„Hokejisti v nižších súťažiach v zámorí snívajú o NHL. Hráči v Rakúsku už žiadne veľké ambície nemajú“

S koučovaním začal ako 23-ročný okamžite po ukončení štúdií na univerzite vo Wisconsine. Vyše tri dekády pôsobil Troy Ward (56 r.) v rôznych trénerských pozíciách v Severnej Amerike. V jeho pracovnom životopise najviac prečnievajú tri sezóny vo funkcii pomocného trénera v NHL. Štyri roky pracoval ako asistent v rezervnej AHL a tri ročníky bol v tej istej súťaži šéfom striedačky. Od leta 2017 vedie EHC Black Wings Linz v medzinárodnej Erste Bank Eishockey Liga. Ako spomína na Slovákov Droppu, Dömeho a Ölveckého? „So všetkými som mal dobrú skúsenosť.“

 

V čom vidíte najväčšie rozdiely medzi Európou a Severnou Amerikou?

V dennodennom tlaku na hráčov. Ak hráte v American Hockey Leauge alebo East Coast Hockey League, vašim snom je dostať sa do Národnej hokejovej ligy. V Linzi zložíme mužstvo v lete a počas celej sezóny sa s ním už nič nedeje. Neexistujú výmeny, hráči nemajú strach, že by boli na základe slabých výkonov preradení o súťaž nižšie. Keď má hokejista v EBEL slabší týždeň či dokonca mesiac, nič sa mu nestane. To by v zámorí nezostalo bez odozvy. Tunajší hokejisti nemajú ambície dostať sa niekam inam. V tomto je najväčší rozdiel.“

A zmeny v spôsobe hry?

Hrá sa na širšom klzisku a ak domáci alebo zahraniční hráči nie sú najlepší korčuliari, musia byť silní v pozičnej hre. V Severnej Amerike sa hrá väčšinou systémom 1-2-2, naopak v EBEL sa využíva systém 2-1-2. Tu vytvárajú tlak na bekov dvaja hráči, zatiaľ čo za oceánom len jeden.“

Za pätnásť rokov účinkovania v EBEL hral Linz neuveriteľných deväťkrát semifinále ligy, raz finále a raz súťaž ovládol. Minulý ročník skončil mančaft pod vaším vedením zase v semifinále. Aké máte ambície v tomto roku?

Bez ohľadu nato, kto stojí na striedačke, je cieľom organizácie dostať sa medzi najlepších štyroch. V Linzi majú hráči vytvorené také podmienky, aby atakovali najvyššie priečky. Chceme sa znova dostať minimálne do semifinále, ale bude to ťažšie ako naposledy, pretože súťaž sa neustále zlepšuje. Tak ako všade inde, aj tu prechádzame rôznymi výkyvmi a v lige môže každý poraziť každého.“

V ročníkoch 1995/96 a 1996/97 ste boli asistentom trénera v tíme Indianapolise Ice, ktorý nastupoval v IHL. Vaším zverencom bol Slovák Ivan Droppa, ktorý reprezentoval krajinu na siedmich veľkých podujatiach. Spomínate si?

Na Ivana sa nedá zabudnúť. Vynikajúci chlap, veľmi uvoľnený. A takisto hral dobre hokej. Mal rozvinuté zručnosti, sebadôveru a elegantný prejav. Spoluhráči sa mohli z jeho profesionalizmu veľa naučiť. Tešilo ma, že som mohol byť v jeho blízkosti. Ak ho poznáte, určite ho odo mňa pozdravte.“

Róbert Döme v Pittsburghu?

Taktiež dobrý človek. Typologicky iný hokejista ako Droppa. V určitých situáciach sa prejavoval agresívnejšie, tvrdšie. Mal smolu, že vtedy bola iná doba, ako je dnes. Zavolali vás do prvého mužstva a ak ste sa okamžite neukázali, tak vás znova poslali dole. Dnešní hráči majú viac príležitostí ukázať sa, dávnejšie boli šance obmedzené.“

V Pittsburghu Penguins ste boli tri sezóny (1997 až 2000) a po celý čas ste spolupracovali s českou superhviezdou Jaromírom Jágrom. Po čase prenikli na povrch skutočnosti, že spolupráca s ním bola náročná, pretože jeho ego presahovalo bežné normy.

Pre mňa nie, pretože sme mali na hru rovnaký názor. Obidvaja sme uznávali útočný štýl. Problémom bolo, že hlavný kouč Kevin Constantine, inak vynikajúci učiteľ a tréner, presadzoval obranný systém, zatiaľ čo Jágr videl hru opačne. A to nebolo dobrá kombinácia. Jágr potreboval slobodu. Vtedy trikrát po sebe vyhral kanadské bodovanie. Pracovať s ním bol nevšedný zážitok.“

V Houstone Aeros ste boli asistentom a v zostave bol Peter Ölvecký, ktorý sa cez AHL v NHL výrazne neuplatnil.

Aj s ním som mal dobrú skúsenosť. Patril pod krídla Minnesoty Wild, ktorá síce prechádzala prestavbou, no aj tak sa veľmi málo hráčov prebojovalo do prvého tímu. Bol veľmi dobre pripravený silovo. Viete, o tom či sa dostaneme až na úplný vrchol, rozhodujú veľakrát drobnosti. Treba byť v správnom čase v správnom klube.“

V Houstone bol jedným z brankárov Barry Brust, ktorý pred časom pôsobil dve sezóny v Slovane Bratislava. Vynikajúci gólman niekedy robil bláznivé vec.

Mal všade svoj fanklub a je originálnym človekom. Vzhľadom nato, aký je veľký, bol výborne atleticky pripravený. Zdá sa, že sa na neho nedá spoľahnúť, no opak je pravdou. On nebol ako iní brankári, uzavretý vo svojom svete, ale robil spoluhráčov okolo seba lepšími. Vážim si ho.“

 

Pridaj komentár