,Nieuwendyk: „Sezóna v Toronte bola jeden z najsilnejších hokejových zážitkov“

Člen siene slávy, trojnásobný víťaz Stanleyho pohára a olympijský víťaz zo Salt Lake City Joe Nieuwendyk (49) sa prišiel do Bratislavy pozrieť na svojho 13-ročného syna Jacksona na výberový turnaj Selects. Bývalý výborný kanadský útočník, neskôr generálny manažér Dallas Stars a súčasný skaut Caroliny Hurricanes priznáva, že jeho súčasnou prioritou je rodina. Po tom ako mu odrastú jeho tri deti, chce opäť vbehnúť do kolotoča NHL.

Ako GM a skaut ste videli množstvo zápasov. Je pre vás niečo špeciálne sledovať hokejový rast svojho syna?

„Áno, to je vždy jedinečné. O to viac, že má vášeň pre hru. Vidieť ho hrať na takomto turnaji je krásne. Ja som celé svoje detstvo prežil s hokejom a teraz to isté prežíva môj syn. Užívam si to.“

Vaši rodičia prišli do Kanady v roku 1958 z Holandska. Prečo ste si vybrali hokej a k tomu ešte lakros?

„Mám dvoch starších bratov, ktorí hrali hokej. Keď som mal tri roky, dostal som prvé korčule. V lete sme hrali lakros a v zime hokej, to bolo naše detstvo.“

Ešte v prvom roku na univerzite Cornell ste hrali obidva spomínané športy. Čo nakoniec rozhodlo v prospech hokeja?

„Po prvom roku na vysokej škole ma draftovalo Calgary. Vtedy som si prvýkrát pomyslel, že by som sa mohol živiť hokejom. Viete, keď máte 18 rokov a idete študovať, neviete, čím nakoniec budete. Skončíte univerzitu a nájdete si džob. Po tom čo si ma vybrali, som získaval každoročne viac sebavedomia a úspechov. Som poctený, že som nakoniec mohol 20 rokov hrať NHL.“

Aké ťažké je stať sa v Kanade hokejistom NHL, keď tam hrá hokej takmer každý chlapec?

„Už v mojich časoch to bolo zložité a dnes ešte oveľa viacej, keďže v súťaži sú hokejisti mnohých národností. Áno, v Kanade hrá hokej každý a dostať sa medzi najlepších je skôr sen.“

Počas vašej dlhej kariéry ste nehrali s mnohými Slovákmi. V New Jersey s Jiřím Bicekom, na Floride s Branislavom Mezeim, Jurajom Kolníkom a Jozefom Stümpelom.

„S Bicekom som hral len pár zápasov. On bol hráč medzi NHL a AHL, ale bol to veľmi dobrý chlap, ktorý sa chcel učiť. Urobiť skok do NHL je veľmi náročné a na tom viackrát stroskotal. So Stümpym sme boli veteráni a boli to jeho i moje posledné roky v NHL. Bol to vysoký, silný chlap a zároveň veľmi talentovaný. Kolník bol nižší, zručný hokejista s dobrou strelou. Mezei sa snažil nájsť svoju cestu v NHL, bol veľký, silný a robil veľa vecí dobre, ale nezostal v lige dlho. Vrátil sa domov? (Áno, hral niekoľko rokov v KHL, teraz za rodnú Nitru, pozn. red.) Pre to mám pochopenie. Strávili sme spolu na Floride pekný čas, naše rodiny milovali tamojšie počasie.“

Proti viacerým slovenským hráčom ste v NHL nastupovali. Kto z nich vám najviac utkvel v pamäti?

„Dobrý hráč bol Šatan, proti ktorému som hral finále Stanleyho pohára v roku 1999. Rovnako aj Višnovský mal výbornú NHL kariéru. Proti Bondrovi a Pállfymu som hral menej, keďže ja som v tom čase hral v západnej konferencii a oni vo východnej. Celkovo viacero Slovákov má za sebou veľkú kariéru v NHL .“

Pred Vami len Mike Bossy a Wayne Gretzky strelili v nováčikovskej sezóne viac ako 50 gólov. Ako si spomínate na váš mimoriadny výkon z prvého ročníka?

„Mal som dobrých spoluhráčov a hral som často presilové hry. Z 51 gólov som dal 31 v početnej výhode, pričom 34 je rekord ligy (Tim Kerr v sezóne 1985/1986, pozn. red.). Takmer okamžite sa mi začalo v NHL dariť a mal som stále viacej hráčskeho sebavedomia.“

Svoj prvý All Stars Game ste hrali v roku 1988, ktorý bol zároveň posledný pre Petra Šťastného. Spomínate si na neho?

„Len čiastočne, hoci som sa snažil zapamätať si všetko. Bol som veľmi mladý a vedľa mňa bol Gretzky či práve Šťastný, ktorého som sledoval v televízii ako malý chlapec. Byť s nimi v jednom tíme bolo pre mňa niečo neuveriteľné. Peter mal mimoriadnu kariéru.“

Vyhrali ste tri Stanleyho poháre vždy s iným klubom. Ktorá cesta ku nemu bola najťažšia?

„Všetky boli vo veľmi rozdielnych časoch mojej kariéry. V Calgary som mal 22 rokov, bol som mladý chalan a myslel som si, že to bude vždy také ľahké. O desať rokov neskôr v Dallase to na začiatku bolo zložité, keď som tam prišiel, bolo to mesto, kde jasne vládol americký futbal. Vyhrať trofej práve tam bola veľmi užitočná skúsenosť. Do New Jersey som prišiel už ako starší hráč a mančaft bol dobre poskladaný. V prvých dvoch prípadoch som bol dôležitá súčasť už pri budovaní neskôr víťazného tímu, v New Jersey som bol krátko a len časť pridaná k celku. Boli to všetko rozdielne situácie, ale vyhrať pohár nie je nikdy jednoduché (smiech).“

V sezóne 2003/2004 ste hrali za Toronto Maple Leafs spolu s mnohými výbornými hráčmi ako Belfour, Leetch, McCabe, Sundin, Francis, Mogilny, Nolan, Roberts, Gilmour. Bola to posledná sezóna pred zavedením platových stropov. Odvtedy prežíva jeden z najbohatších klubov sveta samé neúspechy. Je nastavená vyrovnanosť pri platení hokejistov najväčším problémom javorových listov?

„Určite, ale ak sa vyhráva, ľudia sa idú zblázniť. Hral som tam len jednu sezónu, ale bol to jeden z mojich najúžasnejších rokov kariéry. Pochádzam z mesta vzdialeného len 50 km od Toronta a vyrastal som ako ich fanúšik. Vidieť, ako tam hokej ľudia vnímajú, bolo neskutočné.“

Hrať na Floride o dva roky neskôr bol zrejme presný opak?

„Mužstvo bolo pomerne dobré, ale fanúšikov pomenej. Po tých štáciách, aké som mal za sebou, bolo pre mňa veľmi zložité hrať za Floridu. Moja manželka a deti tamojšiu klímu milovali, ale ja som potreboval cítiť na seba viac tlaku. V poslednom čase idú Panthers dobrým smerom.“

Hovorili sme, aké ťažké je stať sa v Kanade hráčom NHL, ale ešte ťažšie je stať sa GM, kde je voľných iba 30 miest.

„Bol som veľmi poctený, keď som dostal takú možnosť. Inak to bola zložitá situácia, pretože náš bývalý majiteľ neinvestoval do nákupu kvalitných hráčov. Mojou úlohou bolo prebudovať mužstvo zo staršieho na mladšie a musel som sa rozlúčiť s mojimi priateľmi ako Mike Modano, Brenden Morrow a Marty Turco. Dnes už len dostať sa do play off je veľmi náročné.“

V súčasnosti ste skaut Caroliny Hurricannes.

„Som zaviazaný na polovičný úväzok. Máme mladé mužstvo a mojou úlohou je sledovať hráčov v západnej konferencii, všímať si potenciálnych voľných hráčov, prípadne sondovať možnosť výmien a komunikovať s GM iných klubov. Okrem tejto práci sa veľa venujem svoje rodine.“

Carolina mala v nedávno skončenej základnej časti najnižšiu návštevnosť spomedzi všetkých mužstiev NHL – priemer 12 200 fanúšikov. Hlavný dôvod?

„Viacero mužstiev z juhu USA ako Carolina, Florida, Nashville či Dallas má tento problém. Funguje tu rovnica, že ak klub vyhráva, diváci prídu, ak nie, zostanú doma. Je to úplne iná situácia ako v Kanade, kde v mestách Toronto alebo Montreal ľudia prídu nezávisle od toho, či sa darí alebo nie. Hurricanes neboli v play off od roku 2009.“

V roku 1991 ste mali hrať na Kanadskom pohári, ale pre zranenie ste sa ho nezúčastnili. O 25 rokov neskôr bude jeho nástupca Svetový pohár v Toronte. Aké máte od turnaja očakávanie vy a vlastne aj celá Kanada?

„Formát turnaja je nový, sú tam dve nové mužstvá. Hráči zo spoločného výberu USA a Kanady do 23 rokov raz môžu byť dobrí hokejisti. Kanada je favoritom na domácom ľade, ale je tam veľa dobrých mužstiev, ako USA, Švédsko, Fínsko a Rusko. Nebude to jednoduché.“

Pridaj komentár