Najlepšie klzisko v extralige má Poprad. Najhoršia ľadová plocha je v Nových Zámkoch

Zimné štadióny v slovenskej Tipsport lige sú v žalostnom stave. Jediná nová aréna je v Košiciach, zvyšných desať hál bolo zastrešených v roku 1983 a skôr. Do rekonštrukcie niektorých stánkov bolo investovaných primerané množstvo peňazí, do iných hál menšie množstvo eur. Na ktorom klzisku sa hrá najlepšie? Kde je ľadová plocha obstojná a kde je ľad najhorší? Na tieto otázky odpovedal hokejista, ktorý kvalitu plôch v Tipsport lige pozná tak dobre ako málokto. Odchovanec spišskonovoveského hokeja Tomáš Nádašdi (39 r.) nastupoval v siedmich rôznych extraligovými tímoch a v najvyššej súťaži má na konte obdivuhodných 880 zápasov. „Keď bol ľad mäkký, vzniklo viac snehu, ťažšie sa korčuľovalo a puk poskakoval. Inokedy sa stalo, že aj po úprave rolbou, zostávali v ľade ryhy, a musel som zostať ostražitý. Vo všeobecnosti platí, že keď je ľad tvrdý, korčule sa nezabárajú, a puk na ňom lieta. Vtedy máte zo zápasu dobrý pocit. Teplo alebo zima vo vnútri haly na kvalitu ľadovej plochy podľa mňa nemá vplyv,” vysvetľuje dvojnásobný majster s Košicami.

 

Tomáš Nádašdi určil poradie slovenských klzísk v Tipsport lige podľa kvality

1. Poprad (zastrešený v roku 1973)

Od roku 2006 do roku 2008 prešiel zimný štadión komplexnou rekonštrukciou. Rozmery ľadovej plochy sa zmenšili na 56 krát 26 metrov, vymenila sa technológia chladenia, zrekonštruovala sa strecha. „Pre mňa je klzisko pod Tatrami najlepšie v celej súťaži, nemám im priveľmi čo vytýkať,” hovorí Nádašdi, ktorý za Poprad odohral v sezóne 2010/11 tridsaťtri duelov. Jeho rozhodnutie prideliť prvenstvo „kamzíkom“ až také nečakané nie je. Klzisko je dobre pripravené dlhodobo, na jeho kvalitu má určite kladný vplyv tatranské podnebie.

2. Banská Bystrica (1966)

Aréna v srdci Slovenska je spolu s nitrianskou druhou najstaršou v najvyššej súťaži. „Pred rekonštrukciou tribún (rok 2009 a 2013) to bol neútulný štadión, kde sa človek necítil príjemne. Po veľkých opravách, začalo byť prostredie ľudskejšie a všimol som si, že aj kvalita ľadu išla nahor. Neviem, či sa menilo chladiace zariadenie.“ O pár mesiacov začne na stánku úradujúceho majstra ďalšie veľké prerábanie. Tentoraz pôjde o západnú tribúnu a „barani“ pravdepodobne odohrajú celý ročník v Brezne.

3. Slovan Bratislava (1958)

Pre potreby majstrovstiev sveta v roku 2011 sa konala rozsiahla modernizácia, ktorá vyšla na kolosálnych 86 miliónov eur. Počas nej sa zbúralo osemdesiat percent pôvodnej stavby. Keďže Nádašdi na vynovenom Slovane nikdy nehral, k tejto otázke sa vyjadril jeho bývalý spoluhráč, Rudolf Huna, ktorý v končiacej sa sezóne nastupoval za rodný Liptovský Mikuláš. „Iste, veľmi závisí od toho, či sa predtým na ploche konala nejaká iná akcia. V takom prípade to my hráči negatívne pocítime. Ale celkovo majú v hlavnom meste kvalitný ľad a v prvej trojke sú bez problémov.“

4. Nitra (1966)

Je to bizarné, ale medzi štyrmi arénami s najkvalitnejšou plochou sú tri, ktoré boli zastrešené medzi prvými. „Pod Zoborom sa nehrá výborne len pre elektrizujúcu atmosféru v hľadisku. Rovnako dobrá je aj ľadová plocha,“ hovorí Nádašdi, ktorý v Nitre strávil tri sezóny. Problémom je, že do Nitra Arény bolo v poslednom období investovaných menej eur ako do stánkov v Banskej Bystrici, Michalovciach alebo v Liptovskom Mikuláši. Otázne však je, či má zmysel dotovať vyše päťdesiatročný zimák.

5. až 8. miesto. Zvolen (1976), Trenčín (1977), Michalovce (1978), Košice (2006)

„Tieto štyri mestá by som dal na rovnakú úroveň. Vo Zvolene sa mi zdalo, že rolba po sebe zanechávala priveľa vody. To robilo hlavne nám bekom zo začiatku tretiny problémy a museli sme sa mať na pozore. Kvalita ľadu na štadióne Pavla Demitru závisela od počtu ľudí v hľadisku. Keď bolo vypredané, klzisko bolo mäkšie a ku koncu tretín viac rozbité. A niekedy vznikli problémy v rohoch, odkiaľ sa puky nepredvídateľne odrážali pred bránu. V Michalovciach som hral naposledy v roku 2016, čo bolo pred veľkou rekonštrukciou haly. Kvalita ihriska bola už vtedy slušná a po veľkej prerábke išla jej úroveň určite nahor. Napriek tomu, že Steel Aréna, je spolu so štadiónom Ondreja Nepelu jedinou multifunkčnou arénou na Slovensku, usporiadatelia vedeli pripraviť dobrý ľad, hoci deň predtým bol v hale koncert,“ vypočítava Nádašdi, ktorý v metropole východu pôsobil šesť rokov, ale v Steel Aréne ako domáci hráč nikdy nenastúpil.

9. a 10. miesto. Liptovský Mikuláš (1967), Detva (1977)

„Zimný štadión na Liptove zažil čiastočnú rekonštrukciu za 2,5 milióna eur po dlhých päťdesiatich rokoch. V Detve za posledných pätnásť rokov urobili výmenu mantinelov, osvetlenia a strojovne. “Tieto dve arény by som dal veľa seba. Za mojej éry nebol v Mikuláši problém s ľadom, sneh sa vytváral primerane. Čítal som však, že staré chladenie vypovedalo poslušnosť a dnes má hala veľké problémy. V Detve je ihrisko menších rozmerov a na štadióne bývala dosť veľká zima, čo nie je príjemné,“ hovorí bek, ktorý štyri ročníky nosil dres Liptovského Mikuláša.

11. Nové Zámky (1983)

Majiteľ klubu František Sucharda tvrdí, že k dispozícii má starú šopu, ktorú pomaly mení k lepšiemu. Do stánku, ktorý má v prenájme na dvadsať rokov, investoval okolo jedného milióna eur. Napriek tomu Nádašdi nemá slová chvály. „Prvých osem minút v každej tretine bolo obstojných, ale potom nastali problémy. Ľad bol príliš mäkký, rýchlo sa vytvorilo veľa snehu, vznikla kaša, puk sa potom nešmýka a na takom ľade sa nehrá dobre,“ uzatvára tému Tomáš Nádašdi, bek Žiaru nad Hronom, ktorý o dva mesiace oslávi štyridsať rokov.

 

Poznámka. Podľa Rudolfa Hunu bolo v sezóne 2019/20 najhoršie klzisko v Liptovskom Mikuláši. „Tomáš nevie, čo sa tu dialo. V chladení bola zanesená vetva trubiek, tým pádom nevznikal potrebný tlak a v jedom rohu sa vytvárala mláka.

Pridaj komentár