Mezei sa skončiť nechystá. V Nitre sa cíti dobre a možnosť hrať za rodný klub ho napĺňa.

Len dvaja Slováci boli v drafte NHL vybraní z vyšších miest. Marián Gáborík z tretieho a Róbert Petrovický z deviateho. O jeden pľac nižšie si kluby zhodne vybrali dvoch kamarátov z Nitry – Borisa Valábika a Branislava Mezeia (36). Takmer dvojmetrový bek sa pred tromi rokmi vrátil do rodného klubu. Po sedemnástich sezónach mimo domova prišiel tam, kde s hokejom začínal, ale za „áčko“ nenastúpil.

Po dvoch rokoch v doraste Nitry ste odišli do juniorského mančaftu Belleville Bulls hrajúceho Ontario Hockey League. Jednoznačné rozhodnutie?

Nebola to jasná voľba. Mal som šestnásť rokov, chodil na gymnázium a juniorský hokej som ešte nehral. Zlomilo sa to v niekoľkých bodoch. Jedným bol fakt, že v reprezentácii do osemnásť rokov mi nedávali dostatok príležitostí. Po dohode s rodičmi a agentom som sa rozhodol odísť.“

Aká bola OHL?

Všeobecne sa tvrdilo, že WHL (Western Hockey League) je tvrdšia a QMJHL (Quebec Major Junior League) technickejšia, veľmi sa v nej nebráni. OHL mala byť niekde v strede, a tak to na mňa aj pôsobilo. Hral som s dvadsaťročnými chalanmi, ktorí mali fúzy, brady. Niektoré veci, ako napr. bitky, som predtým na Slovensku nezažil. Bolo to niečo iné a musel som si zvyknúť.“

Bolo náročné spojiť hru so školou?

Áno, hlavne zo začiatku, keď som slabo hovoril po anglicky. Asi po dvoch mesiacoch som začínal rozumieť a prihlásil som sa na strednú školu, kde chodili ostatní spoluhráči. Nemal som síce toľko predmetov ako oni, pretože s mojou úrovňou jazyka by to nešlo. Mal som len angličtinu, matematiku a telesnú výchovu, za čo sa dávali kredity. Školu som navštevoval celé tri roky. “

V druhej sezóne ste vyhrali titul v OHL. V tíme bol s vami Jonathan Cheechoo, v minulej sezóne hráč Slovana Bratislava a iný Slovák Branko Radivojevič.

Parádna sezóna. Historický triumf, eufória bola veľká. Finále proti Londonu bolo vybičované, hralo sa sedem zápasov. Cheechoo strelil v rozhodujúcom stretnutí päť gólov. Niekoľko chalanov si neskôr zahralo v NHL. Celkovo – krásne.“

Máte neobyčajný spoločný osud s Jurajom Kolníkom. Hrali ste spolu od prípravky. V rovnakom roku si vás v drafte vybral New York Islanders, v drese ktorého ste spolu nastúpili v prvom aj rezervnom tíme. Potom vás v krátkom časovom rozpätí vymenili na Floridu. Úplná náhoda alebo veci usmerňoval spoločný agent?

Zástupcu sme rovnakého nemali. Bolo príjemné, keď sa s kamarátom z detstva dostanete do toho istého klubu. Predsa len, vždy vás čaká niečo nové a vzájomne si pomôžete. Rozumeli sme si pri hre i ľudsky. Vítaná zhoda okolností.“

Islanders vás do Floridy Panthers vymenili po dvoch rokoch. Výhoda?

Áno. Panthers sa snažili adaptovať v lige. Pri prestupe mi sľúbili, že mi dajú viac priestoru a to sa naplnilo. Zo začiatku som hrával dosť, niekedy aj dvadsať minút počas duelu, čo je pre mladíka veľa. Žiaľ, prišli zdravotné komplikácie a tie spomalili môj hokejový rast. Mal som dvadsaťjeden rokov a človek sa v tom veku ešte v hre vyvíja.“

Za Floridu ste neodohrali ani jeden kompletný ročník. V prvom to bolo len jedenásť stretnutí, v druhom štyridsaťpäť, v treťom šestnásť, v štvrtom štyridsaťpäť a posledom päťdesiatsedem. Spolu za päť rokov „len“ sto sedemdesiatštyri súbojov.

Prvú sezónu som mal dvakrát zlomený členok. Nie je to najťažšie zranenie, no trvá mesiac, kým sa zahojí. Ďalší rok som mal pretrhnutý krížny väz, vtedy rekonvalescencia trvala šesť mesiacov. V nasledujúcom ročníku som dostal pukom do oka. Prvý mesiac som takmer nevidel, celkovo som vynechal štyri mesiace a dokonca ma museli operovať. Posledným zranením bolo vykĺbené rameno, ktoré si vyžiadalo chirurgický zákrok a rehabilitáciu päť – šesť mesiacov. Smola.“

Jeden a pol roka bol vaším trénerom Mike Keenan.

Veľa hráčov ho nemá rado, ja áno a myslím, že aj on mňa. Po výmene mi zavolal a predostrel, že dostanem šancu hrať so Sandisom Ozolinšom, čo bol ich najlepší obranca. Mal rád vysokých, dôrazných obrancov. Mne tvrdá hra vyhovovala, preto som dostal veľa príležitostí.“

Prečo sa organizácii z juhu USA nedarí viac hokejovo presadiť? Geograficky podobne sídliaca Tampa Bay vyhrala Stanleyho pohár a patrí k špičke.

Začína to skautingom. Teplé počasie s tým nemá nič spoločné, ako si niektorí myslia. Týka sa to skladby tímu, na tom musia zapracovať. Napríklad Detroit si dokáže vybrať aj z nižších kôl draftu kvalitných hokejistov a pracujú s nimi. To je asi ten rozdiel.“

Panthers malo za vašej éry solídnu zostavu. S Brankárom Robertom Luongom, bekom Jayom Bouwmeesterom a útočníkmi Jozefom Stümpelom, Nathanom Hortonom, Ollim Jokinenom, Garym Robertsom či Joem Nieuwendykom.

Nieuwendyk aj Roberts už boli pred koncom kariéry a nehrali tak ako v ich najlepších časoch. Navyše Joe mal problémy s chrbátom, jeden duel odohral a dva nasledujúce nie. Starší hráči už mali svoj vek a mladí talentovaní hokejisti ešte neboli pripravení na ligu, skôr sa s ňou zoznamovali.“

V Európe ste pred návratom do slovenskej extraligy hrali v troch rôznych ligách a ôsmich kluboch. Kde ste sa cítili najlepšie?

Teraz v Nitre, no dobre spomínam aj na Fínsko. Pekná krajina, klub Espoo sídlil pri Helsinkách. Tam sa nám s rodinou páčilo. A po navyknutí bolo dobre aj v Rusku. Mestá (Astana, Jekaterinburg, Podolsk, Záhreb) boli pekné a geograficky blízke niečomu zaujímavému. Vyhovovalo mi to aj tam.“

Zmluvu s Nitrou máte ešte na jeden rok, no koniec kariéry už nie je ďaleko. Čo chcete robiť po ukončení profesionálneho hrania?

S partnermi máme rozbehnuté projekty, ktoré sa netýkajú hokeja. To je pre finančné zabezpečenie. Pri mojom športe by som rád zostal. Aká to bude funkcia, ešte neviem, avšak dôležité je, aby ma to napĺňalo aj duševne. No skončiť sa zatiaľ nechystám. Možnosť hrať za materský klub ma napĺňa a cítim sa dobre.“

Ako vnímate udalosti, ktoré sa stali vo štvrtom štvrťfinálovom stretnutí na ľade Žiliny?

Niektoré veci nepatria k hokeju. Kultúra fanúšikovania je na Slovenska niekedy dosť nízka. Povzbudzovať sa dá aj slušne, bez nadávok. Pyrotechnika sa nemá dostať na tribúny, to je chyba usporiadateľov, takisto fľaše. V Žiline sa to stáva často. Sú zimáky, kde sa nápoje do hľadiska nemôžu nosiť. Pre hodnotnejšiu úroveň ligy bude dobré, aby sa takéto veci obmedzili. V Nitre som už zažil zahádzané ihrisko, v zahraničí nie.“

Pridaj komentár