„Jágra by som trénovať nechcel. Je to veličina, na ktorú musíte brať neustále ohľad,“ priznáva Marek Sýkora

Bývalý úspešný český kouč Marek Sýkora (71 r.) sa narodil v Kladne a do trinástich rokov v tomto meste v stredných Čechách vyrastal. Jeho otec Vlastimil (taktiež úspešný tréner) vyhral s TJ SONP Kladno titul v československej lige v roku 1959. „Môjho rodáka Jaromíra Jágra som si začal všímať, keď mal šestnásť rokov a hral v reprezentačnej osemnástke. Vravelo sa: Jaromír Jágr, veľký hokejista z Kladna, hviezda mládežníckych súťaží.“ V ostrom súboji kouč-hráč sa tieto dve osobnosti stretli približne desaťkrát. Najprv v českej extralige, neskôr v ruskej superlige, resp. Kontinentálnej hokejovej lige. „Je to výnimočný športovec i človek, ale niektorým veciam v jeho živote nerozumiem,“ hovorí, ako vždy úprimne, bodrý dôchodca.

 

Váš prvý minisúboj tréner-hráč sa uskutočnil v sezóne 1994/95, ktorej prvá polovica sa v NHL pre štrajk nehrala. Vy ste trénovali Pardubice a Jágr nastupoval za rodné Kladno.

„Na ten zápas mám jedinú spomienku. Jirkovi Šejbovi (bývalý československý reprezentant hral dva roky za Slovan Bratislava), som povedal, že bude strážiť Jágra osobne. Tento druhu obrany som na špičkových útočníkov súpera nikdy nepoužíval a dodnes neviem, prečo som to urobil. V prvej tretine si Jaromír robil, čo chcel, a Šejba sa mu úplne vyhýbal. Hovoril som si, to vari ani nie je možné! Na niečom sme sa dohodli, a Jirko to vôbec neplní. Po dvadsiatich minútach som sa ho v šatni opýtal, prečo nedodržuje stanovenú taktiku. On odvetil, že už má niečo odohraté a brániť Jágrovi mu je proti srsti. Tiež dodnes nerozumiem, prečo mi to nepovedal ihneď. Zažil som však aj iný duel, kde plzeňský útočník Jaroslav Kreuzman hral osobku na Jaromíra a zvládol ju perfektne. Jágr mal vtedy dvadsaťtri rokov a bol to superhráč na vrchole svojich síl.“

Tretíkrát ste na seba narazili o dekádu neskôr. V sezóne 2004/2005 (NHL sa nehrala pre štrajk) ste trénovali bohatý Magnitogorsk a Jágr nastupoval za nemenej zámožný Omsk. Okrem zápasov v základnej časti ste sa mohli konfrontovať aj vo štvrťfinále superligy. Šponovali túto sériu ruské médiá, ktoré vedia napísať kadečo?

„V prvom kole vyraďovačky z nejakého dôvodu Jágr nehral. Pamätám si, že v sérii sme viedli 2:0 na stretnutia, no následne sme na Sibíri dvakrát prehrali. Rozhodujúci piaty duel na našom ľade došiel až k samostatným nájazdom. Za súpera ten rozhodujúci gól premenil český útočník Jaroslav Bednář. Čo sa týka médií, mal som s nimi zlú skúsenosť. Na niektorých serveroch sa určití „experti“ vyjadrovali nevyberavým až arogantným spôsobom, a preto som to prestal čítať. Nezaoberal som sa názormi ruských pseudoodborníkov, ktorí si prihrievali vlastnú polievku.“

V priamej konfrontácii ste si naposledy zmerali sily v ročníkoch 2009/2010 (Jekaterinburg) a 2010/11 (Minsk) v Kontinentálnej hokejovej lige. Vy ste trénovali menované tímy a Jágr exceloval v Omsku.

„Jekaterinburg bol nováčik ligy. Pre organizáciu bez hviezd bolo veľkým úspechom, že sme postúpili do play off, kde sme vypadli v prvom kole s Ufou. Boli sme outsideri a pre Rusov je typické, že keď nastúpia silné tímy, kde Omsk nepochybne patril, proti slabším nehrajú naplno. Táto ich črta sprevádzala celé moje pôsobenie v najväčšej krajine sveta. V špičkovom Magnitogorsku som mal vždy najväčšie obavy zo stretnutí so slabšími mančaftami. Tie oni vždy podcenia. Jaromír mal vtedy tridsaťosem rokov a stále hral výborne. V Rusku ho uznávali a cítil sa tam skvele. Viem, že konvertoval a stal sa pravoslávnym. To som nepochopil, ale to je jeho vec.“

V roku 2008 ste pre idnes.cz. povedali, že by ste ho nechceli trénovať.

„Nechcel, pretože na takúto veličinu musíte byť supertréner v Severnej Amerike. Tam na to majú kádre. Na borca takéhoto kalibru musíte brať neustále ohľady. Má svoje pocity a chce hrať všetky presilovky. Veľa spoluhráčov je nahnevaných, lebo on chce byť neustále na ľade. Celú synergiu tímu treba korigovať a pre kouča je to náročné. Ako tréner som vždy chcel, aby bol môj káder zložený zo solídnych hokejistov a bojovníkov so zmyslom pre tímový výkon. Nepotreboval som hviezdy, hoci veľmi dobre viem, že sú to rozdieloví hráči. Takisto neviete, ako na mužstvo pôsobia finančné nároky hviezd. I keď ja som sa o platy zverencov nikdy nezaujímal, a keď som z Ruska odchádzal (rok 2012), hovorili mi, že to bola moja prednosť. Staral som sa len o hokej a nie o to, kto koľko zarába dolárov. Viem, že veľa ruských kormidelníkov sa o zmluvy svojich zverencov zaujímali a nebolo to dobré.“

Na adresu Jágra ste sa nedávno vyjadrili: „Úplne nerozumiem jeho postoju k hokeju v zmysle, kam až to chce dotiahnuť. Naozaj do päťdesiatky? Vek raz doženie každého a Jaromír si nemôže myslieť, že u neho to nebude platiť. Na jednej strane ho obdivujem, na druhej strane sa pýtam, prečo stále hrá ďalej a ďalej. Nekritizujem ho, len rozmýšľam.”

„Jaromír je iný človek ako ostatní a hokej je jeho život. Zrejme nič iné nemá. Osobne ho nepoznám, rozprával som sa s ním len raz na svetom šampionáte 2015 v Česku, keď prišiel do štúdia českej televízie. Dával som mu otázky, týkajúce sa jeho pôsobenia vo Floride Panthers. Moja predstava bola, že práve v tom období, kedy mal za sebou vydarenú sezónu v NHL, urobí v O2 aréne veľký rozlúčkový zápas. Pozve naň hviezdy z NHL na čele s Mariom Lemieuxom a pred vypredaným hľadiskom sa rozlúči. Pretože zhruba v tom období to začalo s ním ísť pomaly z kopca. Viem však, že on má úplne iné myšlienky a vidíte, prešlo päť rokov a on stále brázdi ľady na zimných štadiónoch. No tak nech hrá, je to iba jeho vec a nikoho iného.“

V predčasne skončenom ročníku českej extraligy však strelil vo veku štyridsaťosem rokov pätnásť gólov a skončil v prvej päťdesiatke bodovania ligy. Keby odohral kompletnú porciu päťdesiatdva zápasov atakoval by prvú desiatku kanadského bodovania. Nie je to silný argument, že výkonnosť na vrcholový hokej stále má?

„Uznávali ho samotní hráči, ich hlas je vždy dobré počúvať a ten ja rešpektujem. Bolo by však dobré zistiť, koľko času strávil pri presilovkách, lebo kouči Kladna mu pri početných prevahách dopriali veľa priestoru. Pätorku s Jágrom musíte poskladať tak, že štyria hráči makajú v defenzíve za neho. On sa dozadu nevráti, tak to jednoducho je. V útočnej tretine je stále výborný, je veľký a silný, nedá si odobrať puk. Ale na súčasný hokej to už z jeho strany nie je dostačujúce. Musím uznať, že jeho bodový zisk je výborný, o tom niet sporu.“

Viacerí špičkoví hokejisti tvrdia, že aj oni by si natiahli kariéru o tri-štyri roky, no majú rodinu a tá je ich prioritou. Máte pochopenie, že Jágr uprednostňuje tento dynamický šport pred rodinou?

„Keď dnes vidím jeho partnerky, s ktorými žil, a bolo ich možno päť či šesť, vravíte si, panebože, veď to boli všetko krásne ženy, a niektoré z nich naozaj stáli zato. Napriek tomu u neho vždy vyhral hokej. Jaromír má svoj pohľad na život a hokej u neho dominuje. Je výnimočný nielen hokejom, ale aj chovaním. Deväťdesiat percent hokejistov má rodinu a sústredí sa na svoje deti. Ale toto celé je jeho vec. Človek sa akurát čuduje, no to je asi tak všetko.“

Kladno pred dvoma mesiacmi vypadlo z najvyššej súťaže a v budúcej sezóne bude pôsobiť o poschodie nižšie. Bude Jágr aj naďalej nastupovať v Chance lige za organizáciu, ktorú vlastní?

„Myslím si, že áno. On chce kariéru asi naozaj potiahnuť do päťdesiatky. Keďže do extraligy postupuje priamo víťaz prvej ligy, je veľká šanca vrátiť sa rýchlo medzi elitu. Opakujem, nepoznám ho osobne, no myslím si, že práca majiteľa či manažéra klubu by ho nebavila, nie je mu blízka. Kladno zažilo silnú traumu. Dlho sa pohybovalo v pokojných vodách tabuľky, a zrazu prehralo jedenásť zápasov v rade, stratilo sľubný bodový náskok. Bolo mi ich úprimne ľúto, pretože až na tento mesačný výkonnostný výpadok bojovali dobre. Podľa mňa bude hrať aj naďalej. Uvidíme v septembri.“

 

Pridaj komentár