„Dinamo Riga je niečo ako lotyšský národný tím a tamojší fanúšikovia si cenia, že klub hrá v KHL“, hovorí brankár Sedláček.

Od osemnástich bol gólmanskou jednotkou českého Zlína. Tri mesiace pred odchodom do Kontinentálnej hokejovej ligy doviedol Jakub Sedláček (27) „baranov“ do finále českej extraligy. Po angažmáne v Diname Riga v súčasnosti kryje chrbát Jakubovi Štepánkovi v Slovane Bratislava a do budúcej sezóny si praje: “Najneskôr v apríli chcem mať podpísanú zmluvu. V tomto ročníku som prešiel tromi klubmi a to je psychicky veľmi náročné.“

Už ako osemnásťročný ste boli prvým brankárom extraligového Zlína. Ako si spomínate na svoj debutový rok medzi seniormi?

Len v tom najlepšom. Aké som mal šťastie, si človek uvedomí až o päť či sedem rokov neskôr. Keď je hokejista na začiatku kariéry na tieto veci nemyslí.“

Ešte ste asi nemali za sebou ani maturitu a už ste boli oporou profesionálneho mančaftu v sledovanej lige.

Vtedy som to tak nevnímal, keďže predtým som pravidelne chytal v doraste, juniorke a bol som na navyknutý na pravidelný zápasový rytmus. Bolo výborné, že zápasy išli v rýchlom slede, a nepripadalo mi to ako niečo mimoriadne. Až oveľa neskôr som si uvedomil, aké to bolo skvelé.“

Prvé štyri sezóny v Zlíne ste sa dostali do štvrťfinále, no v poslednej ste sa prebojovali až do finále, kde ste nestačili na Plzeň. Cítili ste po tomto období, že je čas na zmenu, a tým, že ste sa dostali tak ďaleko, mohli ste sa výhodne predať do cudziny?

Presne tak, hoci nie je úplne bežné, že hráč odchádza do zahraničia už ako dvadsaťtriročný. Chcel som zmeniť pôsobisko a ísť preč. Po finále som nasledujúce leto išiel najprv na mesačnú skúšku do Rigy, kde som nakoniec zakotvil.“

Dinamu Riga sa s vami v bráne najprv podarilo postúpiť medzi šestnásť najlepších tímov a hrať o Gagarinov pohár, ale nasledujúce tri ročníky sa to už nepošťastilo ani raz. Prečo?

Opísal by som to nasledovne, a platí to vlastne pre celú Kontinentálnu hokejovú ligu. Ročník 2013/14 sa hral rok pred vypuknutím vojenského konfliktu na Ukrajine. Do tej doby mali organizácie peniaze a šliapali veľmi dobre. Ak boli problémy s financiami, tak ich mali dva-tri tímy. Avšak, na konci ročníka sme už zápas s Doneckom odohrali z bezpečnostných dôvodov v Bratislave. Vtedy začali problémy, ktoré má dnes desať či dvanásť mančaftov. V Rige to bolo podobné. Pred konfliktom si klub mohol dovoliť ihneď po sezóne podpísať zmluvy s kvalitnými hokejistami a plánovať káder dva-tri roky vopred. Po konflikte začali organizácie, nielen ako Riga, ale aj Slovan a ďalšie, čakať do poslednej chvíle, aký dajú dohromady rozpočet. Zostava sa potom skladala v máji alebo júni, čo je neskoro. Výsledky potom logicky nemôžu byť uspokojivé.“

Dinamo hrá domáce zápasy vo veľkej modernej Riga Aréne s kapacitou 10 300 ľudí. V prvej sezóne, kedy ste nosili ich dres, bola priemerná divácka návštevnosť niečo málo viac než 8000 fanúšikov. V nasledujúcom ročníku spadla na 5941 ľudí, potom na 5780 a vo vašom poslednom roku (2016/17) klesla na cifru 4457. Súviselo to s nedobrými výsledkami?

Platí tam ako všade inde základná rovnica, že keď mužstvo hrá dobre, ľudia prídu. Získali sme menej bodov, a tým pádom ľudia chodili stále v menšom počte. Minulá sezóna bola, čo sa týka návštevnosti, hrozná, vraveli sme si, že horšie to už nemôže byť, a pozrite sa, dnes je to ešte slabšie. Stále však chodí okolo päť tisíc ľudí, čo je fajn, pretože v niektorých iných mužstvách KHL nechodí ani toľko.“

V Lotyšsku je športom číslo jeden hokej a za ním je basketbal. Dinamo berú tamojší ľudia ako svoj národný tím.

A to je pre lotyšský hokej dobre, pretože keby Riga nebola, tak by domáci hokejisti museli ísť do nižších líg. Na konci ročníka ide napríklad desať hráčov Dinama reprezentovať národ na svetový šampionát. Sú to hráči z KHL, ktorí sú zvyknutí na vysokú úroveň zápasov počas celého roka. Takisto je pre Lotyšsko vynikajúce, že dvadsať rokov sa neprepadli do 1 A divízie. Pozrite sa napríklad na Kazachstan, tí sa neustále pohybujú medzi najvyššou a nižšou kategóriou.“

Niektorí ľudia tvrdia, že odchod Rigy do KHL má podobné následky pre lotyšskú najvyššiu súťaž ako odchod Slovana do medzinárodnej ligy, ktorý ublížil slovenskej extalige.

Lotyšská najvyššia súťaž funguje na poloprofesionálnej báze a je veľmi ťažké sa z nej niekam dostať. Pokiaľ chcú mladí hokejisti niečo dosiahnuť, musia sa upínaťna to, aby sa dostali do Rigy. Je otázkou peňazí, že keby Dinamo hralo v domácej lige, či by jeden-dva ďalšie tímy pracovali profesionálne a či by mali dostatok financií na nákup kvalitných hráčov.“

Meškali v Rige výplaty?

Za štyri roky dvakrát. Prvýkrát bol trojmesačný sklz, ale potom prišlo všetko naraz. Na začiatku minulého ročníka bolo meškanie dvojmesačné, avšak následne tiež všetko prišlo. Takže celkovo len minimálne a pätnásteho mája som mal všetky peniaze na účte.“

Akí sú lotyšskí fanúšikovia?

Cenia si, že majú Dinamo v KHL, pretože nemajú ďalších desať profesionálnych tímov, ako majú Česi či Slováci vo vlastnej extralige, a takisto nemajú napríklad futbal. Aj keď sme stále prehrávali, tých päťtisíc ľudí vždy prišlo a fandili, čo je pre nás Čechov a Slovákov niečo nepredstaviteľné, pretože ak sa nevyhráva atmosféra je oveľa horšia.“

Reprezentácia Lotyšska bude chýbať na nadchádzajúcich zimných olympijských hrách v Pjongčangu. V kvalifikácii na ZOH prehrali na vlastnom ľade v Rige s Nemcami 2:3. Je to pre nich, pre hokejový národ veľké sklamanie?

Určite, pretože na predošlých hrách v Soči boli vo štvrťfinále, a výrazne potrápili Kanadu, keď prehrali len 1:2. To bol pre nich veľký výsledok a toto je veľké sklamanie.“

V Bratislave ste zhruba jeden mesiac. Môžete porovnať zázemie Dinama a Slovana?

Na Slovane sú diváci fantastickí a chodia vo väčšom počte než v Rige, takže tu je lepšia atmosféra. V Diname sa trénuje v malom tréningovom stredisku a podmienky nie sú také ako v Bratislave. Počúvam aj od ostatných spoluhráčov, ktorí hrali KHL v iných ruských tímoch, že na Slovane je jedno z najlepších zázemí v celej lige. Kabína a ľudia okolo hokeja sú zatiaľ v Bratislave najlepšie, aké som v kariére zažil.“

Odmalička ste nastupovali za Zlín a až do minulej sezóny bol vašim druhým klubom v hokejovom živote Dinamo Riga. V prebiehajúcej sezóne ste však už vystriedali viac mančaftov ako predtým za celú kariéru. Začínali ste v Hradci Králové, potom ste prestúpili do talianskeho Bolzana a teraz ste v Slovane Bratislava.

(Úsmev). S priateľkou sme si vraveli, že tento rok je bláznivý. Uvidím, čo sa stane budúci ročník, chcel by som niekde podpísať zmluvu už na jar, aby som mal istotu. Toto je to veľmi náročné psychicky, keďže som celé leto čakal na kontrakt. Chcel by som mať pokoj a poriadne sa pripraviť na novú sezónu.“

V Hradci bola brankárska situácia prehľadná. Slovák Patrik Rybár sa zranil a vy ste ho nahradili len dočasne. Prečo ste však odišli z Bolzana? V Slovane je v súčasnosti jasnou jednotkou Jakub Štepánek.

Bol som tam dva týždne a odchytal všetkých šesť stretnutí. Výborné bolo, že som chytal, ale úroveň ligy je nižšia. Na konci prvého týždňa mi zavolal agent, že Marek Mazanec zo Slovana odchádza, a že by mali o mňa záujem. Dúfal som, že to vyjde, a som rád, že som v Bratislave, hoci zatiaľ len vysedávam na lavičke. Verím, že do konca sezóny sa to zmení.“

Posledná sezóna v Rige vám z osobného hľadiska nevyšla optimálne. Je súčasná situácia na trhu s brankármi taká, že ak gólmanovi nevyjde jeden ročník, okamžite má problém nájsť si miesto?

Presne. Nie je to tak ako pred siedmimi, ôsmimi rokmi, kedy vám nemusela vyjsť jedna-dve sezóny, a nič sa nedialo. V súčasnosti sa hľadá nové miesto veľmi ťažko.“

V roku 2008/09 ste mali v českej extralige najlepšiu percentuálnu úspešnosť zákrokov v základnej časti a o ročník neskôr ste vychytali najviac víťazstiev v dlhodobej sezóne. Podľa oficiálnych štatistík však ešte nemáte ani jeden štart v reprezentácii. Na pozícii brankára je v Čechách veľká tlačenica, nie?

V sezóne 2009/10 som dva zápasy za národný tím odchytal. Išlo o kemp pred majstrovstvami sveta a nastúpil som proti Švajčiarom a Slovákom. A obidva duely sme vyhrali. Konkurencia je veľká. Dva-tri roky naspäť som mal dobré čísla v Rige, darilo sa aj mužstvu a boli sme na pozíciách zaručujúcich play off, no vždy si kouč reprezentácie vybral niekoho iného. Teraz mám 27 rokov a verím, že v budúcnosti ešte nejakú príležitosť dostanem, rozhodne to nehádžem za hlavu.“

V Rige ste si našli priateľku Kate, platí informácia, že budúci rok chystáte svadbu?

Áno, v júni a už sa veľmi tešíme.“

Pridaj komentár