„Dobrý Bože, daj, nech budúcim najsilnejším mužom IIHF je niekto z hokejového prostredia. Len nie právnik.“

Najvplyvnejší, najlepšie informovaný, s ostrým jazykom a jasnou mysľou. Také označenie si za svoju prácu vyslúžil Klaus Zaugg (62 r.), ktorý získal dvakrát cenu najlepšieho športového novinára vo Švajčiarsku. „Zmena hokeja je neuveriteľná. A to nielen v rýchlosti hry. Spomínam si na svoju prvú cestu do Edmontonu z polovice osemdesiatych rokov. Pýtal som sa šéfa komunikácie Oilers, či môžem urobiť interview s Gretzkým. Odvetil mi. „Počkaj si ho po tréningu a dohodni si s ním termín. Dnes sa hokejisti bez vedomia tlačového hovorcu pomaly ani nepozdravia,“ smeje sa muž, ktorý podnikol za hokejom do Severnej Ameriky sto ciest.

 

Od roku 1981 dodnes ste chýbali len na dvoch svetových šampionátoch a dvoch zimných olympijských hrách. Ako je zorganizovaný turnaj v Bratislave a Košiciach?

„Slovensko je krajina s vysokou hokejovou kultúrou. Podujatie je naozaj dobre zorganizované, nekomplikovane. Ľudia sú priateľskí a to je vždy príjemné. V roku 2011 to nebolo inak.“

V roku 2020 skončí po obdivuhodných dvadsiatich šiestich rokoch vo funkcii šéfa medzinárodnej hokejovej federácie váš krajan René Fasel. Bude jeho nástupcom Nemec Franz Reindl alebo Čech Petr Bříza?

„Sú favoritmi. Ale vždy je veľmi nebezpečné hovoriť dopredu o tom, kto zvíťazí vo voľbách. Pretože tí, čo sú si veľmi istí, nakoniec zostanú na poli porazených. Nikto nevie dopredu garantovať, že zvíťazí jeden z nich dvoch.“

Čo bude najlepšie pre svetový hokej?

„Aby to bol jeden z nich, pretože sú to bývalí vynikajúci hokejisti. Vždy je dobré, keď je na čele federácie človek, ktorý rozumie duši hokejistu. A to sa podarí len ľuďom, ktorí majú s hokejom bohaté hráčske skúsenosti alebo sú s ním dlhodobo spojení. Dobrý bože, len nech to nie je nejaký advokát.“

Budú sa zápasy na MS a ZOH od roku 2022 hrať na zámorských (užších) rozmeroch klziska?

„Oficiálne to potvrdené nie je, ale v zákulisí sa to považuje za uzavretú záležitosť. Do roku 2022 je dostatok času, aby sa organizátorské krajiny a mestá pripravili na zmenu.“

Po tejto reforme podľahne európsky hokej zámorskému definitívne?

„Každý mladý hokejista sa chce dostať do NHL a je pre to ochotný urobiť čokoľvek. Dnes už veľa mládežníckych tímov v Európe trénuje na užších klziskách len preto, aby sa pripravili na zmeny, ktoré ich čakajú za oceánom. Svet ovplyvňuje americká kultúra a to isté sa deje v hokeji. Je preto zbytočné polemizovať o tom, či je to dobré alebo zlé. Jednoducho to tak je.“

Marc Lüthi, prezident asociácie európskych klubov a spolumajiteľ SC Bern, je z týchto zmien pobúrený. Vraj úprava rozmerov ľadovej plochy ho bude stáť viac ako jeden milión eur.

„Keď plochu zúžite o štyri metre, musíte urobiť korekcie aj na tribúnach. Celý prvý rad v hľadisku sa musí prestavať. Takmer všetky nové arény na starom kontinente sa už projektujú s užšími rozmermi klziska. Vo Fínsku a Švédsku už niektoré mančafty hrajú na menších ihriskách. Ďalšie európske krajiny budú na zmeny reagovať pomalšie.“

Kontinentálna hokejová liga sa chcela rozšíriť do západnej Európy, ale nedarí sa jej to. Najnovšie túži preraziť na ázijský trh.

„Je to ich nový cieľ, lebo ide o mimoriadne veľký trh s miliardou ľudí, ktorá nie je začlenená do hokeja. Keby sa im podarilo podchytiť túto časť sveta, bola by to pre nich výhra. Majú problémy presadiť sa na západe, preto musia svoju pozornosť obrátiť na opačnú polovicu zeme. A netreba zabúdať, že najbližšie zimné olympijské hry sa budú konať v Pekingu.“

Od budúcej sezóny sa postaví na striedačku Zürichu Lions švédsky dvojnásobný majster sveta Rikard Grönborg. Ale vy mu príliš neveríte.

„Nie som proti nemu. Ale správanie ľudí v manažmente Lions je amatérske. Myslia si, že keď angažujú hviezdne meno, tak majú všetky problémy zažehnané. Sám Grönborg klub nezachráni. Majú veľa iných problémov, ktoré treba súrne riešiť. Zle je nastavená platová politika, veľa priemerných hráčov dostáva príliš veľa frankov.“

Pred Grönborgom boli na striedačke Zürichu dvaja špičkoví kanadskí tréneri. Marc Crawford i Bob Hartley vyhrali s mančaftom titul.

„Prišli a okamžite povedali: „My way or the highway“ – Buď bude po mojom, alebo idem preč. To im veľmi pomohlo k úspechu. Neriešili bežné trénerské starosti, ale išli tvrdo za svojím cieľom. Neviem, aký bude Grönborg na klubovej úrovni, ale som si istý, že musí spraviť to isté ako jeho predchodcovia. Takisto viem, že Zürich je mančaft, ktorý sa trénuje najťažšie v celej Európe.“

Pred príchodom do Bernu bol Guy Boucher tri roky hlavným koučom Tampy Bay a po odchode z Bernu sa stal na tri sezóny kormidelníkom Ottawy. Prečo „pohorel“ v hlavnom meste Švajčiarska?

„Boucher bol klaun, ktorý nebol na smiatie. On je výborný, čo sa týka technických zručností. Hráči sa zhodujú, že dodnes ťažia z jeho tréningov. Ale bol neovládateľná autorita. Po niekoľkých mesiacoch si hráči medzi sebou začali šepkať, či to celé nie je vtip. Predstavte si, že jeho zverenci sa na tréningu nemohli napiť vody bez jeho povolenia! Takto sa prejavovalo jeho ego. So súčasnou generáciou takto nemôžete zaobchádzať, neudržíte si ich priazeň.“

Tréner ruskej reprezentácie Iľja Vorobjev pracuje aj pre SKA Petrohrad a s platom jeden milión eur v čistom ročne je najlepšie ohodnoteným koučom KHL. Za ním nasleduje Igor Nikitin, ktorému chodí na účet v CSKA 900 tisíc eur. Tretí v poradí je fínsky odborník Lauri Marjamäki, ktorý berie v Jokerite Helsinki 800 tisíc eur. Koľko bude zarábať Rikard Grönborg v Zürichu? Bude najdrahším trénerom v histórii švajčiarskeho hokeja?
„Myslím si, že áno. Jeho plat sa pohybuje na úrovni 500 tisíc eur v čistom za dvanásť mesiacov. Navyše, klub za neho zaplatí dane, bývanie, letenky, a keď má deti, zaplatia im aj súkromné školy. Keď toto všetko spočítame, tak nám vyjde, že bude najdrahším trénerom dejín. Keby mu jeho agent v Zürichu takúto zmluvu nevybojoval, okamžite by ho mal vymeniť. Pretože Zürich, to je švajčiarsky Petrohrad. Peniaze u nich nehrajú žiadnu rolu. Majiteľom je miliardár Walter Frey, ktorý má hokej v srdci.“

Gáža mimoriadne úspešného davoského kouča Arno Del Curto sa údajne približovala Grönborgovej.

„Áno, ale on si musel zo svojej výplaty (450 tisíc eur ročne) sám zaplatiť daň. Po športovej stránke bol Arno Del Curto absolútny revolucionár švajčiarskeho hokeja. Bol prvým trénerom, ktorý nerobil kompromisy, mal sebavedomie a od zverencov vyžadoval totálny ofenzívny hokej.“

Nedávno skončil v maďarskom Miškolci kanadský kormidelník Glan Hanlon. Dávnejšie viedol dva roky slovenský národný tím a jednu sezónu krajinu helvétskeho kríža. O ňom ste napísali, že je chronicky neúspešným človekom bez charizmy.

„Tak to jednoducho je. Od neho si hráči nemohli vziať vôbec nič. Ľudsky bol veľmi priateľský a milý, ale žiaľ bez charizmy. Ako tréner musíte mať aj výsledky, nestačí byť len milý. Veď to som aj ja. Hanlon mal zmluvu so zväzom na dva roky, ale po prvej sezóne odišiel na vlastnú žiadosť. Nechcel pokračovať, pretože pochopil, že to nemôže fungovať.“

Na vylepšenie hokejovej infraštruktúry vo Švajčiarsku slúži národný koncept NASAK. Financuje ho privátny sektor a štát. Základnou myšlienkou programu je investovať veľa peňazí do menšieho počtu štadiónov. Na Slovensku je uvažovanie kompetentných ľudí opačné. Chcú stavať alebo rekonštruovať veľa štadiónov za málo peňazí. Ale stáva sa, že vyčlenená dotácia nestačí na celkovú rekonštrukciu a na dokončenie prác treba dlho čakať.

„Aby vám vo Švajčiarsku projekt odsúhlasili, musí spĺňať jednu základnú požiadavku. Nemôže slúžiť výhradne jednému klubu, ale musí mať z toho osoh celý región. Potom vám štát výrazne prispeje peniazmi, ktoré získa zo štátnej lotérie. Koncept je výborne vymyslený, pretože je geograficky vyvážený. V Langnau v strede Švajčiarska, stavajú dve ľadové plochy so zámorským rozmerom klziska za pätnásť miliónov eur. Ťažiť z toho bude celý kantón. V Ajoie na severozápade pri francúzskych hraniciach opravia štadión za dvadsať miliónov eur. Táto oblasť to takisto potrebuje. Vo Vispe na juhu krajiiny onedlho otvoria nový štadión za tridsať miliónov eur. Davos je úplne na východe a čoskoro tam dokončia tréningovú halu za päť miliónov eur. V Lausanne (juhozápad) a v Ambri-Piotte (juhovýchod) ide o prvotriedne moderné arény na špičkový hokej.

V januári 2020 otvoria v tridsaťtisícovom mestečku Zug moderný športový komplex za astronomických 90 miliónov eur. Pred deviatimi rokmi v meste dostavali špičkovú Bossard arénu za 50 miliónov eur.

„Veľká časť peňazí ide z vrecka miliardára Hans-Petera Strebla. K dispozícii bude celoročná ľadová plocha, akadémia a špičkové medicínske centrum. Všetko mieri k tomu, že do organizácie budú chodiť najlepší hokejisti z celého Švajčiarska. A reprezentačné áčko tam bude mať svoj domov. Zug sa stane spolu s Zürichom a Bernom hegemónnym mužstvom v krajine.“

Posledné tri spomínané organizácie pracujú s rozpočtami okolo 25 miliónov eur. Na Slovensku má Poprad 1,1 milióna eur, Nitra 1,4 a Košice približne 1,8 milióna eur. Viete si to prestaviť robiť hokej v takýchto podmienkach?

„Najbohatšie tímy NHL vynaložia na platy 60 miliónov eur, čo je päťkrát viac ako vo Švajčiarsku. A hrajú o toľko lepší hokej? Peniaze neznamenajú všetko. Keď má slovenský klub jeden a pol milióna eur, ale hráčov s vášňou, talentom a vôľou, potom sú to rovnakí hokejisti ako tí, čo zarábajú päť alebo desaťkrát viac. Kvalitný hokej a kvalitní hokejisti nie sú podmienení tým, koľko im chodí na účet. Jediným problémom chudobnejších tímov je, že po dvoch-troch rokoch im najlepší odídu za lepšími podmienkami. Preto ste nútení neustále vychovávať nové talenty. Výhodou Slovenska je vysoká hokejovú kultúra a vaším problémom je nedostatok financií. Ale to neznamená, že automaticky budete hrať horší hokej. Len musíte robiť menej chýb a usilovnejšie pracovať.“

 

Pridaj komentár