„Nemal som problém s tým, že ma ľudia porovnávali s bratom Mariánom“, tvrdí Hossa

Slávny Montreal Canadiens si ho v drafte vybral z celkového šestnásteho miesta. Za tri sezóny však dostal príležitosť „len“ v 59 dueloch. Preto najlepším obdobím Marcela Hossu (36) v zámorskej elitnej lige zostáva dva a pol ročníka v New Yorku Rangers. Na starom kontinente zažil najlepší rok v Diname Riga, kde pred ôsmimi rokmi vyhral titul kráľa strelcov v Kontinentálnej hokejovej lige. Svoju kariéru dohráva tam, kde to všetko pred vyše tridsiatimi rokmi začalo – v Dukle Trenčín.

Mohli ste v živote vôbec robiť niečo iné ako hokej, keďže váš otec je bývalý obranca a tréner, a o tri roky starší brat Marián skvelý útočník?

Začínali sme obaja ako štyri či päť ročný. Rodičia videli, že nás hokej baví, tak nás v ňom všemožne podporovali. Mali sme z hry radosť a veľmi nás to bavilo.“

Platí informácia, že ste vedeli dobre anglicky už pred odchodom do USA?

Základy zo školy som mal, ale plynule som určite nevedel.“

V Portlande Winter Hawks ste začínali ako ešte nie sedemnásťročný chlapec. Čo bolo pre vás vo veľkom meste v začiatkoch najťažšie?

Veľmi som sa tam tešil, pretože rok pred mojím príchodom som bol brata Mariána na dva týždne v Portlande pozrieť. Klub mal o mňa záujem už vopred a chceli, aby som videl, ako tam všetko chodí. Prvý rok človek pocíti, že hokej i život je iný. Neskôr sa to zlomilo a bolo dobre.“

Za Winter Hawks pred vami nastupoval Richard Zedník, Andrej Podkonický a váš brat Marián. Mohlo byť pre vás výhodou, že títo hokejisti urobili Slovákom v klube dobré meno?

Výhoda bola, že som tam predtým bol a vedel som, do čoho idem. To mi uľahčilo cestu.“

Portland je špičkový juniorský tím. Rok pred vaším príchodom vyhral Western Hockey League. Po vašom príchode sa dostal do play off, v druhom roku sa to nepodarilo, ale v treťom ste išli spolu s mančaftom až do finále. A vaše osobné štatistiky sa zvyšovali postupne. V prvej sezóne ste nazbierali 21, v druhej 53, a v tretej 90 kanadských bodov.

Postupne som sa v tíme udomácňoval a to mi dvíhalo sebavedomie. Mal som dobrý vzťah s koučom, druhý a tretí rok bol v tíme Jozef Balej a s ním som si veľmi dobre rozumel. Preto veci fungovali.“.

Prvý profesionálny rok v zámorí ste prevažne strávili v tíme Quebec Citadelles, ktorý hral na štadióne Pepsi Colisée, kde sa predtým hrala NHL. V tíme boli vašimi spoluhráčmi Francois Beauchemin, Mike Riberio či Michael Ryder. Aký bol premiérový rok v rezervnej American Hoceky League?

Veľká škola. Po prechode do Kanady som zažil novú krajinu i mentalitu ľudí. Všetko bolo vo francúštine, angličtina sa nepoužívala, ale nový jazyk som sa nemusel naučiť. Pohyboval som sa medzi Montrealom a záložným Quebeckom.“

V jednom z najslávnejších klubov NHL ste mali vynikajúci začiatok. Hneď v premiérovom zápase ste strelili gól a nakoniec ste ročník ukončili s tromi presnými zásahmi v desiatich dueloch. Čo sa stalo, že vám začiatok tak dobre vyšiel?

Hodili ma do vody a mne sa darilo. Snažil som sa hrať živý mladícky hokej. Vsietiť hneď v úvodnom súboji gól a ešte na domácom štadióne je neopísateľný zážitok.“

V prvej sezóne vám Canadiens dali príležitosť v 10 stretnutiach, v nasledujúcej v 34, ale v tretej, keď sa očakávalo, že sa natrvalo presadíte do zostavy, vám poskytli šancu len v 15 súbojoch. Z akého dôvodu?

Neviem.“

V Montreale bol jeden a pol roka vaším koučom Michel Therrien a také isté časové obdobie aj Claude Julien, ktorý vás predtým chvíľu viedol v rezervnom tíme Canadiens v Hamiltone Bulldogs. Akí boli?

Každý kouč je iný a má svoj štýl. Niekto vám verí viac a iný menej, ja som každého kouča, ktorý ma v kariére viedol, rešpektoval. V Montreale bol boj o miesta veľmi tvrdý.“

Canadiens mali vynikajúco obsadený post centra hráčmi ako Yanic Perreault, Doug Gilmour, Joe Juneau, Saku Koivu či Mike Riberio, ale zdalo sa, že na krídlach až toľko kvality nebolo. Známymi hráčmi boli jedine Richard Zedník, Jan Bulis alebo Oleg Petrov.

Aj na krídlach bola silná zostava a nebolo vôbec jednoduché sa tam presadiť. Neboli to síce veľké mená, ale výborní hráči.“

Tlak na hráčov v Montreale je jeden z najväčších v Národnej hokejovej lige.

To sedí, nápor na hráčov je vysoký. Ľudia vás spoznávajú všade a hokej tam vnímajú podobne ako futbal v Barcelone. V každom meste Kanady je hokej číslo jedna.“

Po troch rokoch v Canadiens ste dva a pol sezóny strávili v New York Rangers. Ako bolo?

Najlepšie časy, ktoré som v zámorí zažil. Tiež veľká škola, iný spôsob života a iné prostredie. V zostave s viacerými Čechmi sa hral viac európsky hokej. Výborný čas.“

Prečo vás po dva a pol roku vymenili do Pheonixu, kde ste zvládli iba 14 stretnutí a bol to váš koniec v Severnej Amerike?

Ide o biznis. V televízii uvidíte správu, že odchádzate, a to je všetko.“

V sezóne 2009/10 ste vyhrali titul najlepšieho strelca KHL. Čo zaúčinkovalo, že sa vám v Rige tak darilo?

Všetko mi sadlo. Mesto, hokejový štýl klubu i partia bola výborná.“

Celý hokejový život vás boli prirovnávali k bratovi Mariánovi. Nebolo to pre vás ťažké?

Nie. Každý, kto sa rozumie hokeju vie, aké typy hráčov sme boli. Snažil som sa mu v niektorých veciach vyrovnať, ale on bol úplne iná kategória.“

Pridaj komentár