Bývalý kapitán lotyšskej reprezentácie Vasiljevs. „Richard Pavlikovský a Dušan Milo boli najlepší beci, s akými som hral.“

Jedenásťkrát reprezentoval Lotyšsko na majstrovstvách sveta a trikrát bol kapitánom tejto pobaltskej krajiny na MS. Herberts Vasiljevs (43 r.) si urobil meno počas dvanásťročného pôsobenia v provinčnom Krefelde, kde strelil 206 gólov. Jeho štyri góly a štyri prihrávky v jednom zápase sú dodnes rekordom nemeckej DEL. O mesiac začne bývalý center svoju tretiu sezónu v pozícii asistenta trénera lotyšskej reprezentácie do osemnásť rokov. Prvý rok postúpil s výberom do elitnej kategórie, minulú sezónu sa v nej na úkor Slovenska udržal a v apríli 2020 sa bude v americkom Ann Arbor snažiť o zotrvanie medzi desiatimi najlepšími krajinami sveta. „Kanade a Švédsku asi body nezoberiem. Medzi Lotyšskom, Švajčiarskom a Bieloruskom sa rozhodne, kto pôjde do baráže,“ myslí si najlepší strelec DEL zo sezóny 2006/07.

 

V ročníku 1994/95 ste s Krefeldom skončili tretí v nemeckej DEL. Ale na ďalšiu sezónu ste prestúpili do kanadskej juniorskej Ontario Hockey League. Nebol to krok späť?

„Nie, pretože, mojím snom, rovnako ako mnohých iných hokejistov, bolo hrať v NHL. Naskytla sa mi možnosť ukázať sa skautom v Severnej Amerike. V tom období neboli kluby elitnej zámorskej súťaže také zamerané na európsky trh, ako sú dnes. Mohol som zostať v Nemecku a zarábať slušné peniaze alebo odísť za snom. Priklonil som sa k druhému variantu.“

V Guelphe Storm ste zvládli o dvadsaťštyri stretnutí viac ako v Krefelde. Po kondičnej stránke veľká zmena?

„Určite. Musel som sa preorientovať na užšie rozmery klziska. A na niekoľko ďalších vecí, ako bol napr. konkurenčný boj. Adaptovať som sa musel veľmi rýchlo, pretože zápasy začali takmer okamžite po mojom príchode. Veľmi mi pomohlo, že som v Nemecku rok pôsobil medzi mužmi.“

Po sezóne v OHL nasledovalo sedem ročníkov medzi profesionálmi v AHL, IHL, ale aj v NHL. Ako by ste opísali tento čas?

„V roku 1996 som podpísal prvú zmluvu s Floridou. Úvodný kemp bol pre mňa cennou skúsenosťou. Mal som tam veľa konkurentov na môj post, resp. na miesto vo Floride Panthers (NHL), Caroline Monarchs (AHL), ale aj v Tallahassee Tiger Sharks (ECHL). Potešilo ma, že ma ponechali v AHL a mohol som pracovať na vylepšení mojich silných stránok. Svoj prvý zápas v NHL som odohral až na tretí rok. Potom ma vymenili do Atlanty, kde som strelil svoj prvý gól v NHL. O rok neskôr sme s Orlandom Solar Bears vyhrali International Hockey League (liga vzápätí skracovala, pozn.red.). To bolo niečo nezabudnuteľné. Následne ma vymenili do Vancouveru, kde som sa ihneď presadil do mužstva. Potom som mal trochu smoly, zranil som sa. Po druhej sezóne v Manitobe Moose som sa rozhodol pre návrat do Európy. Keď to zhrniem, išlo o jeden krajší zážitok za druhým a nádherné obdobie života.“

Za Floridu Panthers ste odohrali päť zápasov, za Atlantu Trashers dvadsaťosem a za Vancouver Canucks osemnásť duelov. Prečo nie viac?

„Na Floride som mal dobrý štart, ale bol som ešte primladý. V Atlante mi konkurovalo veľa mladých, schopných hokejistov. Navyše Trashers mali v Orlande špičkový záložný tím. Vo Vancouveri som sa dostal do zostavy ihneď po prvom kempe, ale bol som trinásty útočník a v zápasoch mi veľa priestoru nedopriali. Canucks výsledkovo nevyšiel začiatok ligy, manažment urobil veľa výmen a mňa poslali do Manitoby, keďže som mal dvojcestnú zmluvu. Vo februári 2002 som sa vážne zranil a šesť mesiacov som rehabilitoval. To ma poznačilo môj začiatok v záverečnej sezóne v zámorí. V Manitobe to už nebolo ono, viacerí hokejisti boli v stupnici organizácie pred mnou. Nedostal som žiadnu ponuku a vrátil som sa do Európy.“

Po návrate na starý kontinent ste nastupovali rok za Chabarovsk, rok za Norimberg a nasledovalo dvanásť sezón v provinčnom Krefelde Penguins. Klub z dvestotisícového mesta sa za vašej éry dvakrát dostal do semifinále DEL a raz ste sa stali najlepším strelcom ligy. Čo máte v pamäti zapísané najhlbšie?

„Ročník 2012/13, kedy sme sa dostali do semifinále ligy a v ňom vypadli s budúcim majstrom Eisbärenom Berlín. Keď sa s tímom, ktorý má najnižší rozpočet v lige, dostanete tak ďaleko, vždy je to niečo výnimočné a dodá vám to veľa energie do ďalších rokov. Z osobného hľadiska bol najlepší ročník 2006/07. Vyhral som tabuľku strelcov, vyhlásili ma za najlepšieho hráča ligy a v dueli s Frankfurtom som vytvoril dodnes platný rekord v počte bodov v jednom zápase (štyri góly a štyri asistencie).

V jednom súkromnom rozhovore ste mi povedali, že Richard Pavlikovský, s ktorým ste hrali v Krefelde osem sezón, a Dušan Milo, ktorý v Krefelde pôsobil sedem ročníkov, boli najlepší obrancovia, s akými ste hrali.

„Jednoznačne. Lepších bekov si neviem predstaviť. Richard bol chytrý, ofenzívny bek, ktorý hral vo svojich najlepších rokoch naozaj výborne. Dušan nebol vysoký, ale veľmi dobre čítal hru, bol vždy tam, kde potreboval byť a v obrannej tretine mal poriadok. Obidvaja jednoducho hrali hokej a robili nepredvídateľné kúsky. Na ich kreatívnu hru sa dalo s obdivom pozerať.“

S obidvoma ste hrali v jednej pätorke počas ich celého pôsobenie na západe Nemecka?

„Pavlikovský bol priradený ku mne do prvej formácie okamžite. Milo hral prvú sezónu v inej pätorke, no ďalších šesť už nastupoval spolu so mnou a Richardom. Hrali sme presilovky, oslabenia a kouči nám dopriali veľa času na ľade.“

Ako štyridsiatnik ste v drese „tučniakov“ ukončili kariéru. Bolo vám už pred sezónou 2016/17 zrejmé, že bude posledná?

„Bolo mi jasné, že končím, Moje telo už nezvládalo takú vysokú fyzickú záťaž. Za posledných päť rokov som mal tri ťažké zranenia a vždy bolo veľmi náročné vrátiť sa na najvyššiu úroveň. Už som nemohol napĺňať svoje ciele a kouč mi zmenšoval počet minút na ľade.“

Jedenásťkrát ste reprezentovali Lotyšsko na majstrovstvách sveta a trikrát ste sa dostali do štvrťfinále. Trikrát ste sa zúčastnili na zimnej olympiáde a jedenkrát ste sa prebojovali do štvrťfinále. Na troch svetových šampionátoch ste mali na hrudi kapitánske céčko. Aký bol váš vzťah k národnému tímu?

„Som nesmierne hrdý na lotyšský výber, ktorý pravidelne dokázal hrať na vysokej úrovni. Trikrát po sebe sme nechýbali hlavnom turnaji zimných olympijských hier. Prvýkrát sme sa nezúčastnili ZOH v Pjongčangu, a to preto, že sme nezvládli kvalifikačný súboj proti Nemecku. Do Južnej Kórey cestoval náš súper. Mal som vždy vynikajúci vzťah s trénermi, ale aj s bývalými a súčasným reprezentantmi Lotyšska. Pre mňa bol mimoriadny zážitok hrať na veľkých turnajoch pred našimi fanúšikmi, ktorí chodili v hojnom počte. Nikdy som nerozumel hráčom, ktorá odmietli prísť na vrcholový turnaj a uprednostnili dovolenky, alebo argumentovali tým, že nemajú zmluvu s klubom na ďalší ročník. Na MS mohli získať množstvo cenných skúseností a hrať proti najlepším hokejistom sveta.“

Najvydarenejší turnaj v drese rodnej krajiny?

„Majstrovstvá sveta vo Švajčiarsku 2009, kde sme vo štvrťfinále prehrali s Kanadou 2:4. Každá z troch účastí na zimnej olympiáde patrí k vrcholom mojej kariéry. Na moje šťastie, na všetkých ZOH sa mi podarilo streliť gól. Otvárací ceremoniál a samotné duely na hrách, to znamenalo veľmi veľa nielen pre mňa, ale aj pre celý náš národ.“

Čo znamená hokej pre dvojmiliónový lotyšský národ?

„Je to viac ako len hra. Hlavne v máji počas svetového šampionátu je na hokej sústredená celá krajina. Keď sa vyhrá, všetci sú šťastní, a keď sa prehrá, všetci smútia. Lotyši žijú hokejom, milujú ho, a tak to bude navždy. Veľmi veľa našich fanúšikov chodí na majstrovstvá sveta. V láske k hokeju vidím paralelu so Slovenskom a porovnateľné je aj to, že sme zhruba na jednej výkonnostnej úrovni.“

V Lotyšku je hokej športom číslo jeden či nie?

„Niekto môže povedať, že basketbal je na podobnej úrovni. Ale keď sa hrajú dôležité zápasy, tak basketbal určite nedosahuje taký záujem verejnosti ako tento zimný šport.“

Od roku 2017 je koučom lotyšského národného tímu uznávaný Kanaďan Bob Hartley. Je to dobré pre tamojší hokej?

„Keď zamestnáte trénera za také peniaze (ročne dostáva 350 tisíc eur v čistom, pozn.red.), musíte jeho prácu merať len výsledkami. Dvakrát sme nehrali štvrťfinále a raz sme sa doň prebojovali. To znamená, že sa šplháme tam, kde by sme chceli byť, ale stále tam nie sme. Ak šéf striedačky stojí toľko peňazí, chcete úspechy. Ale vynechám túto časť, musím uznať, že naši fanúšikovia ho majú radi a vie výborne komunikovať s médiami. Keď dovedie zverencov v nasledujúcich rokoch do štvrťfinále, tak poviem, že jeho angažovanie bola trefa do čierneho.“

A Dinamo Riga, ktoré pôsobí v Kontinentálnej hokejovej lige, pomáha lotyšskému hokeju?

„To je jasné. Hrajú v ňom hokejisti z národnému tímu a nastupujú spolu v jednotlivých formáciách. Potom Hartley zoberie na svetový šampionát celý útok a nemusí nič vymýšľať. Mladé lotyšské talenty sa dostanú do Rigy a nastupujú vo výbornej súťaži na úrovni, ktorá je podobná zápasom na MS.“

V roku 2021 sa uskutočnia majstrovstvá sveta v hokeji v Lotyšku a Bielorusku. Bude to prospešné pre váš hokej?

„Výborné je, že naši verní fanúšikovia uvidia zblízka svojich hrdinov a nebude ich to stáť veľa peňazí. Neviem, koľko peňazí prinesie šampionát do kasy zväzu, ale viem, že lotyšská federácie chce v Rige postaviť ešte jeden zimný štadión. No peniaze zo šampionátu asi nebudú stačiť na nový stánok. Každý štát potrebuje viac arén, aby pritiahol k hokeju deti a aby a vznikla potrebná konkurencia.“

Ste asistentom pri lotyšskom výbere do osemnásť rokov. Pred štyrmi mesiacmi váš mančaft zdolal v kľúčovom zápase B skupiny Slovensko 2:0, a súper tým putoval do bojov o záchranu, ktoré nezvládol. Slováci v konkrétnom dueli s Lotyšskom začali aktívne. V prvej tretine mali niekoľko šancí, ktoré nevyužili, a od tej chvíle sa pre nich stretnutie nevyvíjalo priaznivo. Ako ste videli zápas vy?

„Presne tak isto, ako ste ho opísali. V prvom dejstve boli Slováci lepší, ale náš brankár Arturs Silovs odviedol vynikajúcu prácu. Aj preto ho po turnaji draftoval Vancouver. Mohli ste pokojne viesť jedna či dva nula. V prestávke sme si povedali, že takto ďalej nemôžeme hrať. Druhá tretina bola z našej strany jedna z najlepších na turnaji. Nedali sme síce pekné góly, ale vyplynuli z nášho tlaku. V tretej tretine sa protivník snažil riešiť situácie individuálne, a to nie je nikdy dobré, pokiaľ zápas nemáte pod kontrolou. Musím priznať, že sme neboli lepší, ale ten deň jednoducho patril nám.“

Ako sa na turnaji prezentovali Slováci, ktorí vypadli z najvyššej kategórie?

„Hrali solídne. Niekoľko ich duelov sme museli odskautovať a mali sme dosť práce s tým, aby sme sa na nich dobre pripravili. Pohybovali sa po celej ploche, nečakali sme na súpera na útočnej modrej, tak ako to dávnejšie prezentoval váš seniorský mančaft. Videl som ich v prvom barážovom dueli proti Švajčiarom a nevyzerali zle, len nezvládli rozhodujúce momenty a možno stratili športové šťastie.“

Pokračujete pri dorasteneckom výbere Lotyšska aj v blížiacom sa ročníku?

„Áno, celý trénerský štáb bude na svetovom šampionáte v Spojených štátoch amerických.“

V skupine máte Švédsko, Kanadu, Švajčiarsko a Bielorusko. Ktorého súpera bude najjednoduchšie dostať do tabuľky pod seba, aby ste sa vyhli bojom o záchranu?

„Krajiny druhého sledu len veľmi ťažko zvíťazia nad Kanadou alebo Švédskom. Švajčiarov je možné zdolať, to sme videli na uplynulých MS. Veľmi veľa závisí od toho, aký majú ročník, a to ja dnes ešte neviem posúdiť. Bielorusi majú zaujímavý mix hráčov, a my máme tiež svoju silu. Myslím si, že tieto tri mužstvá sú približne na jednej úrovni a jedno z nich pôjde do baráže. Druhá skupina je ťažšia (Nemecko, Rusko, Česko, Fínsko, USA). Nemecko má ročník narodenia 2002 veľmi silný, s dvoma potencionálnymi hráčmi na prvé kolo draftu 2020 (Tim Stützle z Mannheimu a John-Jason Peterka z Mníchova, pozn.red.). Som zvedavý, ktorý mančaft z tejto skupiny pôjde do baráže.“

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár