„Mojou prioritou bola NHL a odchod do USHL k naplneniu sna pasoval.“

Pôsobil v štyroch kluboch National Hockey League. Dvakrát si zahral v prvom tíme a dvakrát v rezervnej American Hockey Leauge. Majster sveta Peter Smrek (38), ukončil kariéru pred dvoma rokmi. Podnikanie a rodina mu zapĺňa takmer všetok čas. Chýba mu hokej? “Takmer vôbec,“ priznáva.

Po ročníku 1997/98 ste sa rozhodli opustiť Slovensko. Zamierili ste do americkej juniorskej súťaže USHL, ktorú pred vami hrali len traja Slováci, ale nikto z nich sa v profesionálnom hokeji nepresadil. Prečo ste odišli do vtedy ešte pomerne neznámej ligy? Nechceli ste zostať v Martine a cez extraligu sa neskôr presadiť v zámorí?

Pamätám si na to presne. Bol som druhý rok v „áčku“ a hrával som aj za juniorov. Vtedy nastal veľký odliv hráčov zo seniorského mančaftu a to bol pre mňa impulz na odchod. Vedel som menovite, ktorí hráči odídu, preto som si začal hľadať angažmán mimo Európy. Mojím snom bola NHL a USHL mi pasovala k jeho naplneniu. Spolu s Petrom Sejnom sa nám podarilo vybaviť skúšku v tíme Des Moines Buccanners. Po kempe prejavili o nás záujem, tak sme zostali. V tom období to ešte nebolo na Slovensku také zlé, ale hral sa tu iný hokej ako v Severnej Amerike.“

Prečo americká United States Hockey Leauge?

Mal som informácie, že liga napreduje. Navyše sme sa dostali do najlepšieho klubu súťaže. Oni rok predtým vyhrali titul a s nami takisto. Dnes je súťaž rozdelená na dve konferencie, vtedy bola na tri a na záver ročníka sa hral turnaj na spôsob Memorial Cupu v kanadskej juniorke. Traja víťazi skupín bojovali o USA Champion, kde sme prehrali až vo finále. Celkovo to bola výborná sezóna, hralo sa dobre. Na prelome rokov sme naviac išli so Sejnom na MS dvadsaťročných do Winnipegu, odkiaľ sme priniesli bronzové medaily.“

Draftovalo vás St. Louis Blues z 85. miesta. V tej dobe pracoval pre organizáciu Peter Šťastný. Komunikoval s vami pred výberom nádejí?

To si presne nespomínam, ale Peter nám Slovákom v tom období pomohol. Pracoval pre klub a asi nebola náhoda, že si ma vybrali. Jeho slovo určite zavážilo.“

Profesionálny hokej v Severnej Amerike ste začali hrať v American Hockey League v rezervnom tíme Blues Worcester IceCats. Okrem vás bol v tíme Slovák Jaroslav Obšut, Andrej Podkonický, Ladislav Nagy a Ľuboš Bartečko, ktorý pendloval medzi NHL a AHL. Bola výhoda mať toľko krajanov pohromade?

Vnímal som to pozitívne. Osobne som sa poznal len s Nagyom, s ktorým sme od pätnástich rokov hrávali v reprezentačných výberoch. Ostatných som nepoznal osobne, ale letmo áno, pretože sme proti sebe nastupovali. Boli to všetko dobrí chalani a podporovali sme sa. Ja som býval s Lacom a zdá sa mi, že Podkonický s Bartečkom. Je lepšie, keď sa máte s kým porozprávať, resp. ak potrebujete s niečím pomôcť.“

Vtedajším koučom St. Louis bol Joel Quenneville. Dnes je deviaty rok v Chicagu, s ktorým vyhral trikrát Stanleyho pohár.

To bol Pán tréner a dnes je to vidno. Ja som bol v organizácii iba jeden a pol roka, ale on a ďalší trajaštyria pomocní kouči mi dali výborné základy do neskoršej kariéry a veľmi veľa ma naučili. Aj keď som nebol nominovaný na zápas, absolvoval som dodatočné tréningy, po ktorých som takmer odpadával. Z toho vyplynula životná kondičnú forma, cítil som sa fantasticky. Prvý rok som hral ofenzívneho beka, druhý defenzívneho obrancu.“

Za „bluesmanov“ ste odohrali len šesť stretnutí a o rok neskôr vás vymenili do New Yorku Rangers. Z akého dôvodu vás trejdovali, keď vás rok predtým pomerne vysoko draftovali?

To som nepochopil, no nebol som na to, aby som sa zamýšľal nad vecami, ktoré nedokážem ovplyvniť. V posledný deň prestupového obdobia mi zavolali z Rangers, že sa mám dostaviť na určené miesto. Tieto veci sú v lige bežné a nebral som to tragicky, pretože každý klub v NHL má niečo v sebe a zvlášť New York je nádherné mesto. Mojou nevýhodou bolo, že som mal dvojcestný kontrakt a už predtým som pochopil nepísané pravidlo v najlepšej lige sveta. Prednosť dostávajú väčšinou hráči s vysokými zmluvami. Často poskytnú šancu len v prípade, keď sa niekto zraní. Defenzívna sila môjho nového klubu bola taktiež veľká .“

Ale predsa len v obrane v St. Louis boli hokejisti ako All MacInnis, Chris Pronger či Marc Bergevinoproti tomu v Rangers bola jediná ozajstná hviezda Brian Leetch. A vo vašom druhom klube NHL ste nakoniec dostali viac príležitostí.

To sedí, tam som dostal viacej priestoru. Oni v čase môjho prestupu stratili šancu postúpiť do vyraďovačky. Na základe toho, som pravidelne nastupoval až do konca základnej časti.“

Glen Sather vyhral ako kouč a generálny manažér Edmontonu štyrikrát Stanleyho pohár. Neskôr bol dlhých pätnásť rokov GM New Yorku Rangers. Aký bol?

Veľký pohoďák. Dodnes si pamätám ako sa v šupane a s cigarou v ruke prechádzal po kabíne. Srandovný človek. No keď bolo treba, povedal si svoj názor, ale tlak navyše nevytváral.“

O rok neskôr vás vymenili do Nashvillu Predators, kde nastala neobvyklá situácia. Opačným smerom putoval Richard Lintner.

Začiatok sezóny nebol ideálny. Vstúpili sme do súťaže prehrami. Do zostavy New Yorku sa po zranení vrátili dvaja – traja beci a zrejme som nepodával také výkony, ktoré by ma v prvom tíme udržali. Asi po desiatich stretnutiach ma poslali do AHL a na konci ročníka trejdovali.“

V Nashville ste šancu hrať NHL nedostali a v Ottawe Senators taktiež nie. Prečo?

Kombinácia viacerých vecí. Asi som nehral dostatočne dobre a taktiež platilo spomínané pravidlo o drahších hokejistoch. V tejto súťaži musíte na sebe pracovať neustále a v konečnom dôsledku rozhodujú detaily.“

Mal štrajk v národnej hokejovej lige z roku 2004/05 vplyv nato, že ste sa už nikdy do Severnej Ameriky nevrátili?

Teoreticky áno. Končil som v Ottawe a pýtali sa ma, či chcem zostať v AHL, ktorá sa neprerušovala, alebo mám v úmysle odísť do Európy. Zrejme to bolo náhle rozhodnutie, avšak ja som sa rozhodol odísť na starý kontinent, kde zohnať prácu nebol problém. Po roku vo Wolfsburgu ma to už naspäť do zámoria neťahalo. Chcel som si trochu oddýchnuť a pochodiť Európu. Asi to bola chyba, pretože ak by som zostal v Binghamtone (záložný tím), zrejme by som sa do NHL ešte pozrel. Traja – štyria beci z tohto mančaftu sa ďalší rok presadili do tímu Senators. Až časom sa ukazuje, že niektoré rozhodnutia neboli správne.“

Prvá zastávka v Európe bol nemecký Wolfsburg so slovenským koučom Mikešom a ďalšími šiestimi krajanmi. Spomenuli ste si na Worcester?

Mal som niekoľko ponúk. Odporúčali mi, aby som išiel do Wolfsburgu, pre ktorý som sa rozhodol jednak pre spomínané fakty, a k tomu sa v lige hralo podobným štýlom ako v AHL. Osemdesiat percent koučov v nemeckej lige boli Kanaďania, Mikeš bol výnimkou. Bolo dobré mať v zostave krajanov, ale zase na úkor nemčiny. Hokejovo fajn, dostali sme sa do play off, čo bolo pre nováčika úspechom.“

Nasledoval rok v najvyššej švédskej súťaži a potom podpis dvojročného kontraktu s Frankfurtom, kde ste na začiatku anabázy dostali zápal mozgových blán.

Veľmi ma chceli, ligu som poznal, tak som to toho išiel. Od začiatku prípravy som bol neustále unavený, a nevedel som prečo, keďže som bol výborné kondične nachystaný. Sezóna začala a bojoval som sám so sebou. Nepodával som výkony, aké by som chcel, ale kouč nič nevravel, pretože som si svoje odohral. Chodil som na infúzie, ktoré nepomáhali a začal som často vracať. Definitívny zlom nastal, keď ma spolu s hlavou rozbolelo celé telo. Museli sme zavolať záchranku. Pri hospitalizácii zistili, čo je so mnou a začali ma zachraňovať. Mal som obrovské šťastie, že som sa z toho dostal, lebo mi veľkú nádej nedávali. Manželke povedali, že sa má pripraviť na najhoršie. Tri dni som o sebe nič nevedel a po prebudení ma sestrička privítala: “Vitajte naspäť!“ Pacient problém nevníma tak, ako okolie, a až časom si človek uvedomí, čo prežil.“

Z čoho to mohlo vzniknúť?

Práve v tom čase dostali zápal mozgových blán piati martinskí hokejisti. Na pár dní som vtedy prišiel domov a ťažko povedať, či som sa s nimi dostal do kontaktu, alebo som sa vyskytol na rovnakých miestach.“

Posledný rok pred dlhou pauzou ste odohrali v KHL. V Čerepovci začali problémy s kolenami.

Na začiatku sezóny som mal ťažký úraz. Hodil som sa do strely a privodil si otras malého i veľké mozgu. Liečba trvala asi pol roka. Pri návrate na ľad, mi začali z ničoho nič problémy s kolenami. Nevedel som, čo sa deje, no časom sa zistilo, že som mal v tele niečo, čo mi v priebehu pol roka rozožralo chrupavky. Ten vírus sa volá chlamýdie či mykoplazmy. Doktorovi Malinovskému v Bratislave napadlo, aby mi na toto spravili testy. Ukazoval som mu totiž snímky spred pol roka a bez fyzickej záťaže som mal zrazu artrózu tretieho stupňa. Zrejme som niečo zjedol, alebo iným spôsobom dostal toto do tela. Potom som absolvoval asi štyri hlavné operácie. Jeden zákrok na vytvorenie nových chrupaviek zabral asi pol roka. A súbežne s nábehom do tréningového procesu mi robili menšie chirurgické zákroky, pri ktorých rekonvalescencia netrvala dlho. Celé to zabralo približne tri roky. Po prvom roku som zvažoval návrat, no kolená neboli pripravené a chrupavky potrebovali čas na stvrdnutie. Takže som musel počkať, nasadili mi tabletky a tri roky prešli veľmi rýchlo. Prípravky, aké sú k dispozícii dnes, vtedy neboli.“

Bolo ťažké dostať sa do zápasového kolotoča po takej dlhej pauze?

Jedna vec je trénovať sám a druhá byť v dennodennom kolektívnom tréningovom procese. Keď nie ste tri roky v plnej príprave, sú pri návrate svaly, šľachy, resp.celé telo rozhádzané. Kým sa telo dostalo do normálu, trvalo to celú prvú sezónu.“

Nakoniec ste po dlhej pauze odohrali za Martin v extralige dva ročníky a ďalej ste už nepokračovali, hoci ste vek na hranie mali. Z akého dôvodu ste v roku 2015 ukončili aktívnu činnosť?

Už som podnikal a mal záväzky. Jeden podnik, ktorý vlastním, nie je náročný na organizáciu, ale druhá prevádzka v obchodnom centre áno. Zaberalo mi to dosť času a podnikateľské aktivity sa s hokejom ťažko spájali. To bol jeden dôvod a druhý bol, že ohodnotenie za hranie nebolo dostatočné. Nestálo za tie financie, aby som si zdravie, ktoré som si dal predtým dohromady, znova ničil. Nemal som motiváciu pokračovať. Keby som chcel hrať naďalej, musel by som odísť do zahraničia.“

Ako ste na to zdravotne dnes? Môžete vykonávať všetky športy?

Nemám žiadny problém, zdravie mi slúži výborne. Mám sa dobre.“

V hokejovej akadémii BSM ste pôsobili ako kouč. Fungujete tam ešte?

Agentúru založil Daniel Babka, František Skladaný a Roman Murín. Pridal som sa k nim, vypomáhal som ako tréner a celkom ma to bavilo. Dávnejšie som nato čas mal, ale v súčasnosti nie. Už tam nepôsobím.“

Pridaj komentár