Najlepší hráč Tipsport ligy Nagy: “Škoda, že v Košiciach ubúda divákov, lístky by som venoval deťom v školách a tie sa možno s rodičmi vrátia.“

Pätnásť kilometrov od Košíc vzdialenej Šaci sa narodil Ladislav Nagy (37). Po osemnástich rokoch mimo domova sa vrátil do metropole východu. Najproduktívnejšiemu hokejistovi a najväčšej hviezde Tipsport ligy sa pri spomienkach na žiacky turnaj v Quebecku rozžiaria oči a spomína: “Bola to perfektná skúsenosť, hoci sme po anglicky nevedeli ani slovo.“

Ako trinásťročný ste sa zúčastnili najslávnejšieho žiackeho turnaja na svete Pee-Wee v Quebecu. Niektorí špičkoví hokejisti tvrdia, že silné zážitky z akcie im veľmi pomohli k dlhodobej motivácii stať sa profesionálom v zámorí. Môžete to potvrdiť?

„Stopercentne. Bola to veľká skúsenosť, ktorú odporúčam všetkým mladým hokejistom. Hrajú tam najlepšie nádeje z celého sveta. Na Slovensku vtedy spravili výber a hrali sme dobre, prehrali sme až v semifinále 6:5. Ostali mi výborné spomienky. Bývali sme v rodinách a dohovárali sme sa rukami i nohami (smiech).“

V roku 1997 si vás v siedmom kole draftu vybralo St. Louis Blues. V tom čase pracoval pre klub ako skaut Peter Šťastný. Mal prsty vo vašom angažovaní?

„Zapracoval na tom a okrem mňa tam dotiahol mnoho Slovákov: Ľuba Bartečka, nebohého Paľa Demitru, bol tam Mišo Hanzduš, Jaro Obšut, Andrej Podkonický, Peťo Smrek a ja. Keď som prvýkrát prišiel do kempu, nevedel som po anglicky a títo chalani mi veľmi pomohli.“

O tri-štyri sezóny neskôr ste začali bojovať o miesto v prvom tíme, no St. Louis malo nabitý káder. V útoku hviezdy ako Demitra, Turgeon, Stillman, Young alebo Tkachuk. Hoci to bola výborná organizácia, výmenu do Arizony ste zrejme privítali.

„V mojom prvom roku (2000) sme vyhrali Presidents´ Trophy (získa ju klub s najviac bodmi v základnej časti). Pred play off  sa zranil Paľo Demitra a ja som dostal šancu, no vypadli sme v prvom kole so San Jose. Najbližší kemp mi vyšiel, ale poslali ma na farmu, neskôr mi dali šancu asi v štyridsiatich zápasoch NHL a zase ma chceli poslať o súťaž nižšie. Požiadal som o výmenu, pretože som vedel, že mám naviac. Po spomínanej  výhre prezidentovej trofeje nastalo v St. Louis množstvo výmen a mančaft sa rozpadol, čo bola škoda, pretože bol vynikajúci.“

Arizona Coyotes bola pomerne mladá organizácia, je tam výborné počasie, tlak určite menší ako v predošlom klube, k tomu za päť rokov ste mali len dvoch trénerov, Roba Francisa a Wayna Gretzkého. Prispelo toto všetko k tomu, že to bolo vaše najlepšie obdobie v Severnej Amerike?

„Základom bolo, že som dostal šancu hrať v druhom útoku a aj som ju využil. Najlepšie spomienky mám na hru v útoku s Daymondom Langkowom a Mikom Johnsonom. Nastupovali sme spolu tri roky, bodovali sme a výborne sme si rozumeli. Boli to moje najlepšie roky, až pokým neprišli zranenia, ktoré trvali nasledujúce tri ročníky.“

Veľa sa o tom napísalo, ale môžete ešte raz povedať hlavný dôvod odchodu z NHL?

„V Los Angeles Kings (ročník 2007/2008) som bol šesť mesiacov mimo hry pre zranenie krku. Potom prišla lukratívna ponuka z Čerepovca. Dva týždne som rozmýšľal, či ju prijmem, alebo zostanem za menej peňazí v zámorí. Keby som mohol vrátiť čas, vybral by som si druhú možnosť. Žiaľ, takmer každý hokejista robí chyby.“

Severstal Čerepovec na vás tlačil časovo?

„Áno. Už začínala sezóna. Bol som tam týždeň a liga sa rozbehla. Agent mi vravel, že som mohol počkať a prišli by lepšie ponuky zo zámoria.“

Je pre vás náplasťou za chybné rozhodnutie, že ste mohli hrať za štyri kluby v KHL (Slovan Bratislava, Poprad, Minsk a Čerepovec), k tomu vo Švédsku za Mora IK a MODO a vo Fínsku za slávny Jokerit Helsinky?

„Na všetky organizácie mám výborné spomienky a hralo sa mi dobre. Hádam, jedine v Leve Poprad nastali finančné problémy, ale rýchlo som prestúpil do Dynama Minsk.“

Návštevnosť v Košiciach už dlhšie zo sezóny na sezónu klesá. Rozprávate sa so spoluhráčmi, čo by pokles mohlo zastaviť?

„Je to škoda. Keď sú voľné lístky, dal by som ich do škôl. Nech mesiac môžu deti zadarmo navštevovať ligu a možno po čase by povedali rodičom, že chcú ísť s nimi na hokej, a ľudia by sa vrátili. Raz sa takáto akcia uskutočnila v dueli proti Martinu a prišlo sedem a pol tisíc ľudí. Bolo to super.“

Pomaly sa blíži koniec kariéry. Viete čo budete robiť po nej?

„Ešte nerozmýšľam, no určite niečo spojené s hokejom.“

Pridaj komentár