New York rešpektuje iba víťazov

Iba štyroch Slovákov majú kluby národnej hokejovej ligy na zozname vyhľadávačov talentov. A dvaja z nich pracujú pre rovnakého zamestnávateľa – New York Rangers. Jedna z najslávnejších organizácií zamestnáva okrem Ota Haščáka i Jána Gajdošíka (51, na foto v strede). Pre mužstvo sídliace na ostrove Mannhaten vytipoval jedného z najlepších brankárov ligy Henrika Lundqvista a mal výrazný podiel na príchode Mariána Gáboríka.

 

Akým vývojom prešla organizácia Rangers za dvadsaťtri rokov, čo pre nich pracujete?

V takmer každom klube sú lepšie i horšie obdobia. Začínal som v januári 1993, moja prvá celá sezóna ako skauta skončila víťazstvom Stanleyho pohára. Vtedy som si myslel, že úspechov bude viacej. Ten prináša negatívum v tom zmysle, že je zložité udržať mančaft pohromade. Hoci nebol ešte daný platový strop, i tak spolu s určitými hokejistami odišiel tréner Mike Keenan a nastalo ťažké obdobie. Sedem rokov za sebou sme nehrali v play off. Vedenie sa to snažilo vyriešiť kúpou hráčov, no niektorí boli za zenitom výkonnosti, a nefungovalo to. I v NHL platí, že úspech sa nedá kúpiť, a tím sa musí budovať systematicky. Pozitívna zmena nastala príchodom Glena Sathera (rok 2000, pozn. red.). V prvých troch rokoch sa pustil do prebudovania zostavy, čo je v New Yorku veľmi ťažké, pretože tento pojem nemajú radi, od médií je tlak neustále. No podarilo sa a zlomovým bol príchod Jaromíra Jágra (rok 2004), ktorý spolu s ďalšími českými spoluhráčmi (Marek Malík, Michal Rozsíval, Martin Ručinský, Martin Straka, Petr Prúcha) vrátil tímu rešpekt. Ďalším posunom bolo angažovanie kouča Johna Tortorellu, mužstvu vtisol defenzívny systém a klub sa aj pomocou dobrých draftov začal postupne budovať. V posledných piatich rokoch sme boli raz vo finále a dvakrát v semifinále súťaže.“

Vo vašom klube sa slovenských hokejistov s výnimkou Mariána Gáboríka veľa nepresadilo.

Jednak je našich hráčov celkovo menej. Druhým faktom je, že sme boli blízko k draftovaniu Mariána Hossu či Andreja Sekeru. Rovnako Gáboríka sme chceli draftovať, avšak vtedy sme nemali možnosť vyberať tak vysoko. Keď sa naskytla možnosť získať ho o deväť rokov neskôr, dal som si veľmi záležať. Som z Trenčína, dobre som poznal jeho zázemie, rodičov. V pozadí som na Mariánovom príchode zapracoval a neodišiel z rokovaní, pokiaľ nebolo isté, že ho podpíšeme. V noci mi zavolal GM Glen Sather, poďakoval za dobrú prácu. Verím, že časom sa nejaký ďalší Slovák u nás presadí.“

Fanúšikovia Rangers sú veľmi špecifickí. Jeden deň tlieskajú svojim miláčikom, o mesiac neskôr ich dokážu vybučať. Prihodilo sa to Rickovi Nashovi, Michalovi Rozsívali, Marekovi Malíkovi. Čím to je?

Dynamikou mesta New York. Berie len víťazov a nemá rado porazených. Diváci sú veľmi nároční. Madison Square Garden je najmizernejšia aréna, ak sa nevyhráva, a naopak najlepšia, keď sa víťazí. Nikdy nezabudnem na oslavy víťazstva Stanleyho pohára v roku 1994, celý Manhattan bol na nohách. Zároveň si pamätám na horšie obdobia a prívrženci nám to dali poriadne pocítiť.“

Tlak je ale iný ako napríklad v Toronte. Tam hráči pre popularitu nemôžu vyjsť na ulicu. Toho sa vaši hráči obávať nemusia.

Určite to je iné a dané tým, že Toronto a celkovo Kanada vníma a prežíva hokej inak. Tam ide o národný šport, v USA je to viac forma zábavy. New York je plný celebrít a hokejisti, snáď v minulosti s výnimkou Marka Messiera a dnes Henrika Lundqvista, nie sú takí populárni. Henrik je už dekádu najpopulárnejší hráč, má charizmu, výkonnosť a dobrý vzhľad. To všetko New Yok berie.“

Do haly Madison Square Garden bolo pri rekonštrucii investovaných gigantických 800 miliónov dolárov. Z tejto sumy by sa dali postaviť dve úplne nové moderné haly.

Rozhodli sa ísť cestou rekonštrukcie, aby sa zachovala jej história a tradícia. Nechcú, aby sa vytratil jej duch, ktorý na vás dýcha na každom kroku. Je to ikonická, zábavná hala, v ktorej sa okrem športu konajú koncerty, cirkusy. Je plne vyťažená 365 dní v roku.“

Navštevujete hlavne slovenské a české zimné štadióny?

Som na Slovensku i v Čechách, no v posledom čase stále viac vo Švédsku, Fínsku, Rusku a ďalších európskych hokejových krajinách. Dôvodom je, že v roku 2000 malo Slovensko pätnásť draftovaných talentov a minulý rok ani jedného. Tunajšia kvalita je na inej úrovni, ako keď som začínal, to ma núti hľadať potenciál inde. Moje teritórium je celá Európa.“

Koľko vidíte zápasov ročne a koľko dní ste na cestách?

Minulú sezónu som videl 220 duelov, v priemere to je okolo 200 súbojov v rôznych seniorských, juniorských ligách a medzinárodné turnaje. Koľko presne strávim času na cestách spočítané nemám. Jedenkrát som si to rátal a bolo to 150 nocí v hoteloch.“

Aký kvalitný je ročník 1999 celkovo?

Ešte je len začiatok, nechcem predbiehať. Minulý rok bol v Európe a zvlášť vo Fínsku veľmi silný. Zatiaľ sa zdá, že nie je toľko výrazných individualít. Dokazuje to výber Kanady, ktorá mala to najlepšie, čím momentálne disponuje, skončili až piati a nemali výraznejšie talenty. V porovnaní s inými rokmi sa zdá byť lepší výber Slovenska a najmä český išiel výrazne nahor a turnaj zaslúžene vyhral.“

Ako na vás zapôsobili hráči Miloš Roman a Adam Ružička?

Celý mančaft sympaticky. Po rokoch, čo sme mali problém dostať sa do útočného pásma, boli zrazu tri pätorky schopné hrať a korčuľovať na úrovni súperov. Prvý útok (dvaja spomínaní hráči a Filip Krivošík) bol veľmi silný, dokázal zavrieť súpera do obranného pásma a vytvoriť tlak. Oni majú hokejovú budúcnosť, ale musia na sebe tvrdo pracovať.“

Koľko ľudí z manažmentu New York Rangers bolo počas Memoriálu Ivana Hlinku v Bratislave a Břeclavi?

Spolu osem ľudí, bol tu asistent riaditeľa pre hráčske záležitosti Steve Greeley, riaditeľ európskeho skautingu, skauti zo Švédska, Ruska a dvaja kanadskí skauti.“

Ostáva vám aj po 23 rokoch stále rovnaká vášeň pre hokej? Zažili ste niekedy syndróm vyhorenia?

Ten som ešte nemal a verím, že mi nehrozí. Je to práca náročná na cestovanie, avšak veľmi zaujímavá. Fungujeme sami sebe ako cestovná kancelária, organizujeme si letenky, hotely. Píšeme podrobné reporty zo stretnutí, zbierame informácie od trénerov, spoluhráčov, s chalanmi robíme pohovory, k tomu množstvo telefonátov a stretnutí. Je to práca, kedy sa často nezastavíme i týždne a šliapeme bez oddychu. Vyvažuje sa to tým, že stretnem veľa zaujímavých ľudí z hokejovej brandže. Môžem porovnávať, ako sa pracuje s mládežou v iných hokejovo vyspelých krajinách. Na konci sezóny sa dostaví únavový syndróm, ale rýchlo odznie a po dvoch, troch týždňoch sa neviem dočkať, kedy príde nová sezóna.“

Pridaj komentár