Meszároš môže po troch neúspešných pokusoch prvýkrát zažiť otvárací ceremoniál zimných olympijskych hier

V šestnástich debutoval v slovenskej najvyššej súťaži. O dva roky neskôr vyhral s Duklou Trenčín titul v extralige a nominovali ho na MS 2004. V NHL mu chýba päť duelov do čísla sedemsto a v historickom poradí slovenských bekov je v tejto štatistke lepší len Zdeno Chára a Ľubomír Višňovský. Z tretieho miesta ho môže už v tejto sezóne vytlačiť jeho bývalý spoluhráč z Trenčína Andrej Sekera, ktorý stráca dvadsaťdeväť duelov na Andreja Meszároša (32). Súčasný kapitán Slovana Bratislava je v nominácii Slovenska na turnaj štyroch krajín v Nórsku. A o dva mesiace zrejme nastúpi na svoju štvrtú zimnú olympiádu, kde bude môcť prvýkrát zažiť otvárací ceremoniál hier.

V trinástich rokoch ste prestúpili do Dukly Trenčín. Bolo pre vás výhodou, že váš nový klub sídli neďaleko rodnej Považskej Bystrice?

Moc nie, auto sme nemali, musel som dochádzať vlakom, a aj to bolo vtedy trochu obmedzené. Väčšinu času som trávil v internáte.“

Po vás prišiel onedlho z Prievidze do Dukly aj Andrej Sekera. Pomáhali ste si navzájom v začiatkoch?

Veľa sme toho spolu nenahrali, keďže ja som bol len jeden rok v doraste, a potom som dve sezóny pendloval medzi juniorkou a áčkom. On býval na športovom gymnáziu, kde aj chodil do školy, a ja som bol na strednom odbornom železničnom učilišti. Bývali sme spolu jedine počas letnej prípravy, kedy boli všetci cezpoľní hráči ubytovaní v rovnakom internáte.“

Ako šestnásťročný ste zažili premiéru v slovenskej extralige. V čom bol najťažší prechod z juniorky k dospelým?

Jednak v tvrdosti, lebo som bol mladý, a ešte nie dostatočne silovo pripravený. A najväčší rozdiel sa mi zdal v rýchlosti, avšak postupom času som si pri tréningoch s mužmi na vyššie nasadenie rýchlo zvykol.“

Ročník 2003/04 ste začali v juniorke Trenčína, postupne ste prešli k mužom, kde ste pri trénerovi Dušanovi Gregorovi vyhrali majstrovský titul. Zúčastnili ste sa MS 20 a takisto seniorských MS v Prahe a Ostrave, kde Slovensko obsadilo štvrté miesto. Pre vás snový rok, nie?

Celkovo vynikajúci. Na začiatku som sa pohyboval medzi juniorkov a mužmi, ale postupne som sa udomácnil v áčku a nastupoval v obrane s Tomášom Starostom. Kouč Gregor mi dôveroval, mali sme vynikajúce mužstvo, čo sme potvrdili víťazstvom v lige. Keď vyhráte titul, má na tom takmer vždy svoj podiel aj výborná partia, a vtedy to nebolo inak. Veľmi rád na to spomínam. Čo sa týka národného mužstva. Rok predtým som s osemnástkou získal striebro v Jaroslavle a po juniorskom svetovom šampionáte ma nominovali aj na seniorský, čo som vôbec nečakal. Prvé dva zápasy som presedel na tribúne, pretože sa nevedelo, či mančaft ešte niekto nevystuží z NHL. Kouč František Hossa ma následne zaradil na súpisku. “

Na juniorských MS v Spojených štátoch amerických na prelome rokov 2004 a 2005 boli v obrane Slovenska štyria beci, ktorí sa neskôr presadili v NHL. Okrem vás Andrej Sekera, Boris Valábik a Ivan Baranka. Bolo na týchto hráčoch už odmlada vidno, že majú potenciál na najlepšiu súťaž sveta?

Takých tam bolo vtedy viac, veď z výberu do osemnásť rokov bolo draftovaných desať či dvanásť chalanov, ale veľmi málo sa ich presadilo na najvyššej úrovni. Je to škoda, pretože to bol vynikajúci ročník. Ťažko sa predpovedá na základe výkonov z dorasteneckých či juniorských reprezentácií, kam to môže hráč dotiahnuť. Rozhodujúce je, ako pracuje hokejista prvý a druhý rok po drafte.“

Vás si vybrala Ottawa v roku 2004 v prvom kole, ale Národná hokejová liga sa nasledujúci ročník pre štrajk nehrala. Okrem Senators si vás v juniorskom drafte vybral aj Vancouver Giants do Western Hockey League, kam ste nakoniec zamierili. Bolo želaním vášho nového klubu, aby ste sezónu odohrali medzi mladíkmi?

Nie, Ottawa chcela aby som zostal v Európe a hral mužský hokej. Ja som sa rozhodol pre Giants a dobre som spravil, pretože som sa naučil kanadský štýl hokeja, ktorý bol pre mňa neznámy. A hlavne, pochytil som základy angličtiny. Keďže sa NHL nehrala, mnohí mladí špičkoví hokejisti, ako môj terajší kolega v obrane belasých Cam Barker alebo Ryan Getzlaf či Corey Price, nemohli pre vekové pravidlá hrať profesionálnu AHL, a preto nastupovali vo WHL, ktorá mala vynikajúcu úroveň.“

Vo vašom premiérovom ročníku za Ottawu bol v tíme aj Zdeno Chára. Pomohol vám?

Vysvetlil mi základné veci a poradil mi na ľade i mimo neho. Som rád, že som ho mohol mať nablízku, a rovnako tak trojicu Čechov Dominika Hašeka, Martina Havláta a Václava Varaďu. Všetci mi pomohli, pretože v juniorke som sa naučil anglicky, ale nie plynule.“

V prvej sezóne ste za Senators odohrali celú základnú časť a vo vyraďovačke ste pridali desať zápasov. O rok neskôr ste zvládli tiež kompletnú hlavnú časť, a potom ste išli s mančaftom až do finále. Na vlastnej koži ste ako mladík mohli pocítiť rozdiel v intenzite súbojov v dvoch rôznych fázach ligy.

Priepastný rozdiel. V mojej prvej sezóne som zvládol spolu z prípravnými stretnutiami a ZOH v Turíne takmer 110 duelov a mal som toho dosť. Následne som odohral tiež vyše 100 stretnutí a prebojovali sme sa až k úplnému koncu. Vtedy som si uvedomil, aké je ťažké sa tam dostať, a nakoniec nevyhrať. Pýtate sa sám seba, či sa vám podarí ešte niekedy dostať tak ďaleko. Mne sa to, žiaľ, už nikdy nepošťastilo. Škoda.“

Bola Ottawa hlavne mužstvom prvého útoku Dany Heatley, Jason Spezza a Daniel Alfredsson, ktorí mali v každej z troch sezón vždy nad 80 kanadských bodov, a zvyšok tímu sa pohyboval pri hodnote okolo 40 bodov?

Boli nezastaviteľní. Tri roky za sebou hrali neuveriteľne a byť s nimi na ľade bol pôžitok.“

Takmer celý čas vás v Senators trénoval Bryan Murray, ktorý nedávno vo veku 74 rokov zomrel. Aký to bol kouč?

Výborný, rešpektovaný. Vedel, čo robí, a viedol kvalitné tréningy. Je mi veľmi ľúto, že to takto skončilo.“

Vaším druhým pôsobiskom v NHL bola Tampa Bay Lightning v zostave s viacerými výbornými hokejistami ako Martin St. Louis, Vincent Levacalier či Steven Stamkos. V prvom roku koučoval mančaft predošlý televízny analytik Barry Melrose a v druhom prišiel nový GM Steve Yzerman, ale ani v jednom prípade sa nehralo play off. Prečo?

Vymenilo sa celé vedenie, kouči i veľa hráčov. Nadriadení trochu nezvládli zloženie trénerského štábu. Neboli to takí skúsení ľudia ako predchádzajúci šéf striedačky John Tortorella. Mančaft najprv viedol spomínaný Barry Melrose, ktorý dva roky predtým nikde netrénoval a to človeku nepomôže. Po ňom prišiel Rick Tocchet, ktorý tiež dva roky nepracoval ako kouč, a Wes Walz bol úplný nováčik. Bolo to všelijaké a škoda, že Yzerman neprišiel trochu skôr. Odkedy sa stal GM Lightnings, hrajú výborný hokej.“

Dres Philadelphie ste nosili tri a pol roka. Je to síce americké mesto, ale hokejové. Dvakrát ste sa dostali do bojov o Stanleyho pohár, raz nie a tlak na hokejistov bol asi oveľa väčší ako v Tampe.

Vo Flyers bolo super. Hral som pri najlepšom trénerovi, akého som počas kariéry stretol. Peter Laviolette bol vyzretý kouč, vedel neuveriteľne motivovať pred zápasmi a tréningy prebiehali na najvyššej úrovni. Mesto milovalo hokej, a aj v konkurencii iných veľkých športov ako bejzbal, basketbal či americký futbal sme mali stále vypredaný štadión, dokonca v časoch, keď sa nám nedarilo. Fanúšikovia nám verili aj v horších časoch, čo bolo trochu nezvyčajné.“

Po dlhej anabáze vo Philadelphii ste nakrátko prestúpili do Bostonu, kde bol vaším nadriadeným iný známy kouč Claude Julien.

Zdeno Chára vravel, že je to schopný kouč, ktorého mali hráči radi, a s ním získali v roku 2011 Stanleyho pohár, preto sú jeho kvality nespochybniteľné. Zažil som ho len krátko, preto sa mi ťažko hodnotí, ale videl som, že je férový, vedel čo chce, a čo robí.“

Vaša rozlúčková sezóna s elitnou ligou prebehla v Buffale a bola dosť utrápená. Dvadsať duelov ste vynechali pre otras mozgu a nedarilo sa ani mančaftu. Získal len niečo vyše 50 bodov a najproduktívnejší hráč mal len málo cez 50 kanadských bodov.

Mužstvo prevzal nový GM Tim Murray. Angažoval nových koučov (Tod Nolan a asistent Tom Coolen), ktorí predtým dlhšie pôsobili v Európe. Mali síce predošlé skúsenosti z NHL, ale synergie nefungovali, a tak sme aj hrali. Po mojom odchode angažovali Dana Bylsmu a toho tiež po dvoch rokoch vyhodili. V súčasnosti majú zase nového kouča (Phil Housley), no nedarí sa im, čo sa možno čoskoro zmení, lebo majú niekoľko šikovných mladých hokejistov.“

Prečo ste sa po desiatich rokoch v NHL rozhodli pre návrat do Európy?

Ešte som absolvoval skúšku v Colorado, žiaľ, tam som sa zranil a nemohol nastúpiť ani na jeden zápas. Tým pádom bolo jasné, že tam nezostanem. Po odchode som musel mesiac rehabilitovať a následne sa uvoľnilo jedno miesto v obrane Novosibirska, tak som išiel vyskúšať Kontinentálnu hokejovú ligu.“ (Teraz je A.M. druhý rok kapitánom Slovana Bratislava v KHL.)

Boli ste na štyroch MS a troch ZOH. Na ktoré reprezentačné podujatie si spomínate najradšej?

Na Zimnú olympiádu vo Vancouveri. Škoda štvrtého miesta, mali sme vynikajúci tím a boli sme blízko medaile. Takáto zostava sa už asi nikdy nedá dohromady. Každá zimná olympiáda však bola pre mňa zaujímavá. Jediné, čo ma mrzí, že som nikdy nestihol slávnostné otvorenie alebo ukončenie. Ako zástupcovia NHL sme prichádzali až po oficiálnom začiatku a po konci hokejového turnaja sme rýchlo odcestovali do zámoria.“

Pridaj komentár