Draft NHL 2020 pre Slovensko? Chromiak, Kňažko, Hlavaj iste, Stacha s otáznikom,“ tvrdí expert

Pôvodný termín draftu do Národnej hokejovej ligy bol 26. a 27. júna. Prebehnúť mal v mekke hokeja, v montrealskej aréne Bell Centrum. Pandémia však mení plány po celom svete a dnes nikto nevie určiť presný dátum výberu najlepších talentov. Isté je, že z pohľadu Slovákov v ňom budú hrať prím Trenčania. Traja zo štyroch potenciálnych kandidátov vyrastali v Dukle. Preto sa ťažko nájde niekto povolanejší na zhodnotenie ich reálnych šancí ako Marek Haščák (34 r.). Skaut New Yorku Islanders hral pätnásť rokov pod hradom Matúša Čáka a dodnes v tomto meste žije. Čo sa týka šance našincov je – ako vždy – pri zemi. „Chromiak s Kňažkom majú istotu a myslím si, že aj Hlavaj. Stacha je na rozhraní.. Okuliar má malé vyhliadky a ostatní tínedžeri takmer žiadne,“ hovorí bývalý útočník.

 

Nikto nepochybuje o tom, že najvyššie draftovaným Slovákom bude Martin Chromiak. Pred sezónou 2019/20 ho odborníci videli do tretieho kola s tým, že keby bol Švéd, určite by ho vybrali v kole druhom. Váš tip na celkové umiestnenie šikovného praváka?
„Videl som ho hrať v auguste na turnaji Hlinka Gretzky Cup v Piešťanoch.  Tam sa všetkým skautom veľmi páčil. Následne som ho pozoroval v piatich zápasoch za Duklu Trenčín v extralige, kde sa mu z rôznych príčin nedarilo. Nehral toľko minút, koľko by chcel a asi bol trochu vykoľajený z toho, že nastupuje medzi mužmi. Očakávania boli vysoké a zrejme si sám na seba vytvoril priveľký tlak. Koncom decembra odišiel do Kanady a to bolo pre neho vykúpením. Kolegovia z organizácie mi vraveli, že hral vynikajúco. Má reálnu šancu byť vybratý v druhom kole, najneskôr v treťom.“
Ako ste videli jeho turbulentný rok? V decembri bol na hranici draftu a o dva mesiace neskôr sa znova objavil na predpokladaných pozíciách.
„Martina poznám osobne. Je to veľmi dobrý chlapec, niekedy až nadmieru. Zrejme si priveľmi zobral k srdcu kritiku a to v profesionálnom športe nikdy nie je dobré. Je dôležité vedieť veci hodiť za hlavu, byť sebavedomejší. Určite vnímal nároky okolia, nedarilo sa mu, a preto klesala jeho výkonnosť. Nič mu však nevyčítam. Viem, ako funguje psychika hokejistu. To zďaleka neplatí, len pre mladíkov, ale aj pre špičkových borcov NHL. V jednom tíme sa mu nedarí, hrá v tretej-štvrtej pätorke, potom príde výmena do iného mančaftu, dá tri góly a zrazu je iný hráč. Celé je to tajomstvo a kombinácia psychiky, sebavedomia a chémie v mužstve.“
Mne sa zdalo, že v jeho prípade trochu zlyhala aj Dukla Trenčín s koučom Jánom Pardavým. Videl som ho naživo v dvoch zápasoch a spôsob vyťaženia nádejného útočníka som nepochopil. Dostal priestor v presilovke, ale následne päť minút presedel na striedačke.
„Súhlasím. Zvládol takmer celú presilovku a potom som ho nevidel sedem minút na ľade. Mal som z toho zmiešané pocity. Neviem, aká bola dohoda medzi ním a vedením klubu. V žiadnom prípade to nevyčítam Brankovi Radivojevičovi (asistent mal na starosti hru útočníkov), no všimol som si, že zopárkrát na Martina „vybehol“ a začal mu emotívnejšie niečo dohovárať. Možno aj to mu trochu zväzovalo ruky. V mentálnej odolnosti sa mi zdal trochu vyspelejší jeho rovesník Marko Stacha. Ten keď urobí chybu, nebojí sa, že urobí aj ďalšiu. Naopak pri Chromiakovi sa mi zdalo, že sa bál pochybiť.“
Rovnako ako Chromiak ste v sedemnástich odišli do kanadskej juniorky. Pomôže americké prostredie Martinovi, aby nabral sebavedomie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou ich kultúry?
„Martin sa v Kingstone predovšetkým upokojil. Poviem vám, že úplne inak sa hrá v klube, kde vás nikto nepozná a nemajú mimoriadne očakávania, ako keď hráte na domácom ľade. Ja som to mal o to ťažšie, že som bol synom známeho otca. Nechcem znižovať úroveň kanadskej juniorky, ale mužský hokej je vždy náročnejší a tlak v Kanade určite menší. Chromiak nastupoval v prvej pätorke so supertalentom Wrightom a dopriali mu veľa času v presilovkách. Keď mu niečo nevyšlo, určite to bral na ľahšiu váhu ako v rodnom meste.“
Druhým Slovákom, ktorý má miesto v drafte isté, je Samuel Kňažko. Odchovanec Trenčína pred dvoma rokmi prestúpil do juniorky TPS Turku. Je to bezpochyby šikovný mladík, ale niekdy mu chýba väčšia iskra a takisto jeho herný prejav je dosť profesorský vzhľadom nato, že ešte nemal ani osemnásť rokov.
„Sledujem ho od jeho dvanástich rokov. Mne sa vždy páčil a viem, že má perspektívu. Často sa však prezentuje spôsobom, akoby mal odohraté stovky zápasov v NHL. Myslí si, že všetko zvládne na jednej nohe, a tento ľahostajný prístup sa mu často vypomstil. Stratil puk za bránou, alebo jeho kolmú rozohrávku zachytil súper. V hokeji treba prechádzať od jednoduchých vecí k zložitejším, ale on má tendenciu vymýšľať „vesmírne“ veci. To sa nepáčilo mne a ani iným expertom. Pokiaľ sa tohto vyvaruje, má potenciál hrať v NHL, pretože mu nič nechýba. Má hokejové myslenie, šikovné ruky a solídne korčuľovanie. Predpokladám, že ho vyberú v štvrtom, piatom kole.“
Príjemným prekvapením je ďalší trenčiansky hokejista Marko Stacha. Celý ročník nastupoval za áčko Dukly a solídne hral aj na MS 20. Už dnes je to dobre stavaný 185 centimetrov vysoký bek.
„Poznám ho veľmi dobre. Charakterovo bezchybný a veľmi pracovitý. Mám informácie zo všetkým strán, že trénuje tvrdo na ľade i mimo neho. Hoci mal len sedemnásť, je veľmi silný a stabilný na korčuliach. Často vyhrával osobné súboje s výrazne staršími deväťdesiatkilogramovými chlapmi. Dokonca sa nebál zhodiť rukavice, keď bolo treba. Páčilo sa mi, že sa nebál vymyslieť nečakané situácie s pukom. Zaviedol puk do pásma, alebo ho podržal na modrej čiare, často v zlomových chvíľach. Nemal mladícky rešpekt a pôsobil, akoby hral za mužov oveľa dlhšie. Jeho slabina je obratnosť a výbušnosť. Na tom musí pracovať. Má nádej byť vybratý v závere, teda v šiestom, siedmom kole.“
Samuela Hlavaja si v minuloročnom drafte nikto nevybral, keďže mal za sebou nevydarenú sezónu v americkej USHL. Ale v nedávno skončenom ročníku kanadskej QMJHL mal tento 194 centimetrov vysoký brankár dobré čísla (39 zápasov a 2,25 priemer gólu na zápas). Zavolá ho niektorý tím na pódium?
„Okrem dvoch stretnutí na svetovom šampionáte juniorov som ho nevidel, no kolegovia mi vraveli, že chytal dobre. Pri drafte platí priama úmera, že každým ďalším rokom sa vaše šance znižujú. Ale u brankárov je to trochu iné, oni dozrievajú neskôr. Samuel má veľkú výhodu v tom, že pôsobí v zámorí. Je viac na očiach, a tým pádom je lepšie hodnotený. Podľa mňa ho vyberú v rozpätí piateho a siedmeho kola.“
A čo Oliver Okuliar, ďalší odchovanec Dukly? V najťažšej juniorskej lige sveta WHL mal tento dvadsaťročný útočník vynikajúce štatistiky. V 55 zápasoch vsietil 33 gólov.
„Ťažko sa mi hodnotia hráči, ktorých nevidím pravidelne na klubovej úrovni, ale jeho šance by som zhodnotil takto. Keď sa zapáči niektorému manažérovi alebo skautovi, ktorý ma v klube silné slovo, môžu si ho vybrať v nižších kolách. V takýchto prípadoch sa však odborníci pýtajú, prečo už nebol dvakrát vybratý? Iné je bodovať v juniorke, keď máte sedemnásť rokov a iné keď máte o tri roky viac. Nechcem ho zatracovať, je to dobrý, pracovitý chlapec, ale jeho šanca je nízka, lebo každý rok prichádzajú stovky nových talentov.“
Môže týchto piatich potenciálnych adeptov doplniť v Montreale, alebo pri online výbere ešte ďalší Slovák?
„Myslím si, že nie, a poviem to rovno. Keby mal slovenský hokej taký kredit, ako na začiatku milénia, bolo by vytiahnutých hráčov podstatne viac. Bežne sa stáva, že kluby si vyberú takého hráča zo Škandinávie, ktorý by so slovenským pasom určite vzatý nebol. Dokonca sú často vyhlásení v druhom, treťom kole a vy sa chytáte za hlavu, či to myslia vážne. Ale je to realita. Bohužiaľ.“
Najviac preberanou témou draftu 2020 v Európe je trojica nemeckých talentov. Budú Tim Stützle, John-Jason Peterka a Lukas Reichel vybratý v prvom kole a bude prvý menovaný v prvej trojke?
„Stützleho milujem. Keby bol Kanaďan alebo Švéd, tak je prvej trojke na sto percent. Ale podľa mňa v nej bude aj tak. Jeho myslenie, korčuľovanie a pracovitosť ho predurčujú na to, že bude hviezda NHL. Keď hráte v sedemnástich nemeckú DEL a máte v nej bod na zápas, niečo to znamená. Už budúci rok bude hrať v NHL. Peterka bude podľa mňa vybratý koncom prvého kola a Reichel začiatkom druhého. Obidvaja budú v budúcnosti nastupovať v najlepšej lige sveta.“

Váš najvyšší nadriadený v New Yorku Islanders, hokejový mág Lou Lamoriellou, oslávil 21. októbra úctyhodných sedemdesiatsedem rokov. Má stále rovnaké pracovné nasadenie?

„Áno, stále ide naplno a je to boss, ktorý všetko riadi. Postupne pripravuje pozíciu pre svojho syna Chrisa, ktorý je momentálne jeho asistentom. Aj on je veľmi pracovitý a príjemný. Lou je veľmi uznávaný medzi ostatnými manažérmi ligy a pokiaľ bude vládať, bude tím z Brooklynu viesť on. Keď nie, štafetu prevezme Chris. Veľkou udalosťou pre náš klub a jeho fanúšikov bude otvorenie Belmont Park Areny v roku 2021. Pôjde o najmodernejšiu a najdrahšiu arénu v NHL, ktorej odhadovaná cena je dve miliardy dolárov.“

V januári ste sa zúčastnili pravidelného pracovného stretnutia manažmentu Islanders. Nadriadení vyjadrili s vašou prácou spokojnosť, no ani vy sám dnes neviete, čo sa bude pre pandémiu diať, či nie?

„Nervózni sú všetci. Okrem jedného skauta sa všetkým ostatným končí zmluva. Pred koronavírusom mi povedali, že so mnou rátajú aj do budúcna a že sú so mnou spokojní. Táto práca má veľmi baví, cestovanie mi neprekáža, naopak cestujem rád. Keby mi zmenili pracovný pomer z part time na full time, znamenalo by to aj rozšírenie môjho teritória. Okrem Česka a Slovenska by som začal lietať do Ruska a Škandinávie. Nechcem predbiehať, ale verím, že sa mi to niekedy podarí. Teraz všetci čakáme, kedy sa opäť budeme môcť vrhnúť do našej práce.“

Pridaj komentár