédsku než v AHL resp. NHL?

Vo Luley som sa cítil ako v rodine, no partia siedmich nováčikov v Bostone bola tiež dobrá. Síce sme bojovali len o pár miest v najlepšej lige sveta, nálada na tréningoch bola súťaživá a určite nie prehnane agresívna.“

Vnímate, že nastal ideálny čas na presadenie sa do zostavy Bruins? Organizácia má vynikajúco obsadený post stredných útočníkov. Backes, Krejčí a Bergeron patria ku špičke NHL, no na krídlach okrem Marchanda a Pastrňáka, ktorý rokuje o novej zmluve,  hviezdy nie sú. Navyše, vaši konkurenti Kenny Agostino, Frank Vatrano, Tim Schaller majú zmluvu len na nadchádzajúcu sezónu.

Počas predošlej sezóny hľadali dve ľavé krídla. Štyroch krídelníkov vyskúšali, ale nikto sa neuchytil. Aj preto som dostal šancu nastúpiť v útoku s Čechom Davidom Pastrňákom a Davidom Krejčím. Boston nedávno podpísal kontrakt s najužitočnejším hráčom AHL Kennym Agostinom. Na neho som zvedavý. Prišiel ešte jeden útočník, avšak odišiel Drew Stafford. Súčasný personálny stav mi vyhovuje. Zmluvne zaviazaných útočníkov mohlo byť šesť či sedem. Celkovo je zbytočné zaoberať sa týmito vecami, pretože všetko sa môže veľmi rýchlo zmeniť.“

Ako sa vás dotkla výmena koučov pri prvom tíme, keď dlhoročného kormidelníka Clauda Juliena vystriedal Bruce Cassidy.

„Práve som priletel do mesta, keď sa to celé dialo. Na druhý deň ráno mi spoluhráč pošuškal, že vyhodili Juliena. Nič som netušil. Po nástupe Cassidyho vyhrala organizácia deväť duelov za sebou. Zmena mi pomohla, keďže Julien mladým hráčom veľa priestoru nedával. Cassidy ma okamžite postavil do druhej pätorky a poskytol mi pätnásť minút za zápas. S jeho príchodom sa uvoľnila atmosféra, začali sme hrať ofenzívnejšie a na patričnej úrovni. Dovtedy hralo mužstvo pod svoje možnosti.“

V akom stave je vaše operované rameno?

„Všetko ide podľa plánu. V Žiline chodím ku fyzioterapeutke, v Banskej Bystrici trénujem s kondičným trénerom Romanom Švantnerom. V posilňovni zaťažujem tretí týždeň viac vrchné partie. Na ľade môžem strieľať, no do osobných súbojov sa ešte nepúšťam. Začiatok hlavného kempu (14. september) by som mal stihnúť.“

Vo Švédsku majú výborne premyslené športové gymnázia. Navštevovali ste ho?

Nie. Spočiatku sa táto možnosť črtala, podmienkou však bola švédčina, ktorú som, samozrejme, neovládal. Učil som sa individuálne a vždy v júni dorábal skúšky na Slovensku. Maturoval som na športovom gymnáziu v Žiline. Som rád, že mám skúšku dospelosti za sebou.“


Pridaj komentár