„Európan vyhral z desiatich súbojov v rohu deväť, a to ich zaujalo“, spomína Zedník

Okrem trinástich sezón v NHL a štyridsiatich šiestich štartoch v drese Slovenska sa Richard Zedník (41) dostal do povedomia fanúšikov dvoma udalosťami, ktoré nesúvisia úplne s hrou. Začiatkom roka 2008 mu spoluhráč Oli Jokinen prerezal korčuľou krčnú tepnu a len vďaka svojej duchaprítomnosti si zachránil život, keď okamžite odkorčuľoval na striedačku. O tri roky neskôr pred domácimi MS opustil prípravný kemp pre nespokojnosť so svojou pozíciou v mužstve. O pár dní neskôr  po príhovore Pavla Demitru u kouča Hanlona bol späť a šampionát odohral. Po ukončení kariéry si dal v hokeji prestávku a dnes je tretí rok asistentom Vladimíra Országha v rodnej Banskej Bystrici.

V roku 1992 sa prvýkrát konal draft Canadian Hockey League (pod názvom vystupujú tri najlepšie juniorské súťaže v Kanade: WHL, OHL a QMJHL). Vás si o dva roky neskôr okrem Washingtonu Capitals vybral aj juniorský tím Portland Winter Hawks hrajúci Western Hockey Leauge. Tá je dodnes považovaná za najtvrdšiu zo súťaží CHL. Bol začiatok o to ťažší, že ste patrili medzi prvých mladých Európanov v Severnej Amerike?

„Tvrdé to bolo dosť, ale im sa páčil môj štýl. Boli prekvapení, že Európan ide do rohu a z desiatich súbojov v ňom deväťkrát vyhrá. Veľmi rýchlo som si zvykol a tamojší štýl mi vyhovoval.“

Po konci druhej sezóny v juniorke ste odohrali play off seniorskej AHL a nasledujúce leto ste boli nominovaný do výberu Slovenska na Svetový pohár 1996. Neprebehol vstup do dospelého hokeja rýchlejšie, ako ste čakali?

„Určite, dokonca v tom ročníku som stihol aj prvý zápas v NHL. Inak to bol to veľmi dlhý rok. Kemp juniorky začal koncom augusta. Začiatkom apríla po vypadnutí v prvom kole play off ma zavolali na jedno stretnutie do AHL. Dal som gól a na jeden prihral. Hneď ma povolali do Washingtonu, kde som mal spomínanú premiéru, a potom z pozície náhradníka sledoval sériu prvého kola s Pittsburghom. Porážka pre mňa znamenala návrat na farmu, kde sme finále AHL prehrali až v siedmom stretnutí. Vtedy už aj NHL mala po sezóne. Voľno som mal jeden mesiac a po Svetovom pohári som sa hneď presadil v kempe Capitals. Na veľký oddych nebol priestor, no v priebehu dvoch rokov sa mi úplne zmenil život. Kariéra, o ktorej som sníval, bola na dosah.“

V NHL ste najviac zápasov odohrali za Washington a Montreal. Ktorý z mančaftov je pre vás srdcová záležitosť?

„Na obidva spomínam veľmi dobre. Washington mi dal šancu hrať v lige, mal som tam dobré sezóny. Pri lúčení mi hovorili, že ma raz dostanú späť, čo sa naplnilo. Po výmene do Montrealu, som bol spočiatku sklamaný, no neskôr som tam zažil najlepšie roky kariéry. Hrať tam bol ohromný zážitok, prirovnal by som to, ako keď hráte futbal v Taliansku za AC Miláno. Pôsobiť ako hokejista v USA a Kanade sa nedá porovnať. Tlak médií je v kolíske hokeja obrovský, ale mne sa tam hralo dobre.“

V lete bol v Bratislave na juniorskom turnaji Ivana Hlinku bývalý generálny manažér Washingtonu, George McPhee. Veľmi vás chválil za to, ako veľa energie ste ako mladík priniesli do mužstva. Váš vzťah s ním?

„Po piatich rokoch v Montreale ma získal späť do tímu. V tej sezóne mi končil kontrakt a ponúkol mi nový. Odmietol som, pretože Capitals sa vtedy druhý rok po sebe nedostali do play off a ja som chcel zabojovať o Stanleyho pohár. Vymenil ma do New York Islanders, kde sa mi nepáčilo. V lete som podpísal zmluvu s Floridou. Mali sme veľmi korektný vzťah. Po operácii pruhu mi dovolil ísť liečiť sa na Slovensko. Spomínam len v dobrom.“

Súhlasíte s názormi odborníkov, že McPhee je ideálny GM nato, aby z Las Vegas Golden Knights rýchlo vybudoval konkurencieschopný mančaft pre NHL?

„Má mnohoročné skúsenosti z rovnakej pozície vo Washingtone. A dohody s ním vždy platili.“

Tri roky po ukončení hráčskej kariéry ste mali úplnú pauzu od hokeja. Teraz ste tretí rok asistentom Vladimíra Országha pri prvom mužstve Banskej Bystrice. Napĺňa vás práca?

„Baví ma to, v opačnom prípade by som to nerobil. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, pretože si to vyžaduje veľa času, a už počas hrania som mal málo voľných víkendov.“

Viete si seba predstaviť v pozícií hlavného kouča?

„Zatiaľ takú ambíciu nemám. Chcel by som viac času tráviť s rodinou (s manželkou Ivanou majú syna Thomasa – 3 roky a dcéru Karolínku – 1,5 roka). Nedá sa robiť naplno jedno i druhé. Uvidíme, čo sa bude diať po sezóne.“

Banská Bystrica je spolu s Nitrou jediným klubom v Tipsport lige, kde za posledné roky stúpa záujem fanúšikov o domáce zápasy. Mottom vašej práce je profesionalita. Vnímate, že klub pracuje lepšie ako v minulosti?

„Ja, Vlado Országh, Mišo Handzuš a Tomáš Surový, všetci sme hrali dlho v zahraničí a preto komunikujeme s vedením, čo by sa dalo zlepšiť. Snažíme sa každoročne napredovať a aj vďaka výsledkom, dva roky sme boli vo finále, si ľudia viac nachádzajú cestu na zimák.“

Inak návštevnosť na ostatných štadiónoch klesá. Zdá sa, že jedinou možnosťou resuscitovania súťaže je návrat Slovana do Tipsport ligy.

„Slovan je značka a slovenskému hokeja určite nepomáha, že pôsobia v KHL. Pre fanúšikov v Bratislave je výborné, že môžu chodiť na takéto súboje, ale celkovo pre hokej by bolo dobré, keby sa vrátili späť.“

Juniori Banskej Bystrice sa držia okolo šiesteho miesta v ich extralige. V stretnutí Tipsport ligy proti Novým Zámkom ste mali v zostave jediného hokejistu vo veku okolo dvadsať rokov. Tamáši však spolu so štvrtou pätorkou veľa priestoru nedostal. Sú medzi mládežníkmi nejaké talenty, ktoré by v blízkej budúcnosti mohli byť napevno zabudované do prvého tímu?

„Alex Tamáši (18 rokov) je dobrý korčuliar, technicky zručný a má v prehľad v hre. Má sľubnú budúcnosť. Martin Andrisík (20 rokov) podobne. Ten sa po návrate z MS dvadsaťročných na tréningu zranil, čo je škoda. Keď obaja nastúpili, hrali výborne. Počítame s nimi a je na nich, ako budú na sebe pracovať.“

 

Pridaj komentár