„Keď sa mi darilo, všetko bolo v poriadku. Keď sa mi dariť prestalo, príčinou bolo, že Bartoš je vegetarián.“

Kariéru potiahol do svojich 43 rokov a odohral v nej vyše 1500 stretnutí. Štyrikrát reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta a v roku 2000 získal v Petrohrade s národným tímom striebro. V domácej najvyššej súťaži triumfoval s Košicami päťkrát a taký istý počet detí Peter Bartoš (44) aj má. Skromné pravé krídlo ukončilo v marci aktívnu činnosť, v máji začal v metropole východu trénovať deti a v januári ho manažment oceliarov vymenoval za asistenta pri prvom mužstve.

 

Na začiatku kariéry ste v priebehu dvoch rokov zažili tri rôzne súťaže. Najprv súbežne 1. SNHL s Martinom a federálnu s Trenčínom. Následne slovenskú extraligu s Martinom.

„Bol som mladý chlapec, vážil som si každú príležitosť a všetko to boli skúsenosti. V Trenčíne sa zápasy hrali v utorky a piatky, prvá slovenská národná liga mala na programe svoje súboje v sobotu. Federálna súťaž mala vynikajúcu úroveň. Trenčín bol po majstrovskej sezóne a s hráčmi ako Žigmund Pálffy, Miroslav Šatan či nebohý Pavol Demitra mal znova tie najvyššie ambície. Narukoval som na jeden a pol roka, ale po vzniku samostatnej republiky sa povinná vojenská služba skrátilo na jeden rok.“

Po vojenčine ste v rodnom Martine strávili päť rokov a potom prišiel prestup do Českých Budějovíc, kde ste vydržali ešte o jednu sezónu dlhšie.

„Asi by som odišiel ešte o niečo mladší, lenže s Martinom som mal platnú zmluvu, a vždy za mňa žiadali kopec peňazí. Aj keď sa odchádzalo do zahraničia, prípadný záujemca musel platiť. Po MS vo Švajčiarsku v roku 1998 sa mi skončila zmluva a medzinárodná hokejová federácia vtedy vydala nariadenie, že hokejisti môžu v rámci iných krajín prestupovať zadarmo. Hneď som to využil.“

Na svetovom šampionáte v Rusku ste s národným tímom vybojovali strieborné medaily. Následne ste ako dvadsaťsedemročný odišli do Národnej hokejovej ligy. Dúfali ste, že by ste mohli v takom pokročilom veku prestúpiť do elitnej súťaže?

„Nie veľmi. Bol som vegetarián mal som svoju stravu a spôsob myslenia. Nakoniec som bol rád, že som dokázal ľuďom, ktorí ma odpisovali, že aj takýmto štýlom života sa tam dá dostať. Hoci to už bolo dosť neskoro, bol som veľmi rád, že sa mi to podarilo.“

Do zámoria vám zrejme viac pomohla strieborná medaila z MS než vydarená sezóna v Budějoviciach.

„Nie. Posunul ma tam aj úspešný ročník v českej extralige, kde som mal takmer bod na zápas. K tomu mi vyšiel svetový šampionát a v NHL vznikal nový klub. Všetky veci zapadli do seba.“

Koučom Minnesoty Wild bol Jacques Lemaire. Aký bol v porovnaní s tými trénermi, ktorých ste zažili na Slovensku a v Čechách?

„Možno, keby tam bol iný kouč, zostal by som v organizácii viac ako jednu sezónu. Bol veľmi zameraný na defenzívu, uznával obranný štýl hokeja. Ale taktiku mal premyslenú perfektne, v tomto bol borec. Ja som si vážil každú chvíľu a to ma posúvalo ďalej. Spolu s generálnym manažérom Dougom Riseboroughom sa mi snažili vo všetkom pomôcť a vyjsť v ústrety. Vážim si, že ma v klube nedržali nasilu, a dali mi povolenie na odchod do Európy. V USA som bol s rodinou a rozhodli sme sa pre návrat. V dvadsiatich ôsmich rokoch som dosiahol svoj vrchol.“

V tíme Wild bolo spolu sedem Slovákov a Čechov. Uľahčilo vám to splynúť s novým svetom?

„Skôr nie, pretože som sa vôbec nenaučil anglicky, keďže sme stále rozprávali našim rodným jazykom. Partia však bola výborná a aj manželky si navzájom rozumeli.“

Väčšiu časť sezóny ste však strávili v rezervnom tíme Minnesoty v Clevelande Lumberjacks v IHL. Ani tam ste nemuseli hovoriť po anglicky viac, keďže dlhodobo bol s vami v tíme Čech Pavel Patera?

„My sme medzi sebou stále rozprávali česko-slovensky, a keď bolo treba niečo vybaviť, poslali sme manželky.“ (úsmev)

Aká bola International Hockey League?

„Hrali v nej poväčšine skúsení hokejisti. S Patýsom bola pre mňa česť hrať, bol to jeden z najlepších centrov s akým som nastupoval. V útoku s ním a Fínom Kai Nurminenom sme si prihrávali, neexistovalo nastreľovanie pukov. Mali rovnaké európske hokejové myslenie.“

Cleveland je druhé najväčšie mesto v štáte Ohio, hneď vedľa jazera Erie. Aké bolo v meste podnebie?

„Ako v Európe. V peknom meste sa mi zdalo, že som ako doma.“

Trénerom Lumberjacks bol Todd McLellan, ktorý je dnes dekádu hlavným koučom v NHL. Porozumeli ste si?

„Mal svoje veci (povzdych). Ťažko sa to hodnotí. V Clevelande bolo na začiatku všetko v poriadku, potom som sa vrátil z Minnesoty a už som hrával menej. Na konci už mal McLellan len svoj okruh hráčov. Neviem, či sme sa nezhodli. V apríli som išiel na MS do Nemecka. Keď som sa vrátil na play off, bol tam stále on, a pôsobenie v klube ma už nelákalo. Neustále chcel, aby som mu potvrdil jeho štýl hry. Ja som však mal svoje roky a nepotreboval som nikomu nič dokazovať.“

Po MS v Nemecku 2001 ste si už nikdy neobliekli reprezentačný dres, hoci ste mali „len“ 28 rokov. Prečo?

„Do národného tímu začali chodiť vo väčšom počte hráči z NHL, a tým som stratil miesto. Navyše, v lete roku 2003 som získal české občianstvo a Slovensko som už nemohol ďalej reprezentovať.“

Ročník 2004/05 ste začali v Českých Budějoviciach, no krátko po štarte sezóny ste prestúpili do Zvolena. NHL sa pre štrajk nehrala a v tunajšej súťaži hrali takmer všetci najlepší hokejisti Slovenska.

„Mám len pekné spomienky. Škoda, že sme nevyhrali titul, finále so Slovanom sme prehrali v siedmom dueli na domácom ľade. To však patrí k športu. V mančafte boli vynikajúci hokejisti a vyhrali sme Kontinentálny pohár nad Dynamom Moskva, ktoré zostavilo veľmi silný tím na čele s Alexandrom Ovečkinom.“

V kariére ste odohrali vyše 1500 stretnutí. Ako sa po tomto záprahu cítite fyzicky?

„Telo je v poriadku, pretože som sa oň príkladne staral. Odvďačilo sa mi tým, že som mohol hrať až do svojich takmer 44 rokov.“

Už dlhšie obdobie nie ste vegetarián, prečo?

„Človek skúšal, ale vrátil som sa znova naspäť. Bolo to veľmi náročné pre moju rodinu. Veľa ľudí nevedelo pochopiť, ako môže hokejista fungovať bez mäsa. A predovšetkým v Čechách, kde sú labužníci, čo sa týka mäsa. Keď sa mi darilo, nikomu to nebolo na prekážku, keď sa mi dariť prestalo, tak príčinou bolo, že Bartoš je vegetarián.“

V priebehu deviatich mesiacov ste prešli z ľadu na striedačku prvého mužstva.

„Zvykám si. Po dvoch mesiacoch je priskoro niečo hodnotiť.“

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár