Jalonen: V roku 2009 sme mali vo Fínsku mimoriadnu konferenciu a dnes žneme plody našej práce.

Najprv mal bohatú hráčsku kariéru zveľadenú zápasmi vo fínskej reprezentácii a NHL. Dnes patrí medzi troch najuznávanejších koučov tamojšieho hokeja. Kari Jalonen (58) trénuje na najvyššej úrovni pätnásť rokov. Má za sebou štácie vo fínskej lige, KHL a dve sezóny viedol národný tím Fínska. V súčasnosti šéfuje najväčšiemu klubu v Európe – SC Bern.

 

Mali ste najťažšiu možnú premiéru v národnom tíme. Fínsko na Kanadskom pohári v roku 1981 nevyhralo ani jeden zápas a skončilo posledné.

„Bol som 21-ročný mladík a tým že to bol môj prvý veľký turnaj, pamätám si každý deň a každý zápas na turnaji. Áno, remizovali sme len v súboji s USA, všetky ostatné duely sme prehrali. Rusi, Kanaďania, Švédi a Československo mali veľmi silné mužstvá. Bolo to obdobie, kedy sa fínsky hokej ešte len snažil sprofesionalizovať, ale pre mňa to bola výborná skúsenosť.“

Neskôr ste reprezentovali krajinu tisícich jazier na šiestich MS. V rokoch 1981, 1982, 1983, 1986, 1987, 1989. Najbližšie k medaile ste mali v roku 1986 na šampionáte v Rusku, kde ste skončili štvrtí.

Boli sme tak blízko k medaile po veľmi dlhom čase. Vo finálovej skupine štyroch tímov sme prehrali s Kanadou tesne 3:4 a potom remizovali so Švédmi, hoci sme vyhrávali o dva góly. Boli to postupné kroky fínskeho hokeja, ktoré boli korunované úspechom v roku 1995, kedy sme konečne vybojovali prvú zlatú medailu.“

V roku 1982 ste zamierili do NHL, hoci ste nikdy neboli draftovaný. Ako došlo k prestupu do zámoria?

Kontrakt som podpísal už predošlé leto, avšak organizácia Flames sa rozhodla, že ešte jeden rok zostanem, pretože svetový šampionát v roku 1982 sa konal na fínskej pôde. Následne som odišiel. Potreboval som nabrať na váhe a sile. Hokej v Severnej Amerike bol o poznanie iný ako je dnes.“

Calgary začalo pôsobiť v NHL v roku 1980 a pri vašom príchode boli Flames ešte stále vlastne nováčikmi. Bola to pre vás výhoda pri snahe presadiť sa v elitnej lige?

Možno trochu. Mali sme výborného kouča Boba Johnsona, ktorý predtým dlho trénoval na univerzite a rozumel európskemu spôsobu hry. Pomohol nám stať sa lepšími športovcami. V Calgary je dodnes považovaný za legendárneho trénera.“

Vo Flames bol útočníkom číslo jedna Švéd Kent Nilsson a v druhom roku prišiel Hakan Loob, ďalšie výborné švédske krídlo. Pomohli vám v začiatkoch?

Áno, naše dve krajiny sa priatelia a držíme spolu. Kent bol absolútna superstar a Hakan vsietil hneď v jeho prvej sezóne vyše 30 gólov. Hlavne Nilsson mi v začiatkoch veľmi pomohol.“

V NHL ste nastúpili do 37 stretnutí. Väčšinu ste odohrali za Calgary a tri za Edmonton. Mali ste možnosť nastúpiť proti bratskému triu Šťastných, ktoré dominovalo v tíme Quebec Nordiques?

Áno, hral som proti nim. Boli to legendárny hráči a tvorili legendárny útok. V tom čase nehral v súťaži žiadny Rus a oni boli mojimi obľúbencami.“

Vo vašej poslednej hráčskej sezóne vo Fínsku za Lukko Rauma bol vašim spoluhráčom slovenský kanoniér Ľubomír Kolník. Pamätáte si?

Áno, poznám ho. Bol to dobrý hokejista, ktorý strieľal veľa gólov. Vtedy nám pomohol vybojovať bronzové medaily.“

Ako hlavný tréner ste vo Fínsku viedli dva roky TPS Turku, potom štyri sezóny Kärpät Oulu a tri IFK Helsinki. Počas tohto obdobia ste viedli len jedného Slováka. Aká bola spolupráca s Ivanom Majeským?

Mali sme ho radi. Najprv prišiel do Oulu len nakrátko, pomohol nám a odletel do NHL. Potom sa vrátil do IFK. Bol to výborne atleticky pripravený, skvelý človek s dobrými charakterovými vlastnosťami. Rád som ho koučoval a vtedy pomohol obidvom spomínaným tímom.“

Následne ste strávli dva ročníky ako šéf striedačky Torpeda Nižnij Novgorod a potom ste s Levom Praha postúpili až do finále Kontinentálej hokejovej ligy.

Mal som rád prácu v KHL, hoci žiť v Rusku nie je jednoduché a takisto nie je jednoduchá spolupráca s ruskými funkcionármi. Pobyt v Prahe som skutočne miloval. Tú sezónu si budem navždy pamätať, dostali sme sa až do finále, kde sme až v siedmom zápase prehrali s Magnitogorskom. Mali sme dobrý mix Slovákov, Čechov, Švédov, Fínov a Kanaďanov. Škoda, že sme to nedotiahli až do úplného konca.“

Následne ste dva roky ste viedli fínsky národný tím. Na šampionátoch v Česku 2015 i v Rusku 2016 ste hrali bezchybne v základnej časti. V Prahe ste prehrali vo štvrťfinále s Čechmi 3:5, ktoré rozhodol dvoma gólmi vtedy 43-ročný Jaromír Jágr.

To bola úplne vyrovnaná partia, ale jednoducho nastala jeho chvíľa. Jágr je Jágr a urobil v tom zápase rozdiel medzi oboma tímami. Bol to jeho posledný štart v reprezentácii. Mal som krásne zážitky v O2 aréne (Lev Praha), ktoré mi po tejto prehre trochu zhorkli.“

A ďalší šampionát v Rusku, kde ste prehrali vo finále s Kanadou?

Tam sme nezvládli jediný zápas, a práve ten najdôležitejší, ale to patrí k hokeju. Mám dobré spomienky na Moskvu a Petrohrad.“

Posledné tri roky pracujete v Berne, ktorý je ekonomicky najlepšie fungujúcim klubom v Európe. Trinásť tisíc ľudí má permanentku a ročný obrat predstavuje 60 miliónov frankov. Ako sa vám tu pracuje?

Mám rád mesto, organizáciu. Je to jeden z najväčších tímov v Európe. Po práci pri národnom mužstve Fínska som hľadal novú výzvu v trénerskej práci. Fanúšikovia sa neuveriteľní, na každý domáci zápas príde šestnásťtisíc ľudí. Všetci tu pracujú veľmi profesionálne a jediné, čo môžem spraviť, je odovzdať všetko, čo viem.“

Do začiatku deväťdesiatych rokov bolo Fínsko v závese za najlepšími hokejovými krajinami. Čo sa zmenilo vo vašom hokeji za posledných tridsať rokov, odkedy ste začali voziť medaily?

Máme širokú juniorskú základnú, ktorá sa snaží nasledovať vzory ako Teemu Selänneho, Saku Koivua, Teppo Numminena či Kimmo Timonena. Takisto v Severnej Amerike máme vynikajúcich gólmanov. A deti chcú byť hviezdami tiež, preto pracujú odmalička veľmi tvrdo. Nie sme veľká krajina, no napriek tomu dokážeme konkurovať komukoľvek. Máme výborných koučov, ktorí vedia pomôcť mladým hokejistom stať sa profesionálmi.“

A takisto sa snažíte vychovať silné vodcovské osobnosti.

V roku 2009 sme mali mimoriadne stretnutie všetkých ľudí z hokeja a povedali sme si, že sa zameriame na individuálne zručnosti, fyzické a mentálne napredovanie. To je kľúč. Preto sme tam, kde sme, a preto náš herný prejav vyzerá tak dobre.“

 


 

Pridaj komentár