Hokejový zväz národný štadión stavať (tak skoro) nebude. Tri mestá, ktoré sa do výzvy zapojili, reagujú rôzne

René Fasel, dosluhujúci šéf medzinárodnej hokejovej federácie (mandát mu končí v roku 2020), po svetovom šampionáte na Slovensku v roku 2019 povedal. „Boli sme veľmi spokojní s organizáciou podujatia, no keby sa Slovensko chcelo opätovne uchádzať o usporiadanie majstrovstiev sveta, nevyhnutne potrebuje novú arénu s kapacitou od dvanásť do štrnásťtisíc miest.“

 

Na jeho slová bleskovo zareagoval vtedajší prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Martin Kohút. „Máme veľmi dobrý štadión na západnom i východnom Slovensku. Je na čase sa pozrieť po vhodnej lokalite na strednom Slovensku. Viem si predstaviť, že v regióne by sa moderná aréna uživila. Vyplýva to aj z analýz, ktoré sme si zhotovili. Je treba si sadnúť a prediskutovať, ako vznikne nová multifunkčná hala, v ktorej bude možné zorganizovať azda aj väčšie podujatie, než boli majstrovstvá sveta v hokeji.“

 

O štyri mesiace neskôr už na čele zväzu stojí Miroslav Šatan a Martin Kohút, člen výkonného výboru, bol ešte konkrétnejší. „Na Slovensku by mala vyrásť nová hokejová aréna s kapacitou trinásťtisíc miest a stane sa tak bezkonkurenčne najväčším zimným štadiónom pod Tatrami. Začali sme komunikovať s vládou Slovenskej republiky. Získali sme peniaze na projektovú dokumentáciu a vyzvali mestá, aby predostreli ponuky. Čakáme, dokedy nám pošlú svoje zámery s možným umiestnením štadióna. Ďalším krokom je nájsť financovanie takéhoto projektu. Musíme začať čím skôr, pretože pokiaľ takýto stánok nebudeme mať do troch-štyroch rokov, nemôžeme sa o ďalšie majstrovstvá sveta ani len uchádzať,“ dodal bývalý prezident SZĽH.

 

Na výzvu údajne zareagovali štyria záujemcovia – Nitra, Banská Bystrica, Zvolen a Žilina. S tým, že víťaz mal byť známy do konca roka 2019 a vlastníkom arény bude zväz, ktorý na výstavbu použije peniaze zo štátneho rozpočtu. Halu bude môcť využívať klub, ktorý v meste pôsobí, a mesto sa bude podieľať len na financovaní prevádzky štadióna.

 

Lenže. Pätnásteho novembra sa dostal k slovu Miroslav Šatan a v podcaste na stránke federácie sa nečakane vyjadril, že výstavba národného štadióna nie je prioritou SZĽH. Takýto projekt stojí vraj veľmi veľa peňazí a kompetentní nevedia, ako by gigantickú stavbu udržali v ekonomicky prijateľných číslach. Keďže Šatan je známy ako obratný diplomat, zrejme to znamená, že celá mediálna akcia zväzu skončí v zabudnutí.

 

Načo teda Slovenský zväz ľadového hokeja robil celú túto iniciatívu, keď vopred bolo jasné, že postaviť a udržať v čiernych číslach trinásťtisícovú arénu na Slovensku je takmer nemožné (porovnanie s inými štátmi na konci textu). Išlo len o nútenú potrebu reagovať na Faselove slová? Prečo si kompetentní neurobili analýzu celého projektu vopred a nemuseli vyzývať mestá na verejnú súťaž? Mimochodom, napr. Zvolen to stálo nemálo finančných prostriedkov. Išlo len o to, aby sa zviditeľnilo Slovensko, prípadne, hokejový zväz?

 

Trom zástupcom miest položil autor článku päť otázok týkajúcich sa výstavby národného štadióna.

1. Podľa mediálnych informácii ste sa zúčastnili výzvy Slovenského zväzu ľadového hokeja na výstavbu národného štadióna. Dali ste ponuku (resp. odpovedali ste na otázky) federácii na výstavbu trinásťtisícovej arény?

2. Môžete prezradiť, aké dve základné kritériá mali rozhodnúť o víťazovi verejnej súťaže?

3. Zväz dal na vypracovanie ponuky len krátky čas (tri týždne). Ktoré sekcie boli do prác zapojené (geodeti, architekti, ekonómovia)? Prípadne, bol do celej akcie zaangažovaný aj extraligový klub? Stál vás celý proces veľa finančných prostriedkov?

4. Máte od federácie už nejakú spätnú väzbu?

5. Neprekvapili vás nemilo slová prezidenta federácie Miroslava Šatana, že národný štadión nie je prioritou zväzu? Máte pochopenie preto, že zväz robil takúto iniciatívu bez hlbšej analýzy, a vyzerá to tak, že celý proces pôjde do stratena?

 

Mestá sú zoradené podľa abecedy

 

Banská Bystrica

Na otázky odpovedala hovorkyňa mesta Mgr. Dominika Mojžišová po konzultácii s primátorom Mudr. Jánom Noskom.

1. „Áno. SZĽH Infra s. r. o. oslovil mesto Banská Bystrica so žiadosťou o predloženie zámeru výstavby národného hokejového štadióna. Aj napriek krátkosti času mesto 16. októbra 2019 predložilo štúdiu tohto zámeru v katastri obce Badín. Nakoľko v rámci Banskej Bystrice neexistuje vhodná lokalita na požadovanú kapacitu trinásťtisíc divákov, na tento zámer je vhodný Badín aj z hľadiska dopravnej dostupnosti. Sme toho názoru, že uvedená lokalita je z hľadiska polohy v rámci Slovenska jedinečná a myslíme si, že je potrebné vnímať to aj v širšom kontexte ďalšieho rozvoja služieb, ktoré k takémuto zámeru patria.

2. „To, aké kritéria mali rozhodnúť o víťazovi výzvy, nie je otázka pre mesto Banská Bystrica, ale skôr pre SZĽH.“

3. „Do tohto procesu bol zapojený najmä náš odbor územného plánovania a architekta mesta, ktorý vybral túto lokalitu a v neskoršej fáze aj hokejový klub HC´05. Zo strany samosprávy neboli vynaložené žiadne finančné prostriedky.“

4. „Zatiaľ disponujeme informáciou, že sa bude rozhodovať až v roku 2020.“

5. „Mesto Banská Bystrica reagovalo na výzvu a stále si myslíme, že takýto štadión patrí na stredné Slovensko. Postup a procesy federácie nám neprináleží hodnotiť.“

 

Nitra

Otázky boli zaslané zástupcovi primátora, Mgr. Danielovi Balkovi. Odpoveď prišla od hovorcu mesta Mgr. Tomáša Holúbka.

1. „Tým, že sme spracovali podklady na základe výzvy, odpovedali sme na všetky požadované okruhy.“

2. „Nevieme, aké presne boli kritériá. Určite sa posudzovalo, napríklad umiestnenie z hľadiska napojenia a dopravnej dostupnosti, kde bola naša ponuka naozaj veľmi dobrá. Priestor, ktorý sme prezentovali, je hneď vedľa diaľnice s výjazdom, v územnom pláne je toto územie určené na takýto účel, je to teda doslova „hotové územie“. Lokalita je veľmi dobre dostupná peši, vedie tade cyklotrasa, neďaleko je železničná stanica pri Jaguar Land Rover. Myslíme si, že aj z hľadiska architektonického riešenia sme určite splnili podmienky.“

3. „Územie, ktoré sme našli ako jedine vhodné, nie je vo vlastníctve mesta. Spolupracovali sme s vlastníkom pozemkov, ktorý na vlastné náklady dal spracovať kompletnú štúdiu, preto sme to aj stihli v termíne. Mesto to nijaké výnimočné prostriedky nestálo. Najviac bol do toho zapojený hlavný architekt Nitry, ktorý o umiestnení celého objektu národného štadióna komunikoval. Spolupracovali sme s hokejovým klubom, tam nás zaujímalo budúce pôsobenie HK Nitra v prípadnom národnom štadióne, aby sa nám nestalo, že sa v Nitre postaví aréna, a potom klub nebude mať nielen priestory, ale ani financie na to, aby tam mohol pôsobiť.“

4. „Nemáme žiadnu spätnú väzbu, nevieme, čo sa deje.“

5. „Samozrejme, keď sme do toho dali nejaké úsilie, tak nás to trápi. Ale rozumieme aj tomu, že je náročné silou-mocou stavať na Slovensku dvanásť tisícový štadión, kde náklady na stavbu, na vykúpenie pozemkov, vynútené investície v doprave a v logistickom zázemí sú privysoké – hovoríme o sto miliónoch eur, pričom vieme, že zisk federácie z MS bol šesť miliónov eur. Vieme, že majstrovstvá sveta by sa mohli konať na Slovensku maximálne každých sedem rokov a vieme aj to, že životnosť haly je možno 20-30 rokov. Kto si to prepočíta, vie, že ide o nenávratnú investíciu. Preto sme sa na ňu pozerali ako na iniciatívu štátu, ktorá má aj inú úlohu – zviditeľniť Slovensko. A preto sme túto výzvu prijali. Je jasné, že mesto na vlastné náklady do toho nemohlo ísť, ale neposudzujeme ten účel. Bola informácia, že bez takejto haly sa nebudú môcť na Slovensku konať MS v hokeji a využiteľnosť tej arény by bola aj pre iné športy. Vyjadrenie pána Šatana nás mrzí, ale ekonomicky mu rozumieme.“

 

Zvolen

Na otázky odpovedal Ing. Jozef Mikuš, prednosta mesta.

1. „Mesto Zvolen dalo zväzu veľmi konkrétnu a reálnu ponuku. Prihlásili sme k tejto výzve naplno a chceli sme, aby sa stavba novej, resp. rekonštrukcia súčasnej arény naozaj uskutočnila. My sme dali návrh na prebudovanie terajšieho štadióna (z 5700 miest na 13 000), nie na postavenie nového stánku. A má to logiku, lebo len takto vieme presne povedať, koľko nás prevádzka bude stáť. Keď zväz postaví nový štadión, potom mesto Zvolen nedá na prevádzku ani cent, lebo musíme zatvoriť súčasný štadión. Naša ponuka je napojená na rozpočet mesta. Štúdiu sme dopodrobna pripravili, dali schváliť našim poslancom a prezentovali sme ju na pôde federácie.“

2. „Jedným z kritérií bolo, v akej výške bude mesto účastné na prevádzkových nákladoch.“

3. „Stálo nás to veľmi veľa času a úsilia, lebo sme vypracovali konkrétnu ponuku. Pracovali na tom pozemkári resp. majetkári, architekti a samozrejme aj ekonómovia. Práce, ktoré sa týkajú majetkov financovalo mesto. Podklady pre projektovú dokumentáciu zaplatil klub HKM Zvolen. Otázky týkajúce sa zázemia, dopravy a ostatných záležitostí boli zo strany HKM vyriešené už skôr. Neviedla sa diskusia o tom, ako dlho sa má mesto podieľať na financovaní štadióna. Len okrajovo sa spomínalo obdobie tridsiatich rokov.“

4. „Žiadnu spätná informáciu sme zatiaľ nedostali.“

5. „SZĽH musí jasne povedať, čo vlastne chce. Ak im ide o splnenie podmienok pre organizáciu MS a ak sú ochotní investovať 100 miliónov eur, ktoré im má dať štát, hoci neviem, z ktorej sekcie, nech sa páči. Ale bez dennodenného využitia takýto stánok nemá možnosť prežiť. Avšak ak bude denne v záprahu a veľkú časť nákladov zaplatí mesto, tak sa to dá utiahnuť. A to je náš prípad.“

 

Žilina

Za mesto odpovedal jeho hovorca Mgr. Vladimír Miškovčík, PhD.

„Mesto Žilina sa do výzvy nezapojilo. Informácie, ktoré prešli niekoľkými médiami sú nepresné.

 

Trinásťtisícové arény v Európe a ich využitie:

Hartwall Arena v Helsinkách. Multifunkčná aréna bola dokončená v roku 1997. Stavba trvala 12 mesiacov a stála 50 miliónov eur (s infláciou k dnešnému dňu 85 miliónov eur). Domáce zápasy v nej hráva Jokerit Helsinki z Kontinentálnej hokejovej ligy. Prevažne sa v nej konajú podujatia na ľade, ako napr. ME v krasokorčuľovaní. Raz v nej bolo finále Eurovízie. Mesto má 630 tisíc obyvateľov, kapacita štadióna je 13 350 miest a na domáce zápasy prišlo v uplynulej sezóne v priemere 8768 fanúšikov.

ISS Dome v Düsseldorfe. Multifunkčná aréna bola dokončená v roku 2006. Stavba trvala 16 mesiacov a stála 70 miliónov eur (s infláciou k dnešnému dňu 89 miliónov eur). Domáce zápasy v ňom hráva DEG Düsseldorf z najvyššej nemeckej súťaže DEL. V hale hráva ročne štyri až šesť zápasov bundesligový hádzanársky klub Bergischer HC a konajú sa v nej koncerty. Mesto má 620 tisíc obyvateľov, kapacita štadióna je 13 200 sedadiel a na domáce zápasy prišlo v uplynulej sezóne v priemere 8531 fanúšikov.

Malmö Arena v Malmö. Multifunkčná aréna bola dokončená v roku 2008. Stavba trvala 22 mesiacov a stála 80 miliónov eur (s infláciou k dnešnému dňu 95 miliónov eur). Domáce zápasy v nej hráva Malmö Redhawks z najvyššej švédskej súťaže SHL. V hale sa konali majstrovstvá sveta mužov v hádzanej, finále Eurovízie a ďalšie koncerty. Mesto má 300 tisíc obyvateľov, kapacita štadióna je 13 000 miest a na domáce zápasy prišlo v uplynulej sezóne v priemere 6888 fanúšikov.

SAP Arena v Mannheime. Multifunkčná aréna bola dokončená v roku 2005. Stavba trvala 32 mesiacov a stála 70 miliónov eur (s infláciou k dnešnému dňu 93 miliónov eur). Domáce zápasy v nej hráva Adler Mannheim z najvyššej nemeckej súťaže DEL. V hale sa konajú aj koncerty. Mesto má 310 tisíc obyvateľov, kapacita štadióna je 13 600 miest a na domáce zápasy prišlo v uplynulej sezóne v priemere 11 422 fanúšikov.

Slovenské mestá, ktoré majú záujem postaviť trinásťtisícový štadión:

Banská Bystrica má 79 tisíc obyvateľov a priemerná návštevnosť v uplynulom ročníku na domácich stretnutiach bola 2665 priaznivcov.

Nitra má 77 000 obyvateľov a priemerná návštevnosť v uplynulom ročníku na domácich stretnutiach bola 2342 priaznivcov.

Zvolen má 43 000 obyvateľov a priemerná návštevnosť v uplynulom ročníku na domácich stretnutiach bola 1952 priaznivcov.

Pridaj komentár